Pozrite si
Éra vesmírnych pilotovaných letov začala pred 63. rokmi, keď na kozmickej lodi Vostok 1 dosiahol obežnú dráhu Zeme prvý človek. Bol ním sovietsky kozmonaut a vojenský pilot Jurij Alexejevič Gagarin, ktorý mal vtedy 27 rokov. Po vypustení prvej umelej družice Zeme Sputnik 1 zo 4. októbra 1957 išlo o druhý prelomový míľnik kozmonautiky, ktorý si v súťaži so Spojenými štátmi americkými pripísal Sovietsky zväz.
Jurij Gagarin odštartoval do vesmíru 12. apríla 1961 o 6. hodine a 7. minúte svetového času v kozmickej lodi Vostok 1 z kazašského kozmodrómu Bajkonur. (Kazachstan bol súčasťou ZSSR.) Traduje sa radostné zvolanie Gagarina pri zážihu motorov: „Поехали!“ – „Ideme!“
Slávny priekopnícky let bol však iba ochutnávkou neznámeho. Prvý kozmonaut uskutočnil iba jeden oblet Zeme a po 106 minútach pristála kozmická loď na padáku na súši pri dedine Smelovka v Saratovskej oblasti Ruska.
Obsah pokračuje pod reklamou
Gagarin sa po návrate stal hrdinom a slávnou osobnosťou, ktorá sa nezmazateľne zapísala do dejín kozmonautiky. Z mladého vojenského letca sa po lete do vesmíru stala superstar prvej veľkosti, čo ZSSR pochopiteľne dôkladne využil v propagácii úspechov socializmu. Jurij Gagarin bol povýšený z nadporučíka na majora, vyznamenaný titulom Hrdina Sovietskeho zväzu a Leninovým radom. Svoj triumfálny pochod začal 14. apríla 1961 v Moskve a v nasledujúcich dňoch a mesiacoch navštívil metropoly a mestá po celom svete. Zaujímavé je, že jeho prvá zahraničná cesta viedla do Československa, kde navštívil Prahu.
Okrem toho, že sa Jurij Gagarin stal aj poslancom Najvyššieho sovietu, zostal kozmonautom a pôsobil ako vedúci skupiny sovietskych kozmonautov. Od roku 1963 bol zástupcom veliteľa výcvikového strediska, kde sa podieľal na výcviku nových kozmonautov. Zároveň sa uchádzal o účasť na ďalších kozmických misiách, najmä na sovietskom programe letu na Mesiac, ktorý bol neskôr zrušený.
Jurij Alexejevič Gagarin – prvý človek vo vesmíre
Jeho ambície však prekazila predčasná smrť. J. A. Gagarin tragicky zahynul 27. marca 1968 spolu so svojím inštruktorom Vladimirom Serioginom pri bežnom cvičnom lete pri havárii stroja MiG-15UTI. Lietadlo havarovalo asi 18 km od mesta Kiržač.
O tragédii sa objavili rôzne špekulácie, dnes by sme povedali konšpiračné teórie, ale príčinou bola zrejme kolízia lietadla s turbulenciami v stope iného stroja. Išlo o prototyp Su-15, ktorý bol v tej dobe v danej oblasti testovaný. Stíhačka Su-15 sa mala pohybovať vo výške okolo 10 000 metrov, pilot však porušil predpisy a letel v malej výške, kde sa pohyboval aj MiG-15UTI s Gagarinom a Serioginom, ktorí o jeho prítomnosti nevedeli. Túto verziu potvrdilo utajované vyšetrovanie, ktorého časť zverejnil kozmonaut Alexej Leonov až v roku 2013.
Záber z filmu „Время первых“
Mimochodom, Alexej A. Leonov priniesol pre sovietsku kozmonautiku v jej zlatej ére ďalší medzinárodný triumf, keď v roku 1965 ako prvý človek vystúpil z kozmickej lode Voschod-2 do voľného kozmického priestoru. Táto operácia ho pri návrate do lode takmer stála život. O tomto míľniku vznikol v roku 2017 aj veľmi úspešný historický film „Prvý vo vesmíre“ („Время первых“, alebo „The Spacewalker“).
Začiatkom 60-tych rokoch, na úsvite kozmonautiky, ťahali USA vo vesmírnych pretekoch za kratší koniec. Po sovietskych kozmonautoch Jurijovi Gagarinovi a Germanovi Titovovi (do vesmíru letel 6. augusta 1961 a na orbite strávil celý deň) sa stal v poradí tretím človekom, ktorý zavítal do kozmu americký astronaut John Glenn. Letel na palube kozmickej lode Friendship 7 a 20. februára 1962 absolvoval tri oblety Zeme.
V roku 1998 sa vydal do vesmíru druhýkrát na palube raketoplánu Discovery (misia STS-95) a vo svojich 77 rokoch sa stal v tej dobe najstarším človekom, ktorý kedy zavítal do vesmíru.
John Glenn – prvý americký astronaut
Tento rekord v roku 2021 prekonala 82-ročná priekopníčka letectva Wally Funková (aj keď len symbolicky), ktorá počas suborbitálneho letu letela nad Kármánovu hranicu (100 km) na palube kozmickej lode New Shepard spoločnosti Blue Origin.
Obsah pokračuje pod reklamou
Vesmírne preteky medzi ZSSR a USA pokračovali ďalej, v druhej polovicu 60-tych rokoch však iniciatívu prebrali vďaka ambicióznemu (a extrémne nákladnému) programu Apollo Spojené štáty. Program vznikol potom, čo prezident USA John F. Kennedy vo svojom prejave z 25. mája 1961 uviedol, že by USA mali dopraviť človeka na Mesiac a späť do roku 1970. Podarilo sa to „v termíne“ a prvými ľuďmi, ktorí pristáli na Mesiaci, sa 20. júla 1969 stali veliteľ Neil Armstrong a pilot lunárneho modulu Edwin „Buzz“ Aldrin z misie Apollo 11. Na Mesiac sa celkovo dostali posádky šiestich misií – Apollo 11, Apollo 12, Apollo 14, Apollo 15, Apollo 16 a Apollo 17.
Edwin „Buzz“ Aldrin na povrchu Mesiaca
V nasledujúcich desaťročiach sa prevratné medzníky v pilotovanej kozmonautike vyskytovali zriedkavejšie, s výnimkou medzinárodného projektu orbitálnej stanice ISS, kde USA, Rusko a ďalšie krajiny ukázali, že spolupráca dokáže vytvoriť impozantné projekty.
Na scéne sa medzitým objavili ďalšie kozmické mocnosti na čele s Čínou, Indiou a Japonskom, ale v 21. storočí sa hlásia o svoje miesto na trhu aj súkromné spoločnosti. Práve ony zrejme čoskoro preberú žezlo od štátnych vesmírnych agentúr a stanú sa dominantnými hráčmi na orbite, na Mesiaci a pravdepodobne aj na Marse. Naznačuje to príbeh SpaceX, ktorá je už dnes svetovým hegemónom v počte štartov, objeme nákladov, aj v počte astronautov dopravovaných do vesmíru.