Call of Duty: Modern Warfare je silný návrat na vrchol akčnej série

Séria Call of Duty sa za posledných 15 rokov vyšvihla na jedno z najzvučnejších mien v hernom biznise. Vo svojich začiatkoch úspešne prebrala štafetu od Medal of Honor ako úspešná akcia v druhej svetovej vojne a v roku 2007 sa prvý raz odhodlala preniesť boje do blízkej budúcnosti.

Infinity Ward, prvé štúdio, takto vytvorilo líniu s názvom Modern Warfare, ktorá patrí medzi najúspešnejšie v celej histórii. Hráči dostali silnú trilógiu s kapitánom Priceom, potenciálne hrozivé konflikty či bojovú víziu v Rusku, pod Eiffelovou vežou či na nečakaných miestach.

Na dlhé roky sa táto časť série odmlčala a autori skúšali rozmanité odbočky: ísť do budúcnosti, skúšať tajné operácie v minulosti alebo nasadiť zombies. Modern Warfare je späť vo výbornom vydaní, s novými módmi i osvedčenou hrateľnosťou. Na rozdiel od minuloročného Black Ops IIII sa dokonca vrátila aj kvalitná príbehová kampaň, v ktorej mnohí hráči odštartujú hranie.

Kampaň s pálčivým terorizmom

Zatiaľ čo pôvodná Modern Warfare trilógia sa vždy posunula málinko do budúcnosti, aby ukazovala potenciálne hrozby, novinka postupuje inak – a štartuje hneď v deň vydania hry 25. októbra 2019. Je tu priestor pre nebezpečnú nočnú misiu v neznámej krajine, kde z neznámeho skladu niekto ukradol chemické zbrane a o pár hodín neskôr sa začína teroristický útok na Londýn.

Ostávate uprostred teroru a vražedného útoku na civilistov v centre anglickej metropoly, kde sa snažíte aspoň niekoho zastreliť, čo zbraňou v ruke ohrozuje nevinných. Je to krvilačná scéna, ktorá slabšie povahy môže ovaliť, ale je to alegória na nedávne udalosti tejto dekády.

Vitajte v Modern Warfare roku 2019, nepotrebujeme sa presúvať v čase, hra načrtne súčasné hrozby a sú tu tradične obvyklí podozriví: Rusi na jednej strane, Arabi na ďalšej, zatiaľ čo americké a britské jednotky sa snažia prísť na kĺb podozrivému dianiu. Kampaň nehráte iba za jednu postavu, postupne sa prevtelíte do kože viacerých vojakov. Americký vojak Alex je zlatá stredná cesta: vie, čo má robiť, je schopný infiltrovať sa na neznáme územia i splynúť s davom.

To britský seržant Garrick je toho nemá toľko za sebou, strašne by chcel bojovať, no potrebuje mentora (dostane ho v podobe kapitána Pricea), aby sa v spleti tajných operácii našiel a zistil, komu o čo ide. Napokon je tu tretia postava: Farah vás sprevádza v napínavej misii s útokmi na helikoptéru a separatistami, aby ste ju neskôr ovládali sami.

Striedanie hrdinov a misií na jednej strane znie komplikovane, ale rozprávanie deja nie je roztrieštené – iba sa snaží na globálnej mape popísať prepojené udalosti, na ktoré nazeráte z rôznych strán. Miesta sa tu menia v rapídnom tempe: Londýn, arabská krajina, neznáme sklady či odľahlé dediny. Obrovské prestrelky striedajú utajené misie a napríklad v dedine separatistov nosíte veľké balvany a útočiť sa dá len s tlmičom alebo fyzicky.

Niekedy ste členom veľkej jednotky či útočíte v dvojici, v ruskom meste pálite či schovávate sa v budovách a kaviarňach, autori vytvorili rozmanité prostredia a striedajú misie bez toho, aby hra pôsobila príliš zbrklo. Autori menia deň za noc, niekedy nevidno takmer nič a hra naberá vyšší level intenzity, inokedy vám idú po krku mnohí a umierate z nedbanlivosti.

