Budeme na Slovensku pozerať televíziu s titulkami?

To, čo ešte donedávna pôsobilo ako špecializovaná pomôcka pre úzku skupinu divákov, sa dnes nenápadne posúva do hlavného prúdu.

Televízia sa mení nielen technicky, ale aj spôsobom, akým ju sledujeme. Titulky a audiodeskripcia v tomto procese zohrávajú čoraz výraznejšiu úlohu.

Slovenské súkromné televízie postupne rozširujú prístupnosť svojho vysielania a reagujú nielen na zákonné povinnosti, ale aj na reálne správanie divákov. Tí dnes často sledujú obsah bez zvuku, v hlučnom prostredí alebo paralelne s inými činnosťami. Výsledkom je, že titulky prestávajú byť vnímané ako doplnok „pre vybraných“ a čoraz viac sa približujú k štandardnej výbave moderného vysielania.

Podľa Asociácie televíznych vysielateľov Slovenska, ktorá združuje komerčné televízie Markíza, JOJ a ta3, sa význam titulkov a audiodeskripcie v posledných rokoch zásadne posunul. Nepomáhajú už len nepočujúcim či nevidiacim divákom, ale využíva ich široké spektrum publika – od seniorov až po ľudí, ktorí chcú mať prehľad o dianí na obrazovke aj bez zapnutého zvuku. Audiodeskripcia si zároveň nachádza uplatnenie aj u divákov s poruchami pozornosti, ktorým uľahčuje sledovanie deja.

Vývoj pritom nie je len spontánny. Prístupnosť televízneho obsahu na Slovensku upravuje zákon o mediálnych službách a súvisiace vyhlášky ministerstva kultúry, ktoré stanovujú minimálne podiely titulkovaného obsahu a audiodeskripcie, ako aj ich technické a vizuálne náležitosti. Kým v roku 2023 museli súkromné televízie zabezpečiť titulky alebo posunkový jazyk pri 13 percentách programov a audiodeskripciu pri 5 percentách, v roku 2025 sa tieto podiely zvýšili na 19, respektíve 7 percent. Do roku 2027 by už malo byť sprístupnených najmenej 25 percent programov pomocou titulkov a 10 percent prostredníctvom audiodeskripcie.

Televízie zároveň pripravujú vlastné akčné plány, v ktorých sa zaväzujú tieto podiely postupne zvyšovať, často aj nad rámec zákonných miním. Najviac sprístupneného obsahu dnes diváci nájdu v spravodajstve, seriáloch, filmoch a detských programoch. Kým v minulosti sa titulky týkali najmä zahraničných titulov, postupne sa rozširujú aj na pôvodnú slovenskú tvorbu. Príkladom sú domáce seriály či populárne zábavné formáty, ktoré sa začínajú tlmočiť aj do slovenského posunkového jazyka.

Dôležitú úlohu v tomto procese zohrávajú technológie. Vysielatelia investujú do automatizácie, strojového prepisu a testujú aj nástroje umelej inteligencie, najmä pri titulkovaní živého vysielania. Zatiaľ však nejde o plnohodnotnú náhradu ľudskej práce. Presnosť, čitateľnosť a kontrola kvality zostávajú kľúčové, a práve tu má človek stále navrch. Rozširovanie prístupnosti navyše naráža aj na ekonomické limity, keďže výrobu titulkov a audiodeskripcie financujú súkromné televízie výlučne z vlastných zdrojov.

Napriek tomu je trend zrejmý. To, čo bolo kedysi vnímané ako povinnosť alebo nadštandard, sa postupne mení na očakávanú súčasť vysielania. Ak sa naplnia súčasné plány a tempo zmien sa udrží, otázka už nemusí znieť, či budeme mať na Slovensku televízne vysielanie s titulkami, ale skôr kedy sa titulky stanú bežnou súčasťou väčšiny programov. Televízia pre všetkých tak prestáva byť abstraktnou víziou a pomaly sa mení na realitu.