Elsie Shutt - "tehotná programátorka", ktorá vybudovala budúcnosť práce

V análoch histórie výpočtovej techniky, ktorým dominujú mená ako Gates, Jobs a Zuckerberg, existuje tichší, no nemenej revolučný príbeh.

Je to príbeh ženy, ktorá v roku 1953 pri pohľade na svojich mužských kolegov vyslovila dnes už takmer nepochopiteľnú vetu: „Naozaj ma prekvapilo, že títo muži boli programátori, pretože som si myslela, že je to ženská práca!“.

Elsie Goedeke sa narodila v roku 1928 v New Yorku, no jej prvé roky prebehli v Baltimore, v štáte Maryland. Vyrastala v neštandardnej domácnosti, vychovávaná matkou, ktorá bola chemičkou, a starým otcom z matkinej strany, keďže jej otec, predajca vo Ford Motor Company, zomrel, keď mala len štyri roky.

Chcete sa dozvedieť viac tech noviniek? Vypočujte si náš podcast, ktorý kompletne vytvorila umelá inteligencia:

Výchova vzdelanou matkou v technickom odbore nepochybne formovala jej vlastné akademické ambície a intelektuálnu zvedavosť. Prejavila sa ako mimoriadne nadaná študentka, ktorá absolvovala Eastern High School už vo veku 16 rokov.

Jej akademická púť pokračovala na Goucher College, kde sa venovala hlavnému odboru matematike a vedľajšiemu odboru chémii, pričom štúdium ukončila vo veku 20 rokov. Jej výnimočné schopnosti jej vyniesli prestížne štipendium od spoločnosti Pepsi-Cola, ktoré jej plne pokrylo školné a časť životných nákladov na postgraduálne štúdium matematiky na Radcliffe College, vtedajšej ženskej koordinačnej inštitúcii Harvardovej univerzity.

Svoje akademické úspechy zavŕšila Fulbrightovým štipendiom na štúdium matematiky v Nancy vo Francúzsku, odkiaľ sa v roku 1953 vrátila do Spojených štátov.

Zásadným zlomom v jej kariére bola letná brigáda vo vojenskom zariadení Aberdeen Proving Ground v Marylande. Pod vedením počítačového priekopníka Dicka Clippingera sa naučila programovať jedny z prvých počítačov v histórii, vrátane kolosu ENIAC (Electronic Numerical Integrator and Computer) a jeho nástupcu ORDVAC (Ordnance Discrete Variable Automatic Computer).

Po návrate z Francúzska v roku 1953 ale Elsie Shuttová nastúpila ako programátorka do spoločnosti Raytheon, významného výrobcu v oblasti letectva a obrany. Pracovala na softvéri pre počítač Raycom a práve tu si všimla, že pracovná sila v programovaní bola zložená „približne z 50 percent mužov a 50 percent žien“. Táto skúsenosť len posilnila jej presvedčenie, že programovanie je rodovo neutrálne, ak nie priam ženské pole. V novembri 1953 sa vydala za inžiniera Philippa R. Shutta.

Kritický zlom v jej kariére nastal v roku 1957. Po narodení prvého dieťaťa bola Shuttová nútená opustiť svoje zamestnanie v Raytheone. Viaceré zdroje uvádzajú, že dôvodom bol vtedajší „štátny zákon“ v Massachusetts, ktorý bránil matkám v práci. Tento detail je kľúčový, pretože jej odchod nebol osobnou voľbou ani dôsledkom firemnej politiky, ale výsledkom systémovej, zákonom vynucovanej diskriminácie. Spoločnosti v tej dobe neboli ochotné ponúknuť prácu na čiastočný úväzok ani vysoko kvalifikovaným odborníčkam, ako bola ona.

