Dnes sa začal predávať smartfón, ktorý zmenil svet. Apple iPhone

V análoch technologickej histórie existuje len málo dátumov, ktoré označujú skutočný bod zlomu – moment, kedy sa pomyselná časová os nezvratne ohne a svet „pred“ sa stane archeologickou spomienkou.

Dvadsiaty deviaty jún roku 2007 je presne takýmto dňom. Bol to deň, kedy sa v dlhých radoch pred obchodmi Apple po celých Spojených štátoch začal predávať artefakt z budúcnosti.

Svet mobilných telefónov v roku 2007 bol fragmentovaným súostrovím jednoúčelových zariadení. Bol to svet definovaný fyzickými obmedzeniami: plastovými klávesnicami, miniatúrnymi displejmi, ktoré zobrazovali karikatúru internetu cez protokol WAP a neohrabanými stylusmi, ktoré boli nutným zlom pre akúkoľvek presnejšiu interakciu.

Trhu dominovali giganti ako Nokia, ktorých sila spočívala v hardvérovej efektivite, a BlackBerry, ktoré si podmanilo korporátny svet vďaka bezpečnej komunikácii. Hudba žila v iPode, práca v PDA a telefonovanie v telefóne. Tieto svety existovali vedľa seba, no ich prepojenie bolo kostrbaté a neprirodzené.

Práve do tohto kontextu vstúpil iPhone. Jeho uvedenie na trh nebolo len marketingovou udalosťou; bola to starostlivo zinscenovaná demonštrácia nevyhnutnosti. Od chvíle, keď Steve Jobs v januári toho roku na pódiu predstavil „tri revolučné produkty v jednom“, vytvoril auru osudovosti. Prísľub nebol len nový produkt, ale nová paradigma. A 29. júna sa tento prísľub stal fyzickou realitou.

Jobsova slávna definícia iPhonu ako kombinácie iPodu, telefónu a internetového komunikátora nebola len rétorickým majstrovstvom. Bola to presná diagnóza strategickej podstaty zariadenia. Apple pochopilo, že mobilný telefón je dokonalý trójsky kôň, ktorým sa dá do vrecka každého človeka prepašovať skutočný, výkonný počítač.

Kľúčom k odomknutiu tohto potenciálu bolo multi-dotykové rozhranie. Nebolo to len o odstránení klávesnice. Bolo to o vytvorení nového, inštinktívneho jazyka pre interakciu s technológiou. Gesto „pinch-to-zoom“ sa stalo tak prirodzeným, že nasledujúce generácie detí sa ho pokúšali aplikovať na papierové časopisy.

Priamy dotyk prsta na digitálny objekt vytvoril ilúziu bezprostrednosti a kontroly, ktorá bola v príkrom rozpore s nepriamou a abstraktnou interakciou cez klávesy a kurzory. Podobne ako Macintosh v roku 1984 demokratizoval počítač cez grafické rozhranie a myš, iPhone demokratizoval mobilný computing cez dotyk.

Softvér ako duša stroja

Hardvérová elegancia by však bola bezvýznamná bez softvérovej revolúcie, ktorá sa odohrávala vnútri. Najväčším, hoci navonok neviditeľným, triumfom iPhonu bolo, že na ňom bežala upravená verzia OS X, robustného operačného systému z počítačov Mac.

Zatiaľ čo konkurencia používala oklieštené mobilné operačné systémy, Apple do vrecka vložil skutočný unixový základ. To poskytlo platforme stabilitu a výkonnostný potenciál pre budúcnosť. Tento výkon sa najviditeľnejšie prejavil v prehliadači Safari. Zobrazenie „skutočného internetu“ bolo pre Apple filozofickým postojom.

V dobe, kedy mobilný prístup na web kontrolovali a filtrovali operátori, iPhone ponúkol nekompromisný a otvorený zážitok. Bola to stávka na to, že ľudia nechcú zjednodušenú, ale plnohodnotnú verziu digitálneho sveta. Je však paradoxné, že prvá verzia iPhonu neobsahovala App Store. Z dnešného pohľadu sa to javí ako nepochopiteľné obmedzenie, ktoré bolo výsledkom Jobsovej povestnej posadnutosti kontrolou.

Platforma však bola taká silná a otvorená pre nové možnosti, že si vznik obchodu s aplikáciami od tretích strán doslova vynútila. App Store, spustený o rok neskôr, nebol dodatočným nápadom, bol logickým a nevyhnutným dôsledkom sily platformy, ktorú iPhone vytvoril.

Reakcia vtedajších gigantov bola zmesou arogancie a nepochopenia. Povestný smiech Steva Ballmera, vtedajšieho šéfa Microsoftu, na adresu ceny a absencie klávesnice, alebo vyhlásenia manažérov BlackBerry, ktorí neverili v možnosť vytvoriť použiteľný virtuálny písací stroj, sú dnes učebnicovými príkladmi strategickej slepoty.

Konkurencia videla drahý telefón bez tlačidiel. Apple videl lacný počítač, ktorý dokáže telefonovať.Dopad bol rýchly a brutálny. iPhone prinútil Google radikálne zmeniť smerovanie svojho operačného systému Android, ktorý bol pôvodne navrhnutý ako konkurent pre BlackBerry.

Úspech iPhonu presunul moc od telekomunikačných operátorov, ktorí sa stali len poskytovateľmi pripojenia („dumb pipes“), k výrobcom zariadení a softvérovým platformám. Trh so samostatnými MP3 prehrávačmi, GPS navigáciami a kompaktnými fotoaparátmi sa začal rúcať, pretože iPhone dokázal všetky tieto funkcie vykonávať dostatočne dobre v jednom elegantnom balení.

Dvadsiaty deviaty jún 2007 tak nebol len dňom, kedy sa začal predávať nový produkt. Bol to deň, kedy sa začala meniť spoločnosť. Uvedenie iPhonu bolo spúšťačom éry neustáleho pripojenia, ktoré zmazalo hranice medzi prácou a súkromím, medzi verejným a osobným priestorom. Umožnilo vznik celej platformovej ekonomiky, od Uberu po Instagram, ktoré sú postavené na predpoklade, že každý má vo vrecku výkonný počítač s GPS a fotoaparátom.

Samozrejme, tento odkaz má aj svoje tienisté stránky – od digitálnej závislosti, cez eróziu súkromia až po vznik sociálnych bublín. Tieto javy sú však len druhotným dôsledkom sily, ktorú iPhone uvoľnil. Význam tohto dňa nespočíva v skle a hliníku, ktorý sa začal predávať. Spočívav tom, že iPhone preformuloval vzťah človeka a technológie.

Zmenil počítač z nástroja, ku ktorému si sadáme, na rozšírenie našej vlastnej mysle a tela, ktoré nosíme neustále so sebou. Bol to moment, keď sa digitálna revolúcia stala skutočne osobnou, mobilnou a všadeprítomnou.