DOOM: The Dark Ages - starý dobrý DOOM úplne inak!

Najnovší diel klasickej 3D strieľačky DOOM prináša kopu nečakaných noviniek.

Má dlhšie animácie, väčšiu prístupnosť či nastavenia, aj zmeny v hrateľnosti.

Keď už aj DOOM dostal príbeh…

Niežeby hráči nechceli mať v strieľačke dej, ale DOOM bol vždy známy skôr dobrým náčrtom v štýle „drsný chlapík čelí hordám démonom na Marse“ ako dlhočiznými scénami, kde by vystupovalo veľa postáv a riešilo sa niečo zásadné. Čím však séria pokračovala, tým viac sa odhodlali autori vkladať dejový záber, aby to behanie hráčov po leveloch malo dobrý tmel a jasný zámer.

Nový DOOM ide podľa prvých ukážok trošku iným smerom – od začiatku sa spomínal stredoveký nádych (odtiaľ aj podtitul s temnými časmi) a aj prostredie napovedajú jeho štýlu. Čo je však dôležité, dej si berie skutočne dlhé minúty – úvodnému nasadeniu Slayera predchádza solídny kus narácie, kde treba spoznať pár postáv a ich motivácie (či už po mene alebo tvári). Do toho sa potom miešajú dejové zvraty – prečo je potrebné za čosi bojovať, akú motiváciu má princ Ahzrak a prečo chce toľko miest či postáv zničiť?

Mohlo by sa zdať, že hrdina Slayer je akoby moderný otrok či žoldnier – kam ho pošlu, tam ide. Je to tak, lebo skupina Maykri ho využíva na svoje ciele a keď im niekto chce zničiť vzácne miesta, povolajú ho na ich ochranu. Má to výhodu, že každý level či kapitola má svoju kontinuitu, pevnú pozíciu v deji a netreba hľadať či sledovať stránky kódexu, ale sledovať animácie. Za to sa vám hra odvďačí, dostanete sa bližšie pod kožu Slayera a prídu aj vtipné, nielen vážne momenty.

Skvelý dizajn levelov doručený

DOOM Eternal ponúkol viaceré skvelé spletité levely a DOOM: The Dark Ages úspešne pokračuje v jeho štýle. A už prvá kapitola po pristáti Slayera ukáže rozličné zákutia: zhruba polovica levelu je lineárna, no potom prídu prvé drsné prestrelky v uzavretom prostredí (východy sa uzavrú a vy nemáte kam ujsť, kým všetkých neporazíte), spletité cestičky alebo odbočky na miesta, ktoré treba preskúmať a odskočiť ďalej (no pozor, ak niet návratu späť, hra vám to jasne povie).

Niektoré úlohy vám dávajú slobodu – možnosť zničiť brány vo vlastnej postupnosti (sú štyri, takže si sami vyberáte, ktorú zničíte ako prvú a ktorú neskôr), zároveň sú levely plné predmetov či tajomstiev. Užitočná mapa vám neraz poradí, čo je blízko – akurát je niekedy výzva sa tam dostať. Niekedy skáčete naslepo, inokedy tušíte, že tá chodba niekam musí viesť, je to príjemná hra s dizajnom.

Využíva sa vertikalita, občas sú aktívne predmety aj v troch úrovniach nad či pod sebou. Mapa skutočne dokáže veľmi pomôcť, lebo v teréne ľahko prehliadnete odbočky alebo len vytušíte, že niekde je aktívny prvok, ale ako sa k nemu dostať? Skočiť do neznáma alebo nechať sa vystreliť? Boli momenty, kedy som bol nalepený na mape – nie a nie odísť, kým sa nedostanem k tajnému predmetu niekde za mrežami. Ešteže hra pekne odškrtne získané artefakty a viete, čo už máte.

DOOM: The Dark Ages má 22 levelov, čo nie je malý počet – v každom sa dá stráviť aj hodina. Neskoršie sú obrovské a majú otvorené pasáže. Je radosť v nich putovať, hoci občas sa možno stratíte – veľké územia však čakajú na prieskum či zber predmetov. Iné levely sú skôr lineárne s odbočkami. Tie využívajú klasické prvky ako kľúče rozličných farieb – to je pravá pocta klasike, nehovoriac o tom, že kľúč vám neraz sprístupní aj viaceré dvere či zábrany v leveli. Raz k nepovinnému predmetu, inokedy ceste do finále…

V jednej ruke brokovnica… a v druhej štít?

Ako prvá zbraň či prvok, ktorý sa naučíte používať je… štít. Máte ho v ľavej ruke a je akoby základnou zbraňou pre blízke fyzické potýčky. Výrazne mení hru a systém vás nabadá, aby ste menších mobov zmastili ostrým výpadom vpred a štítom ich dorážali. Pri silnejších nepriateľoch to už také ľahké nebude, lebo odolajú a musíte zapojiť zbraň z pravej ruky – či to bude legendárna brokovnica alebo iný kvér.

