Bude sa už počas nasledujúceho desaťročia žit na Mesiaci?

Dnes je tomu 50. rokov, čo naposledy ľudská noha vstúpila na Mesiac. Našťastie, vtedy sa ešte nepredávali predražené tenisky, inak by sme na dobových záberoch videli známe logá.

Napriek tomu ešte i dnes mnohí pochybujú, či sme naozaj na pristáli na Mesiaci. Čo by z toho mali napríklad obyvatelia Hornej Dolnej, ak by to bola náhodou pravda? Nič.

Možno to bude znieť nadnesene, ale prospech z kozmického programu malo, aspoň nepriamo, celé ľudstvo. Vráťme sa však k otázke z titulku. Prečo sme sa dlhé roky nevrátili na Mesiac?

Hlavým dôvodom boli financie. Náklady na cestu boli neuveriteľne vysoké. Keď k tomu prirátame zmenu politiky, ktorú spôsobila studená vojna a preteky v zbrojení, ľahšie pochopíme, prečo sa začal klásť väčší dôraz iným smerom.

Posledná misia s ľudskou posádkou na Mesiac bola Apollo 17. Uskutočnila sa v priebehu 7. až 19. decembra 1972. Išlo o 12-dňovú misiu, kde sa zaznamenalo viacero rekordov, napríklad najdlhšia vesmírna prechádzka, najdlhšie pristátie na Mesiaci a najväčšie množstvo mesačných vzoriek privezených na Zem.

Pilotom lunárneho modulu sa stal Harrison H. Schmitt (na obrázku dole), ten bol zároveň geológom. K nemu sa pripojil Ronald E. Evans ako pilot veliteľského modulu a syn rodáka z Vysokej nad Kysucou, Eugene Cernan (Štefan Čerňan), ako veliteľ misie. Táto misia Apolla bola jediná, ktorá nemala na palube žiadnych astronautov, zložených z bývalých testovacích pilotov. Posledný človek, ktorý stál na povrchu Mesiaca bol „náš“ Eugene Cernan.

Onedlho sa však človek opäť vráti na Mesiac. Program NASA, ktorý poznáme pod označením Artemis, tam vráti ľudí v roku 2025, resp. 2026. Na rozdiel od programu Apollo zabezpečí dlhodobý pobyt výskumníkov na mesačnom povrchu. K tomu musí nevyhnutne vzniknúť popri orbitálnej stanici aj lunárna základňa. Vedci už intenzívne hľadajú lokalitu, kde ju postavia. Hlavným dôvodom návratu na Mesiac je zistenie, či sa na južnom póle nachádza voda.

Za začiatok prvej fázy projektu Artemis môžeme označiť 16. november, kedy úspešne odštartovala misia Artemis 1. Prvý let nosnej rakety Space Launch System vyniesol do vesmíru kozmickú loď Orion.

Kapsula Orion sa má onedlho vrátiť na Zem, 11. decembra sa zrúti do oceánu. Dostať modul Orion bezpečne späť na Zem je pritom jedna z najdôležitejších fáz misie Artemis 1. Do atmosféry Zeme vstúpi rýchlosťou 38 000 km/h, čo je 32-násobok rýchlosti zvuku. Štít na jeho spodnej strane bude vystavený teplotám blížiacim sa 3 000 °C.

Opäť nás, pozemšťanov, čakajú vzrušujúce časy, keď budeme priamymi svedkami osídľovania Mesiaca. NASA očakáva, že ľudia budú žiť na Mesiaci už počas nasledujúceho desaťročia.

Artemis predstavuje historický cieľ. Už o dva roky má Artemis 2 dopraviť astronautov na obežnú dráhu Mesiaca. V roku 2025, počas misie Artemis 3, sa opäť dotkne povrchu Mesiaca ľudská noha. Koľko takéto vesmírne dobrodružstvo stojí dobre ilustruje fakt, že program Artemis stojí 93 miliárd dolárov.

Netreba zabúdať, že „znovuobjavenie“ Mesiaca je len malým krokom, ktorý pomôže k naozaj veľkému skoku – dostať ľudí na Mars.

Ďalšie zaujímavé články nájdete v našej rubrike HISTORICKÝ DEŇ, kde vám prinášame rôzne prelomové udalosti, zariadenia a stroje z technologického sveta.