Výhody
- rozsiahly svet láka na prieskum
- výborný parkour a jeho vylepšovanie
- solídne súboje s množstvom zbraní
- kvantum predmetov a ich výroba
- vylepšovanie postavy má dopad na hrateľnosť
- co-op pridá nový level zábavy
- soundtrack
Nevýhody
- občas vypadávajúce titulky
Dying Light 2 sa niekoľko týždňov pred vydaním zapísal do pozornosti hráčov vyhlásením, že obsahuje hrateľnosť na 500 hodín. To je úctyhodné obrovské číslo, ktoré dokáže navnadiť nejedného záujemcu, ale otázne je, aký typ zábavy či náplne skrýva. Autori dodali, že na hlavnú líniu si treba vyhradiť 20 hodín a na vedľajšie úlohy aj 80, takže správna otázka znie: kde sa skrýva tých 500 hodín?
V obrovskom svete a nie úplne lineárnom podaní. Dying Light 2 sa totiž od začiatku sústredí na príbehovú líniu Aidana, ktorý sa snaží spojiť so svojou sestrou po 20 rokoch, ale po ceste sa naskytnú viaceré odbočky či línie. Ak sa ich rozhodnete všetky sledovať a budete šmejdiť po celom svete, môžete sa dostať aj nad úroveň 500 hodín. Šmeliny, predmetov a zákutí ponúkne hra pomerne dosť.
Intenzívny štart a solídny dej
Skôr ako sa pustíte do veľkého putovania vás však čaká postupné zoznamovanie s interface i ovládaním. Váš hrdina Aiden sa stretáva s kamošom a idú preskúmať istý apartmán. Cestou k nemu sa dozviete ako zbierať predmety, vyrobiť si prvú lekárničku a v baráku preskúmate viaceré izby, aby ste našli kopu užitočných vecí (vrátane súčiastok, jedla), ale aj cigarety či pivko na zapitie. Na záhrade vidíte pozostatky po párty na konci sveta, keď dorazil zmutovaný vírus do tohto obydlia a množstvo tiel, ktoré sa lúčilo so životom, rodinou či priateľmi. Je to sugestívny pocit sprevádzaný dobrou hudbou a od kamoša príde akurát dobrá rada, aby ste putovali k anténe a spojili sa s niekým dôležitým.
Aiden je na stope dákeho doktora z minulosti, ktorý na ňom robil rôzne pokusy a on sa stal odolnejší. Možno vďaka tomu stále žije a funguje ako tzv. pútnik. Ako outsider premáva medzi osadami, nosí predmety alebo vás dokáže sprevádzať na dôležité miesto v relatívnom bezpečí. Jeho primárnym cieľom je nájdenie stratenej sestry, ku ktorej sa vraciate vo flashbackoch. Miu ste naposledy videli, keď bola ešte dieťa a teraz každá nádej smeruje k tomu, či žije a dokáže vás k nej niekto priviesť. Kvalita flashbackov je premenlivá, niektoré sú silnejšie, iné trošku amatérsky zahrané, ale na motiváciu hrať to stačí a najmä odhaľovanie má potenciál.
Užijete si dialógy, ak máte radi momenty, kedy sa hra zastaví, dá vám nejakú voľbu alebo sa rozhodnete ísť vyskúšať čo najviac replík. Hra sa nedelí iba po dialógoch, ale aj vašimi aktivitami vo svete – či niečo zničíte alebo necháte tak. Či niekomu pomôžete alebo ho ignorujete, cesta nie je priamočiara. I keď neviem si hneď teraz predstaviť, že by som sa vrátil na začiatok a dal si celú porciu znova.
Je príliš náročné porovnávať dej Dying Light 2 s velikánmi ako The Last of Us, hoci mnohé atribúty majú spoločné: dejová línia, hľadanie postavy, veľké mesto či divočina po apokalypse. Ale hoci sa mentálne od takého porovnania úplne odpútať nedá, kráča Dying Light 2 dobrou cestou a napokon má iné devízy.
Rozsiahly svet a tony predmetov
Ak patríte medzi hráčov, ktorí si dajú načas a nebudú upaľovať hneď na koniec príbehovej línie, užijete si Dying Light 2 oveľa lepšie. Sú tu solídne vedľajšie misie, ktoré neslúžia iba naťahovanie času, ale najmä celý ten svet, kde môžete stále niečo zbierať, vyrábať, skúšať. Môžete hľadať predmety alebo si vytvárať obrovské zásoby – hra vás pozýva a motivuje vyrábať predmety od začiatku. Od malej lekárničky cez vylepšené zbrane.
K pohybu po svete náramne pomáha parkour – autori zašli tak ďaleko, že pri vývoji postavy nasledujú dve líniu, bojovú a parkour. Už v prvej hodine sa učíte skákať, štverať po prevrátenom kamióne, zlaňovať na iné úrovne či dočahovať skaly. Parkour dáva obrovskú výhodu i voľnosť – niekde sa môžete preskákať, inokedy použijete rovno priame dvere či obchádzku. Tým, že v hre nie sú vozidlá, pozýva vás aj na vertikálne výlety: z výšky viac vidíte a máte lepšie možnosti. Investície do parkour schopností sú užitočné: lepšie skoky i šanca dostať sa ďalej vám otvára ďalšie cestičky.
