Dear Me, I was... - vodovkami maľovaná hra, ktorú prejdete za kratší let

Na Switch 2 vyšla koncom júla nenápadná adventúra. Jej prejdenie vám nezaberie možno ani hodinu, ale viete sa k nej dostať aj opakovane.

Jej ďalšou devízou je grafická stránka, ktorá je akoby maľovaná. A maľby sú aj jednou z hlavných tém celej hry…

Životopis jednej ženy trochu inak

Najprv dôležité zarámcovanie, čo vás čaká po dejovej, resp. obsahovej stránke. Už samotný názov v sebe skrýva celú pointu. Dear me, I was… (v preklade Drahé ja, bola som…) pokrýva život jednej ženy od raného detstva až do staroby. Je rozdelený na prológ, epilóg a jednotlivé kapitoly, pričom každá sa venuje určitej kľúčovej udalosti. Nechýbajú víťazstvá, straty, posuny i návraty, spojenia i rozdelenia.

Je ťažké prezrádzať jednotlivé témy kapitol, lebo to by boli veľké spoilery – ale jeden príklad za všetky. V úvode vidíme ako malé dievča žije s rodičmi, maľuje si s otcom, no potom zistíme, že otec mal nehodu a život dievčaťa sa razantne zmení… na niečo zanevrie, v inom aspekte sa posunie.

Tým, že hra pokrýva celý život, kapitoly majú lineárnu logickú postupnosť – od detstva cez mladosť, stredný vek až po starobu. Takže hrdinku vidíme starnúť, že si nachádza nových priateľov, príde čas na lásku a neskôr aj na ďalšie straty blízkych. Koho, kde a kedy, neradno prezradiť.

Klikám a pozerám na maľby

Dear me, I was… má prvky interaktívnej adventúry a vizuálnej novely. Veľa času budete tráviť sledovaním sekvencií a animácií. Potom sa hra občas zastaví a môžete kliknúť ďalej. Alebo na niekoľko predmetov na obrazovke a dej opäť plynie. Nie je to vôbec komplikované ovládanie a niekto môže namietať, že je to viac interaktívny film ako videohra, no ešte je tu jeden aspekt.

Kúzlo spočíva nielen v obsahu, ale aj forme. Devízou celej hry je grafika, ktorá nestavila na povinné 4K či FullHD rozlíšenia, ale prináša jednotlivé scény v podobe akoby maľovaných obrazov vodovými farbami. Je to unikátna záležitosť, občas sú iba črtané, neskôr sa zafarbia isté plochy alebo predmety. Má to svoje čaro a je to esteticky iný zážitok.

Symbiózu v tomto smere posilňuje aj fakt, že maľovanie je dôležitou súčasťou života hrdinky – preto sa možno pozerať na desiatky rokov v obrazoch a inou optikou. Navyše samotná hrdinka je namaľovaná veľmi citlivo a krásne v jednotlivých fázach života – ako dievča, tínendžerka, mladá či staršia žena. Vývoj je v tomto smere nádherný a občas si vypomáha jednoduchým efektom.

Je to ešte hra? A prečo taká krátka?

Na záver sa patrí ešte zamyslieť, či je taký projekt stále videohrou, resp. videohrou v pravom slova zmysle. Stačí hráčom iba klikať raz za čas a pozerať obrázky? Nemalo by byť interakcie viac? Dear me, I was… je doslova hra za pár šupov (resp. 10 eur), čo ju posúva do inej roviny. Je to zážitok s prvkami zamýšľania až filozofie… čo nás definuje? Čo nás tvorí? Aké rozhodnutia robíme? Ako s nimi žijeme? Dá sa stratiť niekto aj viac ráz?

Dear me, I was… ani v tomto smere nenúka jasné odpovede, hoci má silný finiš s úplne nečakanou scénou. Je na vás, aby ste sa zastavili a zamysleli. Možno niektorí z nás by videli túto hru s rozvetvenými voľbami či odpoveďami ako kedysi brožúrky v cykle Vyber si vlastné dobrodružstvo. Ale to už by hra nezachytila podstatu života – lebo keď urobíme jedno rozhodnutie, zväčša ho nemožno zobrať späť a treba s ním žiť.

Na príklade jednej ženy a jej života sa to dá názorne ukázať i pochopiť. A je to dôkaz, že hry už nemusia riešiť iba formu, textúry, tiene a silu výpočtového výkonu, ale aj hlbšie témy.

Dear me, I was… vyšla exkluzívne na Switch 2. Táto platforma sa môže pýšiť najmä pekným zobrazením maľovanej grafiky a farieb, či na TV s veľkou uhlopriečkou alebo v hladko plynúcom handheld móde. Je to milé rozšírenie knižnice a zaujímavý krok. Môžete si ju zahrať aj viac ráz, ale ten dej bude vždy rovnaký. Ale podľa toho, ako sa budete aktuálne cítiť alebo prežívať svoj život, vám dá iné vnemy či impulzy.

Dear me, I was vyšla 31. júla 2025 na Switch 2.