Thales Alenia Space, spoločný podnik spoločností Thales (67 %) a Leonardo (33 %), bola Európskou komisiou (EK) vybraná, aby viedla projekt ASCEND (Advanced Space Cloud for European Net zero emission and Data sovereignty), čiže pokročilý vesmírny cloud pre nulové emisie a dátovú suverenitu európskej siete. Stručne povedané ide o štúdiu uskutočniteľnosti pre dátové centrá na obežnej dráhe ako súčasť európskeho výskumného programu Horizon Europe.
Rozširujúca sa environmentálna stopa digitálnych technológií sa stáva veľkou výzvou. Kvôli rastúcim požiadavkám na digitalizáciu sa exponenciálne zvyšuje počet dátových centier v Európe a na celom svete, a s nimi aj spotreba energie. Znížiť energetické nároky by mohli nové, efektívnejšie procesory (takúto ambíciu má aj výkonný čip Prodigy slovensko-americkej spoločnosti Tachyum), alebo podobné futuristické úlety, s akým teraz prichádza EK.
Konzorcium pod vedením Thales Alenia Space má za cieľ nájsť ambiciózne riešenie pre inštaláciu dátových centier na obežnej dráhe. Tie by boli napájané solárnymi elektrárňami s výkonom stoviek megawattov. Keďže by sa nachádzali vo vesmíre, nemali by vplyv na pozemské ekosystémy.
Koncept by využíval energiu vyrobenú priamo vo vesmíre a jediným spojením so Zemou by bolo vysokovýkonné internetové pripojenie založené na laserovej komunikácii.
Tento projekt by mohol pomôcť splniť európsky cieľ Zelenej dohody dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050, ale bol by hlavne bezprecedentným úspechom v európskom vesmírnom a digitálnom ekosystéme. Lenže momentálne nie je celkom jasné, či by bol skutočne prínosom pri energetických úsporách – ukázať to majú analýzy.
Pre štúdiu uskutočniteľnosti ASCEND vedie Thales Alenia Space konzorcium spoločností z oblasti životného prostredia (Carbone 4, VITO), cloud computingu (Orange, CloudFerro, Hewlett Packard Enterprise Belgium), výroby nosných rakiet (Ariane Group) a orbitálnych systémov (Nemecké centrum pre letectvo a kozmonautiku DLR, Airbus Defence and Space a Thales Alenia Space).
Cieľom štúdie bude posúdiť, či emisie uhlíka z výroby a vypustenia týchto vesmírnych infraštruktúr budú výrazne nižšie ako emisie generované pozemnými dátovými centrami. Ďalším cieľom bude dokázať, že je možné vyvinúť požadované riešenie na štart a zabezpečiť nasadenie a prevádzkyschopnosť týchto vesmírnych dátových centier pomocou technológií robotickej asistencie. Príkladom takéhoto riešenia je v súčasnosti vyvíjaný európsky demonštrátor EROSS (European Robotic Orbital Support Services).
Program by mal ukázať, do akej miery by vesmírne dátové centrá obmedzili spotrebu energie a ušetrili životné prostredie na Zemi. Aktéri projektu dúfajú, že v prípade kladných výsledkov by sa otvorila cesta na veľké investície v rámci európskeho Zeleného dohovoru, do vývoja a prevádzky európskej ťažkej nosnej rakety a do montáže a prevádzky veľkých infraštruktúr na obežnej dráhe.
Napriek tomu, že by takéto dátové centrá vo vesmíre boli nezávislé od dodávok elektriny z pozemských zdrojov, s ich uhlíkovou stopou to nie je také jednoznačné. Nejde len o záťaž spojenú s kozmickými letmi a výrobou potrebných obrovských solárnych panelov. Na orbite v prípade poruchy nepríde žiadny IT technik meniť vadné disky, alebo bloky elektroniky. Preto musia mať systémy značnú redundanciu, čo zvýši náklady. Štúdiu uskutočniteľnosti preto treba starostlivo vyhodnotiť.