Villedor je navyše obrovská metropola a otvorený svet, kde objavovanie je súčasťou zábavy, nie iba pozadie pre povinné i vedľajšie úlohy. Neskôr sa dopracujete k užitočnému háku či plachteniu a otvoria sa vám nové možnosti. Nehovoriac o výzvach ako časové limity či štveranie sa na mrakodrapy – dávno nebol pohyb taký intuitívny a prepracovaný, i keď spočiatku možno budete nahmatávať bočné tlačidlá gamepadu a zvykať si. V hre sú tisícky menších i väčších budov, kde môže niečo nachádzať, takže hľadanie surovín je nekonečné. Ak si zaumienite nájsť všetko, tu sa takmer zbláznite a je len otázne, ako dlho vás to bude baviť.
Tuhé boje vo dne a v noci
Dying Light 2 slušne využíva aj striedanie dňa a noci. Nielen na vybrané momenty v deji (niekomu treba volať v určitú hodinu či stretnúť sa v istý čas), ale aj kvôli nepriateľom. Postupne totiž narazíte na zombies, ale aj ľudí. Zatiaľ čo boj so zombies je celkom zvládnuteľný počas dňa, keď stretnete samotárov či skupiny, v noci sa mení na tuhšie zápolenie. Nájdete tu rôzne typy nepriateľov, pričom niektorým stačí dať pár rán baseballkou po hlave, ale iní vydržia oveľa viac. Tzv. Anomalie sú v noci mimoriadne nebezpeční, treba sa im neustále uhýbať a celkovo je ponuka zombies široká: niektorí sú rýchli, iní silní, takže vždy treba zvážiť proti komu a kedy bojujete.
Ale v rozpoltenom svete plnom frakcií (ale lepšie sú vykreslené iba dve, pre ktoré aj plníte úlohy) sa nájdu aj nebezpeční ľudia, ktorí vás chcú okradnúť alebo vám idú po krku. Boj s nimi je ťažší a musíte sa im častejšie vyhýbať, skúšať inú taktiku alebo testovať rôzne pasce. A nič nenahradí efektný kop cez priepasť, ktorý vás hra naučí v prvej hodine a keďže sa často hýbete po strechách či vo výške, neraz padne vhod.
Zbrane sa postupne opotrebujú, majú svoje levely a rovnako aj vy. Keď sa dostanete do ťažších oblastí, je dobré si sledovať vlastný level, nepriateľov i arzenál, aby ste sa mohli postaviť adekvátnym súperom. Alebo si trošku zatrénovali, poblúdili a vrátili sa silnejší. Hoci príbehová porcia je dobre navrhnutá a zväčša vás do oslabenia nepustí, ale kontroluje možnosti. Veľa závisí aj od voľby obtiažnosti – na ľahšej máte viac surovín i predmetov, nepriatelia nie sú takí dotieraví – na vyššej sa zapotíte a umierate častejšie. Munície nemusí byť vždy veľa, vtedy padne vhod stealth taktika. Prejsť nenápadne popri horde zombies je lepšia cesta ako ich kosiť po tuctoch (často ich býva viac). Avšak stealth nie je prepracovaný ako v iných hrách, ale je použiteľný a občas vám ušetrí čas či nervy.
V Dying Light 2 si navyše nemôžete uložiť hru a vrátiť sa späť. Je tu nasadený auto-save systém, takže vždy sa vrátite k poslednému bodu, kde si vás hra zapamätala. Ale žiadne šermovanie či druhé pokusy. Niekedy sa vám podarí lepšie postupovať a fungovať vďaka systému tzv. safe housov. Tu si môžete odložiť kopu vecí, schrupnúť si a načerpať zdravie alebo zotrvať do ďalšieho rána či večera.
Vo štvorici na zombies
Nová zombies akcia naberie iný spád, ak si zavoláte aj kamošov a pustíte sa do prechádzania v co-op režime. Je určený pre štyroch hráčov, každý si donesie svoju výbavu i skúsenosti, takže vás silnejší môžu potiahnuť v kľúčových momentoch. Alebo môžete vyskúšať aj pomoc náhodného hráča. Celú kampaň okrem prológu môžete zvládnuť vo štvorici a pri rozhodnutiach sa dokonca hlasuje, ktoré zvolíte ako skupina.
Jednu vec na Dying Light 2 možno chváliť neustále – a tou je soundtrack. Znie od prvých chvíľ nevtieravo, ale neskôr prejde do dynamických rytmických sekvencií alebo napätia. Je to nečakane majstrovský kúsok a aj kvôli nemu sa oplatí hrať a objavovať zákutia. Grafika je solídna, aby dokreslila atmosféru, ale nebudete z nej odpadávať ako z iných AAA hier. Pre mnohé momenty však postačí a našťastie mi ani nevypadávali textúry či neobjavovali sa bugy. Najčastejšou chybičkou je zatiaľ príliš rýchle ukazovanie titulkov – občas ich vidíte sotva 1-2 sekundy a nestačíte si ich prečítať. Alebo osoba rozpráva dlho a ani sa neobjavia.
Ktorú verziu si vybrať? PC sa chváli vysokým výkonom, ale ani next-gen konzoly nie sú márne, pričom PS5 má slušne spracované vibrácie a haptickú odozvu DualSense ovládača. Táto verzia zaberá cca 35 GB, čo je na otvorený svet úsporná veľkosť.
Takže kto má záujem o veľké svety, zombies apokalypsu a príbeh po nej, môže tu bádať aj 100 či viac hodín a nebude sa nudiť. Treba akceptovať po čase monotónnu hrateľnosť a keď sa príbeh vytratí, niekomu môže už chýbať aj tmel, ale ten samotný svet má čosi do seba.
Distribútor: Techland
Cena: 60 EUR
Dying Light 2 vyšiel 4. februára 2022 na PS5, Xbox Series, Xbox One, PS4 a PC.