Pozrite si
Čierne diery (alebo tiež gravitačné kolapsary) sú nenásytné vesmírne objekty, ktoré pohltia všetko, čo sa dostane príliš blízko, vrátane samotného svetla. Po prekročení takzvaného horizontu udalostí sa všetko stratí v zdanlivom nenávratne. Keď sa ku kolapsaru priblížia hviezdy, intenzívne gravitačné sily roztiahnu materiál do dlhých prameňov v udalosti známej ako „udalosť narušovania prílivu“ (Tidal disruption event, TDE), v astronomickom žargóne nazývanej „špagetifikácia“. Tá vytvára jasné signály svetla, rádiových a iných vĺn, ktoré astronómovia môžu zaznamenať ako výbuchy, trvajúce niekoľko týždňov alebo mesiacov.
V októbri 2018 bola malá hviezda s hmotnosťou asi desatiny Slnka roztrhaná na kusy, keď zablúdila príliš blízko k čiernej diere v galaxii vzdialenej 665 miliónov svetelných rokov od Zeme. Udalosť TDE dostala názov AT2018hyz. Táto dráma nebola pre astronómov príliš veľkým prekvapením, pretože podobné incidenty sa dajú pozorovať častejšie.
Obsah pokračuje pod reklamou
Umelecká predstava deštrukcie hviezdy čiernou dierou počas udalosti TDE.
Prekvapením však bolo, keď takmer tri roky po tejto katastrofe tá istá čierna diera opäť žiari – a nezhltla nič nové, tvrdia vedci. Rádiové údaje z Very Large Array (VLA) v Novom Mexiku ukázali, že čierna diera sa záhadne oživila v júni 2021.
Táto čierna diera zrazu začala vysielať silné rádiové signály, sprevádzané masívnym výronom energie, zrejme spojené s výtryskom hmoty z jej bezprostredného okolia. Takéto javy sa občas stávajú, ale vždy k nim dochádza v priebehu dní, maximálne týždňov, po „pohltení“ hviezdy čiernou dierou, nie po niekoľkých rokoch.
„Toto nás úplne zaskočilo – nikto nikdy nič podobné nevidel,“ hovorí Yvette Cendes, výskumná pracovníčka z amerického astrofyzikálneho ústavu Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics a hlavná autorka novej štúdie analyzujúcej tento fenomén. Štúdia bola uverejnená vo vedeckom magazíne The Astrophysical Journal. Tím následne preveril pozorovanie AT2018hyz na niekoľkých veľkých teleskopoch po celom svete na viacerých vlnových dĺžkach, vrátane VLA, observatória ALMA v Čile, MeerKAT v Južnej Afrike a ďalších.
Toto „vyvrátenie“ kozmickej potravy má extrémnu energiu. Vedci vyrátali, že vyvrhnutá hmota sa pohybuje približne polovičnou rýchlosťou svetla, čo je asi päťkrát rýchlejšie ako väčšina tokov TDE. Astronómovia zatiaľ netušia, prečo trvalo tak dlho, kým sa tieto rádiové signály objavili. Štúdium „stravovacích návykov“ čiernych dier však v minulosti odhalilo niekoľko neočakávaných anomálií.
„Je to prvýkrát, čo sme boli svedkami takého dlhého oneskorenia medzi kŕmením a odtokom,“ povedal Edo Berger, spoluautor štúdie. „Ďalším krokom je preskúmať, či sa to skutočne deje pravidelnejšie a jednoducho sme sa na TDE nepozreli s dostatočným odstupom v ich vývoji.“