A zároveň sa nehrá Modern Warfare už ako iba akčný blockbuster, ale rieši vážne témy. Je tu priestor pre propagandu, utláčanie a pri Farah sa rieši trauma z detstva, ktorú vám autori servírujú naplno. Tri postavy majú odlišný pohľad na dianie: niektorí sú tvrdohlaví a priečia sa rozkazom, iní ich plnia. Isté morálne dilemy vdýchli hre úplne iný štýl, na aký ste zvyknutí.

Hrateľnosť ide v zabehnutých koľajach: pri veľkých prestrelkách sa čaká vaše zapojenie, menšie úlohy už stoja a padajú na vás. Misia sa ďalej nepohne, ak neuložíte niekde bombu, nehýbete sa do potrebnej blízkosti istého cieľa alebo nevyprovokujete reakciu nepriateľa. Napriek tomu nie je kampaň ukrutne naskriptovaná, neraz máte istú voľnosť a pôsobí lepšie ako prepálené misie v minulých dieloch.

Co-op trocha škrípe

Aj mesiac a pol po vydaní smerujú najväčšie výhrady ku Spec Ops. Je to dobrý mód, ktorý pozýva vás i kamošov na co-op misie, dokonca je sčasti prepojený aj s príbehom, čo je fajn oživenie. Aby bol tím dostatočne vyvážený, vyberáte si určitú rolu: niekto je líder, iný podpora, je tu aj medik (oživuje tých, čo zomrú v priebehu misie). Postupne dostávate nové úlohy a snažíte sa ich včas plniť.

Zásadný problém je v protivníkoch. Ich AI je vysoká a kadencia, s akou sa objavujú, šokujúco strmá. Objavujú sa stále, zväčša po tuctoch, často v takej presile, že sa vám nedarí odraziť ich nápor, čo ústi v rýchlu smrť dvoch-troch z vás a keď vás medik nestačí obehnúť, celá jednotka je mŕtva.

Niektoré iné hry či módy využívajú systém vĺn (aj Zombies v Black Ops IIII), takže máte čas si vydýchnuť, tú idú po vás oponenti nonstop a zomierate pravidelne na nedostatok času, nábojov či zdravia. Teoreticky sa dajú skúšať v misiách rôzne postupy: držať sa spolu, rozdeliť, chodiť pokradomky, ale väčšinou končí snaha na akčnom postupe vpred, ktorý po istom čase aj tak narazí.

Spec Ops som testoval prvé dva-tri týždne a máloktorý tím bol taký odhodlaný, aby sme celú porciu obsahu doťukli do konca. Väčšina zdupkala do multiplayeru.

Pestré módy v on-line bojoch

Zrejme zvyknutý po minuloročnej absencii kampane, aj tento rok som štartoval najprv multiplayer. Je tu veľa módov, ktoré sa neustále rozširujú a každý týždeň má hra prakticky inú ponuku. Na začiatku si ešte nemohli dopriať hráči ani všetky módy, cca dva týždne po vydaní dorazili nové plus svieže mapy. Tie sú prebrané pochopiteľne z kampane, takže predsa len odporúčam najprv cca 8 až 10 hodín na jej prejdenie a potom sa budete lepšie orientovať aj v multiplayeri.

Sú tu klasické módy ako Deathmatch, kde bojujete sám proti všetkým. Je tu Team Deathmatch, kde sa môžete dať dokopy s ostatnými. Môj osobný favorit je Hardpoint. Bojujú v ňom dva tímy po šiestich hráčoch, pričom sa na mape objaví kľúčové miesto na jednu minútu. Ak ho obsadíte, začnú sa vám rátať body.

Ak je neutrálne, nič sa nedeje. Ak ho zajme nepriateľ, body získava on. Počas minúty beží boj o miesto, pričom brániaci tím má tendenciu zubami-nechtami mať na ňom väčšinu tímu, útočiaci tím sa ho snaží dobyť. Minúta prejde, na mape sa objaví iné miesto a všetci sa rozutekajú k nemu.

