Dnes, 16. apríla 2023 je už 20. ročník Svetového dňa hlasu, medzinárodného dňa, ktorý si pripomína dôležitosť hlasu v živote človeka. O hlas sa treba starať a chrániť si ho, napríklad aj tým, že sa vyhýbame pasívnemu fajčeniu či znečistenému ovzdušiu.
Svetový deň hlasu má svoje korene v Brazíli, kde ešte v roku 1999 bol vyhlásený Národný deň hlasu. Dôvodom bol nadmerný výskyt rakoviny hrtana. Neskôr sa k Brazílii pridali aj ďalšie krajiny a o 4 roky neskôr bol následne vyhlásený aj Svetový deň hlasu (WVD).
Cieľom WVD je povzbudiť a informovať ľudí o dôležitosti zdravia nášho hrdla a hlasiviek, ale aj o chorobách a poruchách hlasu. Hoci v mnohých krajinách sveta sa organizujú rôzne aktivity, Slovensko medzi nimi nie je. V susednom Poľsku sú napríklad rovno 3 eventy.
Hlas slúži roky aj na ovládanie
Nielen ľudí, ale aj techniky. Práve dnes, počas Svetového dňa hlasu, je tak možno zaujímavé sa pozrieť na to, čo všetko dnes vďaka hlasu ovládame. Na naše prekvapenie je toho mnoho, hoci by si človek prial možno aj viac.
Hlasové ovládanie nie je až taká nová „vymoženosť“ ako si mnohí myslíme. Všetko zacalo už v roku 1952, kedy v Bell Laboratories vyvinuli systém Audrey na rozpoznávanie hlasu. Systém vedel ale rozpoznať iba hovorené čísla. O 10 rokov neskôr IBM vyvinulo systém Shoebox, ktorý vedel rozpoznať 16 slov v angličtine. V 70. rokoch DARPA vyvinula systém rozpoznávajúci 1 000 slov, Bell Laboratories sa zas podarilo vylepšiť systém na rozpoznávanie viacerých hlasov.
Trvalo dlhé desaťročia, kým ale rozpoznávanie hlasu dosiahlo aspoň akú-takú úroveň. Presnosti na úrovni 80 % sme sa dočkali až na prelome tisícročí. Prišiel s ňou Google, no prvé ovládanie hlasom sme videli až od Androidu 2.2 v roku 2010, Google Assistant dokonca až v roku 2016. V roku 2011 ale Apple predstavilo Siri, neskôr sa objavili Cortana od Microsoftu a Alexa od Amazonu a odvtedy sa ovládanie hlasom dostalo do našich každodenných životov. Postupne sa systémy na rozpoznávanie hlasu neustále vylepšujú, a aj keď sú chybové, tá je prakticky zanedbateľná, veď aj človeku sa stane, že prepočuje niektoré slová, ktoré mu niekto hovorí.
Ako prvé sme ovládali hlasom počítače s Winodws (od Windows Vista) a televízory. To boli pred rokmi vymoženosti, keď sme televízoru cez diaľkové ovládanie povedali, čo chceme pozerať. Samozrejme, v niektorom zo svetových jazykov, čo funguje vlastne až dodnes. A dnes?
U nás v domácnosti hlasom ovládame napríklad otváranie dverí, viacero smart svetiel, televízor, reproduktory a soundbar, ale aj vonkajšie žalúzie, klimatizáciu i kúrenie, ale aj fontánu na záhrade, a, samozrejme, smartfóny vďaka hlasovým asistentom Siri či Assistant od Google. Je to pritom len zlomok toho, čo všetko sa dá dnes hlasom ovládať.
Mnohým robí hlasové ovládanie pomocníka aj v automobiloch, hoci práve v nich, kde by človek očakával tú najlepšiu integráciu a minimálnu chybovosť, aby sa vodič nerozptyľoval hľadaním tlačidiel, či najnovšie pozeraním po dotykových displejoch, je hlasové ovládanie podpriemerné. To už viac povelov rozumie obyčajný smart televízor. Možno práve v automobiloch sa ale konečne dočkáme vylepšenia v podobe hlasových pokynov a zmiznú z nich otravné, neustále zapackané a hlavne nebezpečné dotykové displeje. Česť výnimkám.
Globálne tech spoločnosti majú hlasové rozpoznávanie na špičkovej úrovni, je tak už len otázkou dohôd ďalších spoločností, na čo všetko ich dokážu využiť. Pevne veríme, že sa integrácia nezastaví v súčasnom bode a čoraz viac technologických doplnkov bude možné ovládať pohodlne aj hlasom.