Okolo batérií sa v EÚ opäť roztočil kolotoč titulkov, akoby Brusel práve včera objavil smartfón. V skutočnosti ide o nariadenie o batériách a odpadových batériách, ktoré tu máme od roku 2023, len jeho povinnosti naskakujú postupne v rôznych termínoch.
Nie je to zákon len o recyklácii, ako by si niekto mohol myslieť pri prvom prečítaní názvu. Tento predpis rieši prakticky celý životný cyklus batérie.
Od toho, aké informácie musí niesť, cez bezpečnosť, udržateľnosť a uhlíkovú stopu, až po zber, opätovné spracovanie a povinnosti výrobcov, dovozcov či distribútorov. Inak povedané, Brusel sa na batériu nepozerá len ako na kus techniky vo vnútri zariadenia, ale ako na produkt s pôvodom, zložením, environmentálnou stopou, servisovateľnosťou a koncom životnosti. Vzťahuje sa pritom na prenosné batérie, SLI batérie, LMT batérie, trakčné batérie do elektromobilov aj priemyselné batérie vrátane tých, ktoré sú zabudované priamo vo výrobkoch.
Aby sme sa v tejto regulácii nestratili hneď v úvode, treba si vysvetliť aj skratky, ktoré sa v nej používajú. SLI batérie sú klasické štartovacie autobatérie. Skratka znamená Starting, Lighting, Ignition, teda štartovanie, osvetlenie a zapaľovanie. Sú to batérie, ktoré poznáme z áut so spaľovacím motorom. LMT batérie sú zas batérie pre ľahké dopravné prostriedky, z anglického Light Means of Transport. Do tejto kategórie spadajú napríklad elektrické bicykle, elektrokolobežky a podobné menšie vozidlá. Smartfóny, tablety, slúchadlá či smart hodinky patria spravidla do kategórie prenosných batérií, teda tých, ktoré sú malé, hermeticky uzavreté a určené pre spotrebnú elektroniku.
Čo bude tento rok?
Najdôležitejšou témou tohto roka budú nové etikety a nové informačné povinnosti. Od 18. augusta 2026 sa majú, alebo presnejšie podľa textu nariadenia najneskôr od termínu naviazaného aj na vykonávacie akty Komisie, začať uplatňovať nové požiadavky na označovanie batérií.
Pri viacerých typoch batérií pribudne povinnosť uvádzať na etikete všeobecné informácie a pri dobíjateľných prenosných batériách, LMT batériách aj SLI batériách aj údaj o kapacite. Pri nedobíjateľných prenosných batériách sa má zas uvádzať minimálna priemerná výdrž pri konkrétnom použití a jasné označenie, že ide o nedobíjateľnú batériu.
Na prvý pohľad to možno znie ako nudná byrokracia, ale v praxi ide o to, aby mal kupujúci viac informácií o tom, čo vlastne kupuje a čo od batérie môže čakať.
Tento rok sa zároveň ďalej rozbiehajú aj pravidlá, ktoré sú dôležitejšie pre výrobcov, automobilky a celý batériový reťazec než pre bežného používateľa. Komisia má dopĺňať metodiky a usmernenia týkajúce sa uhlíkovej stopy, recyklovaného obsahu a povinností náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci. EÚ totiž nechce riešiť len to, čo sa s batériou stane na konci jej života, ale aj to, odkiaľ prišli suroviny, za akých podmienok boli vyťažené a aká environmentálna stopa za nimi zostala. Je to presne ten typ regulácie, ktorý o pár rokov bude znamenať zásadný rozdiel v tom, ako sa batérie navrhujú, vyrábajú a predávajú.