Už vtedy môže prebiehať zbesilá bitka o prežitie – šprintéri sa jej snažia vyhnúť a byť čo najskôr inde (moja rola), bojovníci znemožňujú nepriateľovi postup. A body za nové miesto sa počítajú… Ubehne minúta a opäť sa presúvate inam. Hrá sa na čas alebo celkový počet bodov – 250. Herná partička však zväčša trvá 10 minút. Divoké prestrelky 6 na 6 čakajú (avšak bez vytýčených miest) aj v Shoot House 24/7, ďalší mód, ktorý sa snaží o rozličné variácie.

Úplným opakom je Gunfight. Veľmi krátky intenzívny mód, kde sa do seba pustia iba dvaja a dvaja hráči na neveľkej mape. Tieto boje sú hotové do minúty či dvoch, lebo dvaja hráči sa spravidla rýchlo nájdu a potom je už iba otázne, kto páli prvý. Bod získava tím, ktorý sa udrží na nohách.

Hráči znalí Call of Duty hier si budú chcieť vyskúšať aj dve novinky, kde sa hrateľnosť posúva do inej roviny. Napríklad Realism TDM vás otestuje v reálnejších podmienkach: žiadne dlhé umieranie a veľa zdravia, prvá rana vás skolí a bežíte po mape nanovo. Navyše nemáte ani poriadny interface, takže sa nepozriete na minimapku, kde je nepriateľ. Herné vychytávky sú zrazu preč – príklon k reálnemu boju je lepšie skúšať až po istom čase, aby ste spoznali zbrane, mapy a prípadne svoj tím.

Nočný mód je miestami ešte ťažší, nevidíte prakticky nič okrem blízkej vzdialenosti. Vtedy je dobré vedieť, kde sa pohybujete a štúdium máp sa jasne vyplatí. Ale je to napínavý mód, kde vám pomáha laser na puške a musíte sa preto umne hýbať, aby ste sa sami neprezradili. Pri partičke to potom vyzerá tak, že sa pár chlapcov s laserovými zameriavačmi hýbe na mape a kto prvý odhalí druhého a stíha strieľať, ten vyhrá súboj.

Napokon je tu masívny mód Ground War, kde sa bije proti sebe 64 hráčov. Mapy sú rozsiahle, snaha sa sústredí na päť kontrolných miest a každý tím má svoju základňu. Hráči sú rozdelení do tímov, ale každý sa môže pokúšať o niečo iné: obrániť miesto, bojovať alebo sadnúť do tanku a páliť po cieľoch z inej pozície. Využívanie vozidiel je obohacujúce, lebo rozsah máp je veľký a hoci umierate často, je tu pocit z epickej šírky veľkého konfliktu a chuť oživiť sa i skúšať dobyť časti mapy znova.

Stále sa vyvíjajúca hra

Modern Warfare je zároveň hra, ktorá sa stále vyvíja. Dva týždne po vydaní mala inú ponuku menu ako šesť týždňov po štarte: pridávajú sa mapy, módy, rotujú sa nové možnosti. Snaha držať pozornosť hráčov vedie k premenlivosti, zároveň sa máte na čo tešiť – občas príde aj víkend s dvojnásobnými skúsenosťami alebo 3. decembra odštartoval prvý Battle Pass, ktorý prináša ďalšie úrovne a rozmanité benefity. Napredujete nielen vďaka vyšším levelom postavy, zbraní či výhodám, ale hra má vytvorenú štruktúru stovky úrovní, pričom každá vám venuje niečo.

V tom smere Modern Warfare funguje veľmi dobre. Aj takmer dva mesiace po štarte má dosť hráčov, ak si chcete zahrať online partičku ráno či večer. Hoci je možné, že na Vianoce príde opäť ďalšia vlna nováčikov, Call of Duty si ich postupne získa. Len málokedy narazíte na netrpezlivé typy, ktoré ujdú rovno z načatej hry, lebo sa im nepáči zloženie tímu. To skôr vás hra žrebuje do prebiehajúcej partie.

Modern Warfare opäť na výslní

Mnohí kritici môžu hovoriť, že Call of Duty už nemá taký cveng ako pred 10 rokmi, ale najnovší diel Modern Warfare potvrdí, že šanca vrátiť sa na popredné priečky je reálna. Nesvedčí o tom iba vysoká predajnosť (MW má najúspešnejší štart za 7 rokov), ale celkový prístup a spojenie starších i nových prvkov série.