Autonómne taxíky tu boli oveľa skôr, ako si myslíte!

Dnes už nie je prekvapením, že po amerických mestách jazdia autonómne taxíky bez vodiča. Waymo či Cruise nasadzujú vozidlá riadené umelou inteligenciou a technológia napreduje míľovými krokmi.

Zatiaľ čo my ešte len zisťujeme, ako sa v takýchto autách cítiť bezpečne, filmári s nimi jazdili už pred desaťročiami. Poďme si pripomenúť, kde sme autonómne taxíky mohli vidieť na filmovom plátne skôr, než sa stali realitou.

Kultový sci-fi film Total Recall z roku 1990 ukázal svetu „Johnny Cab“ – taxík, ktorý vodiča síce mal, no len ako robotickú hlavu s pevným úsmevom. Celý systém fungoval autonómne, reagoval na hlas a podľa potreby zákazníka previezol cez mesto. Scény, v ktorých sa stroj zblázni alebo nedokáže reagovať na extrémnu situáciu, sú dnes možno až príliš reálne. Vtip je v tom, že táto predstava vôbec nebola ďaleko od budúcnosti – dnes máme taxíky, ktoré jazdia bez vodiča, akurát bez plastovej hlavy.

Vo filme Demolition Man (1993) je zobrazená budúcnosť, kde sú mestá San Angeles plne automatizované a pokojné. Súčasťou tejto utopickej spoločnosti sú aj samo-riadiace taxíky, ktoré prekvapivo nie sú futuristicky lesklé, ale pôsobia skôr utilitárne. V tomto filme je autonómna doprava prezentovaná ako samozrejmá súčasť efektívneho, no prísne regulovaného mestského života, kde sa nehody stali minulosťou.

Chcete sa dozvedieť viac tech noviniek? Vypočujte si náš podcast, ktorý kompletne vytvorila umelá inteligencia:

Podobne vo filme The Fifth Element (1997) sledujeme Brucea Willisa ako unaveného taxikára v lietajúcom aute, ktoré vie jazdiť aj bez neho. V tomto prípade ide o kombináciu autonómie a manuálneho režimu, čo pripomína dnešný stav, keď vodič môže prebrať kontrolu nad autopilotom.

Hoci film Minority Report (2002) s Tomom Cruisom sa primárne zameriava na predikciu zločinu, rovnako pôsobivo zobrazil aj plne automatizovaný dopravný systém vo Washingtone D.C. Vozidlá, vrátane tých, ktoré slúžili ako osobné taxíky, sa pohybovali po vertikálnych dráhach a inteligentných cestách. Namiesto tradičných šoférov sa používatelia spoliehali na počítačové systémy, ktoré optimalizovali trasy a riadili plynulosť premávky. Film demonštroval pohodlie a efektivitu, ktorú autonómna doprava mohla priniesť, ale zároveň aj potenciálne problémy s osobnou slobodou a sledovaním.

Vo filme I, Robot (2004) je autonómna jazda štandardom. Autá sa „samy“ presúvajú po diaľniciach, a keď hlavná postava Will Smith zvolí manuálny režim, všetci naokolo sú z toho nesvoji. Vízia, v ktorej je ľudská kontrola skôr raritou než normou, dnes nie je až taká vzdialená.

Napokon v Loganovi (2017) sledujeme, ako nákladné aj osobné autá jazdia bez zásahu človeka. Zdanlivo nenápadný detail, ktorý však presne kopíruje to, kam smeruje vývoj v realite.

Filmy často slúžia ako predvoj technologických trendov. V prípade autonómnych taxíkov si vízia strieborného plátna dala načas, ale keď konečne dorazila do ulíc, bola desivo presná. Je len otázkou času, kedy sa budeme voziť ako Arnold, len bez výbuchov a robotov s pokazeným softvérom.