Spoločenské normy ju síce vytlačili z korporátneho sveta, no nezastavili ju. Shuttová začala pracovať z domu ako programátorka na voľnej nohe. Impulzom na založenie vlastnej firmy sa stal projekt od spoločnosti Honeywell, ktorá mala spoločný podnik s Raytheonom. Honeywell jej ponúkol prácu, ktorá bola príliš rozsiahla na to, aby ju zvládla sama. Jej pôvodným plánom bolo prizvať dve bývalé kolegyne, ktoré boli tiež doma s malými deťmi, aby na projekte spolupracovali ako ďalšie nezávislé pracovníčky.

Tu však narazila na ďalšiu prekážku. Honeywell považoval tento model za administratívne príliš zložitý – označil ho za „príliš veľa uzatvárania zmlúv“ – a uprednostňoval jednanie s jediným firemným subjektom. Tento byrokratický postoj sa stal nečakaným katalyzátorom. Zrod spoločnosti Computations, Inc. nebol výsledkom dlhodobého podnikateľského plánu alebo ambície vybudovať impérium.

Bol to priamy dôsledok zlyhania existujúcich systémov – právneho aj korporátneho – ktoré nedokázali pojať talentované ženy, ktoré boli zároveň matkami. Inovácia sa zrodila ako vedľajší produkt systémovej nepružnosti. Krok za krokom ju inštitucionálne prekážky doviedli k jedinému možnému riešeniu: ak jej existujúci systém neposkytol priestor, musela si vytvoriť vlastný.

V roku 1957 (resp. formálne zaregistrovaná v roku 1958) tak zo svojho domu v meste Harvard v Massachusetts založila Computations, Incorporated (CompInc.)– jednu z prvých softvérových firiem v Amerike. Jej fungovanie, štruktúra a étos boli priamo formované potrebami žien, ktoré systém odpísal.

Jadrom poslania CompInc. bolo poskytovať zmysluplnú a kvalifikovanú prácu talentovaným ženám, ktoré boli vytlačené z pracovného trhu rodinnými povinnosťami. Sama Shuttová neskôr opísala, že sa to vyvinulo v „pocit poslania“. Spoločnosť zamestnávala výlučne ženy, konkrétne matky na materskej dovolenke, na čiastočný úväzok a na diaľku. Ak niektorá z nich nevedela programovať, Shuttová ju zaškolila, čím im vytvorila cestu späť do technologického priemyslu. Počas svojej existencie spoločnosť vraj naštartovala kariéru viac ako 50 ženám v oblasti technológií.

Práca na diaľku pred érou internetu

Fungovanie distribuovaného tímu v 50. a 60. rokoch bolo logistickým majstrovským dielom. Práca sa vykonávala z domu, často v noci, keď už deti spali. Keďže spoločnosť nemala vlastný sálový počítač, programátorky si prenajímali čas na lokálnych počítačoch, pravdepodobne na univerzitách alebo v iných korporáciách, aby mohli testovať a spúšťať svoje programy. Kód, napísaný na papieri alebo na diernych štítkoch, sa musel fyzicky prepravovať poštou alebo kuriérom na miesta s počítačmi a výsledky sa vracali rovnakým spôsobom.

Kľúčovou inováciou na zabezpečenie kvality bol proces nazývaný „desk-checking“ (kontrola za stolom). Išlo o prísny proces vzájomného hodnotenia, pri ktorom si zamestnankyne navzájom kontrolovali kód na prítomnosť chýb ešte predtým, ako bol spustený na počítači. Vzhľadom na extrémne vysoké náklady na prevádzku sálových počítačov bola táto metóda nevyhnutná na minimalizáciu drahých chýb a zabezpečenie efektivity. Tento dôraz na kvalitu a precíznosť sa stal charakteristickým znakom práce CompInc.

Napriek nekonvenčnému modelu dosiahla spoločnosť pozoruhodné úspechy. Zabezpečila si zmluvy s významnými klientmi, vrátane obranných gigantov ako Raytheon a Honeywell, amerického letectva (U.S. Air Force) a akademických inštitúcií ako Harvard University a The University of Rochester. Poskytovali komplexné služby od programovania až po kompletnú systémovú analýzu a návrh.