Pri mobilných zariadeniach je však dôležité oddeliť dve veci, ktoré sa v médiách často miešajú dokopy. Jedna vec je samotné batériové nariadenie 2023/1542. Druhá vec sú osobitné európske pravidlá pre ekodizajn smartfónov a tabletov, ktoré už vstúpili do hry skôr. Tie sa uplatňujú od júna 2025 a zaviedli pre smartfóny a tablety energetické štítky, požiadavky na odolnosť, životnosť batérie, dostupnosť náhradných dielov aj opraviteľnosť. Inými slovami, mobilný trh už dnes funguje v oveľa prísnejšom režime, než fungoval ešte pred pár rokmi. Preto rok 2026 nie je pri smartfónoch rokom absolútnej revolúcie, ale skôr pokračovaním trendu, ktorý už začal.
Vymeníme si budúci rok batériu v mobile?
Zlom pre mobilné zariadenia príde až 18. februára 2027. Presne vtedy sa začne uplatňovať článok 11 nariadenia 2023/1542, ktorý rieši vyberateľnosť a vymeniteľnosť prenosných batérií. Ten hovorí veľmi jasne: kto uvádza na trh výrobok so zabudovanou prenosnou batériou, musí zabezpečiť, aby ju koncový používateľ mohol ľahko vybrať a vymeniť kedykoľvek počas životnosti výrobku. Zákon pritom priamo dodáva, že takáto batéria musí byť vyberateľná pomocou komerčne dostupných nástrojov a bez potreby špecializovaných nástrojov, proprietárnych nástrojov, tepelnej energie alebo rozpúšťadiel, pokiaľ nie sú dodané zdarma s výrobkom.
Povinnosť sa pritom týka celej batérie, nie jednotlivých článkov vnútri. Výrobca zároveň musí poskytnúť zrozumiteľné pokyny a bezpečnostné informácie a tie musia zostať verejne dostupné aj online. A áno, článok 11 sa podľa samotného nariadenia uplatňuje práve od 18. februára 2027.
A práve tu vzniká najviac nedorozumení. Zákon totiž hovorí, že batéria v zariadení má byť navrhnutá tak, aby ju koncový používateľ mohol počas životnosti výrobku vybrať a vymeniť. Zároveň však nespomína žiadny povinný návrat k plastovým zadným krytom alebo hot-swap konštrukciám, kde by sa batéria dala vybrať bez akéhokoľvek rozoberania.
Dnešný smartfón je totiž často navrhnutý tak, že na prístup k batérii treba nielen skrutkovač, ale aj teplo na zmäkčenie lepidla, prípadne ďalšie servisné úkony, ktoré z bežnej výmeny robia poloprofesionálny zákrok. Presne tomuto má byť do budúcna koniec.
Najpravdepodobnejší technický výsledok preto nevyzerá ako veľkolepý návrat do roku 2012, ale skôr ako koniec dnešnej dizajnovej lenivosti. Výrobcovia budú zrejme musieť prejsť na konštrukcie, kde sa zariadenie otvorí bežným náradím, človek sa dostane ku konektoru batérie bez teplovzdušnej pištole a samotná batéria bude uchytená rozumnejšie, napríklad pomocou ťahacích pások pod lepidlom, mechanicky uvoľniteľného lepidla, skrutiek alebo kombinácie týchto riešení. Toto už nie je z právneho textu, ale logický technický odhad vyplývajúci z toho, čo zákon zakazuje a čo povoľuje.
To je mimochodom dôležité aj preto, že výrobcovia už dnes majú základy takýchto riešení pripravené. Apple má vlastný Self Service Repair program, Samsung zas ponúka Self-Repair program a ďalší výrobcovia experimentujú s dostupnejšími náhradnými dielmi, manuálmi či opraviteľnejšími konštrukciami. Európska regulácia teda neprichádza do úplne prázdneho priestoru. Skôr z niečoho, čo bolo doteraz dobrovoľné, robí povinný štandard.
