V análoch technologickej histórie sú dátumy, ktoré žiaria jasnejšie ako ostatné – vynález tranzistora, prvý krok na Mesiaci, zrod internetu.
No existujú aj tiché, takmer zabudnuté výročia, ktoré mali pre náš digitálny svet rovnako zásadný význam. Jedným z nich je 18. jún 1974.
V ten deň bol udelený kľúčový patent spoločnosti IBM, ktorý definoval technológiu pevných diskov „Winchester“ a nepriamo tak vydláždil cestu pre revolúciu osobných počítačov.
Svet pred Winchesterom? Krutý a krehký
Aby sme pochopili význam tohto patentu, musíme sa vrátiť do éry sálových počítačov. Prvé pevné disky, ako bol IBM 350 RAMAC z roku 1956, boli monštruózne zariadenia. Predstavte si skriňu veľkosti dvoch chladničiek, v ktorej rotovalo 50 platní s priemerom 61 cm, a to všetko ponúkalo kapacitu len okolo 5 megabajtov – dnes ekvivalent jednej kvalitnejšej fotografie.
Tieto prvé disky mali zásadnú Achillovu pätu – ich čítacie a zapisovacie hlavy sa pohybovali voľne nad otvorenými, nechránenými platňami. Vzduchová medzera medzi hlavou a povrchom disku bola mikroskopická a predstavovala smrteľnú pascu. Jediné zrnko prachu, ktoré sa dostalo do tejto medzery, znamenalo okamžitú kolíziu hlavy s povrchom platne, takzvaný head crash, ktorý nenávrtne zničil dáta aj samotné zariadenie. Tieto disky si vyžadovali špeciálne, dokonale čisté a klimatizované miestnosti a boli extrémne drahé a nespoľahlivé.
Hermeticky uzavretý svet IBM 3340
Inžinieri si uvedomovali, že je nutné tento problém radikálne vyriešiť. Výsledkom ich práce bol projekt s interným kódom Winchester, ktorý viedol k produktu IBM 3340 Direct Access Storage Facility.
Inovácia, ktorú si IBM nechala 18. júna 1974 patentovať, bola geniálne jednoduchá a zároveň revolučná: diskové platne a čítacie/zapisovacie hlavy boli spoločne integrované do jedného, hermeticky uzavretého a vzduchotesného modulu (Head/Disk Assembly – HDA). Tento modul, naplnený prefiltrovaným vzduchom, vytvoril pre citlivé komponenty vlastnú miniatúrnu čistú miestnosť. Malo to tri okamžité výhody:
- Spoľahlivosť: Elimináciou prachu a vonkajších nečistôt sa riziko zničujúceho head crash takmer úplne odstránilo.
- Hustota a výkon: V dokonale čistom prostredí mohli hlavy „lietať“ na tenkom vzduchovom vankúši oveľa bližšie pri povrchu platne. To umožnilo zapisovať dáta oveľa hustejšie vedľa seba, čím sa rapídne zvýšila kapacita diskov.
- Cena: Technológia umožnila masovú výrobu oveľa menších, robustnejších a lacnejších diskov.
Vtipnou bodkou je samotný názov disku. Pôvodný návrh projektu počítal s dvoma vymeniteľnými modulmi, z ktorých každý mal mať kapacitu 30 megabajtov. Vedúci projektu, Ken Haughton, nazval túto konfiguráciu „30-30“. To mu vraj okamžite pripomenulo slávnu opakovaciu pušku Winchester Model 1894 s kalibrom .30-30. Interný kódový názov sa ujal tak silno, že Winchester sa stal neoficiálnym, no všeobecne používaným označením pre túto prelomovú technológiu na celé roky.
Patentovaný dizajn Winchester sa stal zlatým štandardom pre celý priemysel. Prakticky každý výrobca pevných diskov v nasledujúcich rokoch prijal túto koncepciu. A práve táto masová dostupnosť spoľahlivých, kompaktných a stále lacnejších pevných diskov bola kritickým predpokladom pre nástup osobných počítačov koncom 70. a začiatkom 80. rokov.
Stroje ako IBM PC XT (prvý PC s pevným diskom v štandardnej výbave) alebo Apple Lisa a Macintosh by bez Winchester technológie nemohli ponúknuť dostatočné úložisko pre operačné systémy a softvér. Boli by sme tak oveľa dlhšie odkázaní na pomalé a kapacitne obmedzené diskety. Vďaka tomuto patentu sa sen o počítači v každej domácnosti a kancelárie stal realitou.
A hoci dnes svet čoraz viac prechádza na ultra rýchle SSD disky bez pohyblivých častí, odkaz Winchesteru žije ďalej. Miliardy mechanických pevných diskov (HDD), ktoré stále slúžia v datacentrách, domácich sieťových úložiskách (NAS) a stolných počítačoch po celom svete, stále fungujú na tom istom základnom princípe hermeticky uzavretého modulu, ktorý bol patentovaný pred viac ako 50 rokmi.