V praxi sa musíte hýbať (nestačí stáť a veriť, že nepriateľov dáko odrazíte a dorazíte). Štítom odrážate útoky, aj znižujete schytávané rany, ba čo viac, dá sa využiť na vrátenie nebezpečných striel a zasadiť fajn protiútok – u niektorých oponentov to ani inak nepôjde. Na štít sa dajú neskôr napojiť aj vylepšenia, čo z neho robí ešte silnejšiu zbraň pre sekanie nepriateľov.

Celkovo hra ráta, že boj zblízka využijete častejšie – ďalšie tri zbrane sú kontaktné, príde legendárna píla a potom aj tucet strelných zbraní. Dávkovanie arzenálu je veľmi dobré, BFG legendu tentokrát zosobňuje megasilná kuša a tiež narobí paseku. DOOM: The Dark Ages je sčasti pomalší ako predchodca Eternal, ale stále nemá núdzu o rýchle prestrelky v štýle, že prídete na otvorené námestie, valí sa na vás kopa rôznych nepriateľov a chcete to prežiť.

Netreba sa však báť, že by hra skĺzla do iného žánru. Pár prvých dojmov naznačilo, že by hra spadla do žánru soulslike, čo znamená ultratuhú obtiažnosť, nutnosť spoliehať sa na obranu a bloky, celkovo pomalší tón. Ale hoci tento DOOM s väčším nádychom stredoveku (ale aj futuristickými prvkami) je oproti minulej časti menej frenetický, nebude v ňom núdza o rýchle prestrelky či silné momenty.

V hre ostali starí známi nepriatelia ako Imp či Cacodemon, pribudli aj viaceré nové typy. Ostal tu aj systém Glory Kills, ktorý vás motivuje búšiť do nepriateľov do momentu, kedy začnú fialkovo blikať a ak ich vtedy dorazíte, získate zdravie či muníciu. Pretože aj nový DOOM rešpektuje základné pravidlá: máte zdravie (a na jeho doplnenie treba lekárničky), máte brnenie (treba tiež dopĺňať) a žiadne moderné vychytávky typu automatické obnovovanie – poctivá hra s číslami. Keď ste raz na nule, je to „game over“.

Keď sadneme do obleku či na draka

Novinky sa okrem základnej hrateľnosti presúvajú aj do iných častí. Napríklad dve nové extra podoby vám výrazne osviežujú pochod hrou – je tu obrovský mech Atlan, do ktorého sa môžete posadiť ako v japonskej manga a takto budete mastiť nesmierne ozruty. Na tie narazíte aj ako bežný vojak, no nemáte šancu – v mechovi sa však dokážete sústrediť, mieriť a užiť si obrovskú deštrukciu. Aj tu však platí, že nemožno schytať veľa útokov, ale treba sa brániť, nájsť slabé miesta gigantov a tam páliť. No skrátka, je to pocta kaiju beštiám a Pacific Rim ako lusk!

Druhou vychytávkou je ozbrojený kyberdrak, na ktorého si môžete zavešať ďalšie zbrane a idete do luftu lietať, páliť do iných démonov a pritom sa musíte uhýbať ostatným leteckým projektilom. Keď vyčistíte vzduch, môžete zosadnúť na zem a pokračovať v deštrukcii. Nie je to márne spestrenie bádania po leveloch.

A pritom aj samotný Slayer je brutálne silný vyzbrojený bojovník ako tank. Hra s tým pekne pracuje a dá pocítiť jeho dôležitosť. Tu nie ste žiadny šupák – ale cítiť to na spôsobe pohybov, kde chýba dvojitý skok a iné chuťovky v prospech akcie. A neustále dostávate nové predmety či vylepšenia, čo zaháňa možnú nudu.

DOOM – starý dobrý i moderný zároveň

V kombinácii s výbornou grafikou (na Xbox Series X beží hra svižno aj pri megalomanských scénach), metalovým soundtrackom a poctou starým prvkom vypálil nový DOOM veľmi dobre. Akoby preklenul tú hranicu medzi klasickým prístupom a sériou noviniek, ktoré ho robia odlišným aj oproti dvojici posledných častí (2016 a 2020). To je dôkaz, že táto séria sa pekne vyvíja – zasadenie do stredovekých reálií pomrkáva na niekdajšie porovnávanie DOOM a Quake, tu máte všetko v jednom celku a hrá sa to veľmi dobre.

Najväčšou devízou je aj široká škála prispôsobovania náročnosti. Okrem základných stupňov obtiažnosti si môžete zvoliť množstvo atribútov – čas na odrážanie útokov, vylepšené cielenie, rýchlosť hry, poškodenie hráča, silu rán, agresivita nepriateľov, je ich veľa a vďaka nim je DOOM prístupný väčšiemu okruhu hráčov.

DOOM: The Dark Ages vyšiel 15. mája 2025 na Xbox Series, PS5 a PC. Je zahrnutý aj v predplatnom GamePass Ultimate.