Ekologické posolstvo alebo vegánska propaganda? Za posledné obdobie asi neexistuje dokumentárny film, ktorý by vyvolal väčšie kontroverzie ako Seaspiracy.
Zaujímavý dokumentárny film o masovom rybolove a jeho dopadoch na životné prostredie. Film prináša šokujúce odhalenia, ktoré filmára dostali niekoľkokrát blízko ohrozenia života a to vďaka rozšírenej korupcii v tomto odvetví.
Kip Andersen, ktorý za Seaspiracy stojí, natočil v minulosti podobne kontroverzný dokumentárny film Cowspiracy o tom, ako živočíšna výroba predstavuje najväčšie ohrozenie životného prostredia.
Po pozretí filmu si mnoho ľudí povedalo, že už nebude jesť ryby, keďže samotný dokumentárny film prináša jasnú správu: „udržateľný rybolov neexistuje, treba sa úplne vyhnúť konzumácii rýb“.
Ako každý kontroverzný film, aj Seaspiracy prináša so sebou veľké množstvo kritiky. V prvom rade ide o samotné spracovanie, ktoré dáva niekedy až príliš dôraz na samotného tvorcu a jeho reakcie na zistenia. Tie pôsobia častokrát hrane. Otázne sú aj vyjadrenia rôznych predstaviteľov ekologických organizácií, ktoré pôsobia, že sú účelovo postrihané a vytrhnuté z kontextu.
Napriek tomu otvára dokumentárny film dôležitú tému, ktorá je hodná diskusie. Škoda len, že autor otvára až príliš veľa tém, ktoré v rámci stopáže 90 minút pôsobia niekedy až príliš útržkovite a zaslúžili by si väčší priestor.
Témy ako plastový odpad v podobe rybárskych sietí, nelegálny lov rýb, vedľajší lov, lov delfínov a žralokov, označenie konzerv rôznymi certifikáciami by mohli byť spracované formou krátkych dokumentárnych dielov v rámci seriálu, kde by bola každá téma analyzovaná viac do hĺbky. Takto sme dostali iba množstvo „šokujúcich odhalení“ bez hlbšieho kontextu či vyjadrení viacerých expertov.