Najväčšou výzvou však bolo spoločenské vnímanie. Firma čelila zľahčujúcemu a patrónskemu prístupu médií. Najznámejším príkladom je článok v časopise Business Week z roku 1963, ktorý ich posmešne nazval „tehotné programátorky“ pod titulkom „Miešanie matematiky a materstva“. Článok bol ilustrovaný zinscenovanou fotografiou Shuttovej pracujúcej doma s dieťaťom a hračkami v popredí, čo trivializovalo serióznu a zložitú prácu, ktorú vykonávali.

Tento postoj nebol ojedinelý; popredný odborný časopis Datamation v tom čase vnímal „dámy programátorky“ ako „ľahké terče pre humor a nie celkom vítaných nováčikov“. Spôsob, akým bola práca Shuttovej a jej tímu vnímaná vtedajšími médiami v porovnaní s tým, ako ju hodnotia moderní historici, jasne ukazuje jej dlhodobý význam a dokazuje, že jej práca bola oveľa revolučnejšia, než si jej súčasníci dokázali pripustiť.

Elsie Shuttová viedla svoju spoločnosť viac ako 45 rokov, čo je pozoruhodná doba. Veľkosť firmy bola zámerne udržiavaná malá, nikdy nepresiahla 13 zamestnancov, čo odráža jej zameranie na poslanie pred masívnym rastom. Spoločnosť „rástla a zmenšovala sa v závislosti od množstva práce, ktorú dokázala získať“.

Odkaz Elsie Shuttovej presahuje jej dobu a jej obchodný model, zrodený z nutnosti, sa javí ako plán pre budúcnosť práce. Systémy, ktoré vyvinula – distribuované tímy, vzájomná kontrola kvality, flexibilný pracovný čas a zameranie na výsledky namiesto fyzickej prítomnosti – sú samotnými základmi modernej práce na diaľku v technologickom priemysle.

Jej model však predznamenal aj výzvy spojené s prácou z domu, najmä fenomén „druhej zmeny“, kde sa práca a domáce povinnosti prelínajú a vytvárajú dodatočnú záťaž, ktorej mnohé ženy čelia dodnes.   

V dnešnej technologickej kultúre, posadnutej „jednorožcami“, bleskovým škálovaním a masívnymi valuáciami, ponúka príbeh Shuttovej silný protipól. Jej rozhodnutie úmyselne udržať CompInc. v malom meradle nebolo obchodným zlyhaním, ale filozofickou voľbou.

Prečo je Elsie Shuttová žena, ktorú sa oplatí poznať

Elsie Shuttová je osobnosť, ktorú sa oplatí poznať, pretože jej príbeh je dokonalým príkladom toho, ako sa systémové prekážky môžu stať katalyzátorom hlbokej inovácie. Bola brilantnou techničkou, ktorá sa z nutnosti stala revolučnou manažérkou. Nepísala len kód, ale písala nové pravidlá o tom, kto môže pracovať, odkiaľ môže pracovať a ako môže byť jeho práca štruktúrovaná.

V ére, ktorá sa ju snažila vtesnať do domácej škatuľky, premenila svoj domov na sídlo priekopníckej softvérovej spoločnosti a dokázala, že materstvo a matematika sa nevylučujú, ale s vynaliezavosťou sa dajú spojiť. Jej odkaz nespočíva len v softvéri, ktorý jej firma vytvorila, ale v ľudsky orientovanej, flexibilnej a odolnej organizačnej štruktúre, ktorú vytvorila – štruktúre, ktorá dnes vyzerá relevantnejšie ako kedykoľvek predtým. Jej rada mladým ženám, ktorá odráža jej vlastný život, slúži ako výstižné zakončenie: „Choďte si za tým! Nebojte sa venovať na vysokej škole niečomu, čo vás k tomu privedie“.

Jej životná dráha nie je príbehom ženy, ktorá sa snažila „preraziť“ do mužského sveta, ale príbehom ženy, ktorá sa snažila zostať vo svete, do ktorého už patrila a ktorý bol postupne redefinovaný a ženám odoberaný.