Reklama

Deň, ktorý zmenil všetko! Dnes oslavujeme výročie príchodu IBM PC

Zdroj | TECHBOX/ChatGPT
Števo Porubský
Zdroj | TECHBOX/ChatGPT
Zdroj | TECHBOX/ChatGPT

Presne v tento deň, pred štyridsiatimi štyrmi rokmi, sa v newyorskom hoteli Waldorf Astoria odohral moment, ktorý navždy zmenil trajektóriu technologického vesmíru.

Dnes, 12. augusta 2025, si pripomíname uvedenie stroja, ktorý sa stal synonymom pre osobný počítač – legendárneho IBM Personal Computer, modelu 5150.

Nebol to síce prvý malý počítač na svete, ale bol to ten, ktorý myšlienku osobnej výpočtovej techniky preniesol z garáží nadšencov do kancelárií korporácií a obývačiek bežných ľudí, čím položil základy digitálnej revolúcie.

Obsah pokračuje pod reklamou

Svet pred letom 1981 bol dramaticky odlišný. Korporátny gigant IBM bol kráľom sálových počítačov, obrovských a nesmierne drahých strojov, ktoré si vyžadovali celé klimatizované miestnosti. Na opačnom konci spektra bol až chaotický svet mikropočítačov od firiem Apple, Commodore či Tandy, ktoré boli vnímané ako nástroje pre hobbyistov, nie ako seriózne pracovné prostriedky. Vedenie IBM si s oneskorením, ale predsa, uvedomilo, že ignorovaním tohto trhu robí strategickú chybu.

Zdroj | Rama & Musée Bolo

Odpoveď prišla z miesta, kde by to čakal málokto. V slnečnom Boca Raton na Floride, ďaleko od chladnej byrokracie newyorskej centrály, bol spustený tajný „Project Chess“. Tím pod vedením vizionára Dona Estridgea dostal bezprecedentnú autonómiu a takmer nemožnú úlohu – do roka navrhnúť, vyrobiť a uviesť na trh osobný počítač.

Tento časový tlak ich prinútil k radikálnemu a pre IBM úplne netypickému kroku – namiesto zdĺhavého vývoja vlastných komponentov sa rozhodli poskladať počítač z bežne dostupných súčiastok od externých dodávateľov. Výsledný produkt, IBM PC 5150, bol teda mozaikou komponentov, ktoré však spolu tvorili prekvapivo funkčný a rozšíriteľný celok.

Srdcom celého stroja bol procesor Intel 8088, ktorý pracoval na frekvencii 4,77 MHz. Išlo o zaujímavú voľbu, keďže bol kompromisom medzi výkonom a cenou – využíval lacnejšiu 8-bitovú externú zbernicu, hoci vnútorne pracoval so 16 bitmi. Sekundovala mu operačná pamäť RAM, ktorá v základnej verzii ponúkala skromných 16 kilobajtov, no dala sa rozšíriť až na vtedy úctyhodných 256 kilobajtov.

Každý stroj mal navyše v pamäti ROM napevno vložený programovací jazyk BASIC od Microsoftu, čo umožňovalo okamžité použitie aj bez zavedenia operačného systému z externého média.

O ukladanie dát sa v najlacnejšej verzii staral obyčajný kazetový magnetofón. Skutočným pokrokom však bola možnosť pripojiť jednu alebo dve 5,25-palcové disketové mechaniky, každú s kapacitou 160 KB, čo dramaticky zvýšilo použiteľnosť stroja.

Čo sa týka zobrazenia, zákazníci si mohli vybrať medzi monochromatickou kartou MDA pre ostrý text alebo farebnou CGA, ktorá dokázala zobraziť štyri farby naraz. Kľúčom k budúcnosti však bola základná doska s piatimi rozširujúcimi slotmi, ktoré otvárali dvere tretím stranám na výrobu nespočetného množstva vylepšení.

Samotný hardvér by však revolúciu nespravil. IBM urobilo niečo neslýchané – zverejnilo kompletnú technickú dokumentáciu a schémy svojho počítača. Každý mohol vidieť, ako je postavený. Jediným proprietárnym dielom bol systém BIOS, ktorý riadil základné funkcie hardvéru.

Druhým kľúčovým rozhodnutím bola voľba softvéru. Po neúspešných rokovaniach s vtedajším lídrom trhu sa IBM obrátilo na mladú firmu Microsoft. Bill Gates a Paul Allen vtedy nemali vlastný operačný systém, no zavetrili životnú príležitosť. Rýchlo kúpili existujúci systém QDOS (Quick and Dirty Operating System), upravili ho a licencovali IBM ako PC-DOS. V zmluve si však prezieravo ponechali právo predávať ho pod názvom MS-DOS aj iným výrobcom.

Práve táto kombinácia otvorenej architektúry a dostupného operačného systému spustila lavínu. Konkurenčné firmy ako Compaq si uvedomili, že ak dokážu legálne napodobniť funkčnosť IBM BIOSu, môžu vyrábať vlastné, lacnejšie a často aj výkonnejšie počítače, ktoré budú stopercentne kompatibilné so softvérom pre IBM PC. Zrodil sa fenomén „IBM PC kompatibilných klonov“.

Dôsledky boli paradoxné. IBM postupne stratilo kontrolu nad trhom, ktorý samo stvorilo. Jeho štandard sa však stal absolútnym víťazom a dominoval svetu na ďalšie desaťročia. Vznikol obrovský ekosystém hardvéru a softvéru, ktorý poháňal digitálnu transformáciu firiem a domácností.

Obsah pokračuje pod reklamou

Dnes, keď sa pozeráme na výkonné a elegantné zariadenia v našich vreckách a na stoloch, je ľahké zabudnúť na ich skromného, béžového predka. No práve 12. augusta 1981 sa začala písať história éry osobných počítačov.

Ďalšia story
Zatvoriť

Newsletter

Ďakujeme za váš záujem! Odteraz vám už neunikne žiadna novinka.
Ľutujeme, ale váš formulár sa nepodarilo odoslať.