Veľkou otázkou je, čo to spraví s vodeodolnosťou a celkovým dizajnom moderných smartfónov. Tu netreba skĺznuť do lacných skratiek. Vodeodolnosť totiž nie je automaticky v rozpore s výmeniteľnou batériou. Skôr ide o to, že výrobcovia už nebudú môcť argumentovať odolnosťou voči vode ako univerzálnou výhovorkou na to, prečo je batéria zalepená tak, akoby mala v telefóne zostať naveky. Moderné tesnenia, presnejšia mechanická konštrukcia a lepší vnútorný návrh môžu dovoliť, aby zariadenie zostalo odolné a zároveň servisovateľnejšie. Nebude to také lacné ani pohodlné pre výrobcu, ale presne v tom je pointa celej zmeny.
Nariadenie ide navyše ďalej než len k samotnému otvoreniu zariadenia. Hovorí aj to, že po vybratí musí byť možné batériu nahradiť inou kompatibilnou batériou bez toho, aby to zhoršilo fungovanie, výkon alebo bezpečnosť zariadenia. Náhradné batérie musia byť k dispozícii ako náhradné diely najmenej 5 rokov po uvedení posledného kusa modelu na trh a za rozumnú, nediskriminačnú cenu pre koncových používateľov aj nezávislých opravárov. A softvér nesmie výmenu blokovať. To je dosť podstatná veta, pretože práve softvérové obmedzenia sú obľúbený trik, ako urobiť z fyzicky opraviteľného produktu prakticky neopraviteľný.
QR kódy na batériách
Budúci rok príde aj ďalšia vec, ktorá bude viditeľná na širšom trhu. Od februára 2027 sa majú všetky batérie označovať QR kódom. Pri väčších batériových systémoch, napríklad pri trakčných batériách do elektromobilov alebo pri časti priemyselných batérií, bude QR kód naviazaný aj na takzvaný pas batérie, teda digitálny súbor informácií o jej pôvode, parametroch a ďalších vlastnostiach. Pri spotrebnej elektronike bude dôležité najmä to, že sa zvýši dohľadateľnosť a dostupnosť informácií o batérii a zhode produktu. Pre používateľa to nebude znamenať revolúciu v tom zmysle, že by sa zrazu začal každý prehrabávať databázami batérií, ale prinesie to viac transparentnosti aj lepšiu kontrolu trhu.
Celý tento posun je pritom zaujímavý aj z širšieho pohľadu. Smartfóny sa za posledné roky zmenili na zariadenia, ktoré výrobcovia radi prezentujú ako odolné, výkonné a prémiové, no zároveň bývajú zbytočne komplikované na opravu. Batéria pritom patrí medzi komponenty, ktoré starnú najprirodzenejšie a ktoré majú najväčší vplyv na to, ako dlho zariadenie vydrží použiteľné.
Keď sa batéria zhorší, používateľ nezačne mať pomalší mobil preto, že by mu zrazu prestal stačiť procesor, ale preto, že mu zariadenie nevydrží deň, padá do úsporných režimov alebo stráca stabilitu pri vyššej záťaži. Ak EÚ dotlačí trh k tomu, aby sa výmena batérie stala normálnou, nie traumatickou servisnou operáciou, bude to mať väčší dopad na reálnu životnosť mobilov než polovica marketingových rečí o udržateľnosti, ktoré dnes počúvame pri každom uvedení nového modelu.
A práve preto je dobré nepodľahnúť lacnej skratke, že Európa chce zničiť moderný dizajn telefónov a vrátiť nás do minulosti. V skutočnosti sa snaží opraviť niečo, čo sa za poslednú dekádu posunulo do absurdity. Výrobcovia si zvykli, že batéria je síce spotrebný komponent, ale zariadenie okolo nej navrhli tak, ako keby sa nikdy meniť nemala. Teraz sa tento prístup začína meniť. Nie tým, že nám niekto nanúti staré plastové kryty, ale tým, že moderný produkt už nebude môcť byť moderný len navonok. Bude musieť byť modernejší aj vo vnútri.