Čínsky úspech: Historicky prvé vzorky z odvrátenej strany Mesiaca sú na Zemi

Čínsky lunárny výskum úspešne napreduje a pri prieskume odvrátenej strany Mesiaca nemá vo svete konkurenciu. Aktuálna misia sondy Chang’e 6 (Čchang-e 6) sa úspešným zavŕšením práve zapísala do histórie. Misia Chang’e 6 dokázala 25. júna o 8:07 ráno nášho času dopraviť na Zem vzorky odobraté v panve Aitken v kráteri Apollo, ktorý sa nachádza na  odvrátenej strane Mesiaca v blízkosti južného pólu. Návratové puzdro pristálo na padáku v autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko.

Chang’e je kozmický program čínskej agentúry CNSA zameraný na prieskum Mesiaca pomocou kozmických sond. V pláne má ešte ďalšie dve misie, ktoré majú pripraviť pôdu pre budúce pristátie čínskych astronautov na Mesiaci. Sonda Chang’e 7 (plánovaný štart v roku 2026) by mala pokračovať v prieskume v oblasti južného pólu aj za pomoci robotického vozítka a lietajúceho detektora. Sonda Chang’e 8 (štart v r. 2028) by mala okrem iného preveriť koncept ISRU (využitie miestnych zdrojov) a z miestnych zdrojov vytvoriť testovaciu štruktúru za pomoci 3D tlače. Misia by mala testovať technológie potrebné na založenie lunárnej základne. Do jej stavby v okolí južného pólu, kde by mal byť dostatok vodného ľadu, sa chce Čína pustiť v 30. rokoch v spolupráci s Ruskom a ďalšími krajinami.

Ide už o druhý úspešný pokus Číny o dopravu vzoriek mesačnej horniny na Zem. V predchádzajúcom prípade sonda Chang’e 5 v novembri 2020 úspešne pristála v oblasti Mons Rümker, odobrala vzorky hornín a dopravila 1,7 kg vzoriek späť na Zem. Po USA a ZSSR sa tak Čína stala treťou krajinou, ktorej sa to podarilo. Tieto vzorky však pochádzali ešte z viditeľnej strany Mesiaca, kde robotické sondy môžu operovať jednoduchšie, vďaka priamemu spojeniu so Zemou.

Ako aktuálna misia prebiehala? Sonda Chang’e 6 pristála na Mesiaci 2. júna 2024 a v priebehu niekoľkých hodín odobrala približne dva kilogramy vzoriek pomocou lopatky, drapáka a vŕtačky. Počas tohto procesu pracovali aj ďalšie prístroje, vrátane európskych, študujúce okolie miesta pristátia, aby bolo možné zasadiť nazbierané informácie do širšieho kontextu.

Odobrané vzorky boli uložené do kontajnera vo vzletovom module, ktorý 3. júna odštartoval na obežnú dráhu Mesiaca. Tam sa o niekoľko dní neskôr spojil s orbiterom misie a odovzdal mu kontajner so vzorkami, ktorý bol uložený do návratového puzdra. Následne 21. júna orbiter vykonal manéver, ktorý ho naviedol smerom k Zemi. Orbiter sa po ňom dostal na kolízny kurz so Zemou, v blízkosti ktorej 25. júna vypustil puzdro so vzorkami. Orbiter potom vykonal úhybný manéver, aby sa vyhol Zem a puzdro úspešne pristálo.

Podľa zástupcov Čínskej kozmickej agentúry sa Chang-e 6 podarilo získať asi dva kilogramy hornín. Vedci to považujú za potenciálne prelomové, pretože vzorky im môžu priniesť aj odpovede na niektoré otázky súvisiace so vznikom planét. Kráter, odkiaľ vzorky pochádzajú, vznikol podľa vedcov pred asi štyrmi miliardami rokov.

Čína je jedinou krajinou, ktorej sonda pristála na odvrátenej strane Mesiaca. Stalo sa tak už druhýkrát, prvenstvo si 3. januára 2019 pripísala sonda Chang-e 4, keď pristála v kráteri Von Karman, ktorý sa nachádza v Aitkenovej panve v oblasti južného pólu Mesiaca. Sonda tam zároveň vysadila lunárny rover Yutu-2 (Nefritový králik 2), ktorý funguje dodnes.

Pristátie na odvrátenej strane Mesiaca je technicky náročný proces, pretože sonda musí uraziť väčšiu vzdialenosť a potom pristáť v ťažkom teréne, kde je množstvo kráterov a nerovností. Okrem toho musí komunikovať s riadiacim strediskom na Zemi cez retranslačný orbiter.

Čínska kozmonautika a planetárny výskum úspešne napreduje a po USA je momentálne kozmickou mocnosťou s najvyšším počtom štartov kozmických nosičov. Uvidíme, ako dopadne súperenie s dobýjaním Mesiaca, kam chce Čína dopraviť ľudí do konca dekády. Americký projekt Artemis má niekoľkoročný sklz, takže ak predbehne Čínu, bude to pravdepodobne pomerne tesné.