Apple už nie je taká bezpečná firma? Obrovské pokuty otvárajú nepríjemné otázky

Apple si dlhé roky buduje imidž firmy, ktorá kladie ochranu súkromia používateľov na piedestál. V reklamách, na konferenciách aj v oficiálnych vyhláseniach sa prezentuje ako protiváha k dátovo hladným technologickým gigantom.

Celkové sumy pokút, ktoré Apple dostal za porušovanie pravidiel len za uplynulý rok 2025, však vytvárajú oveľa menej lichotivý obraz.

Len za minulý rok zaplatil Apple na sankciách za porušenia súkromia a hospodárskej súťaže celkovo 851 miliónov dolárov. Samotná suma je vysoká, no ešte zaujímavejší je kontext. Pri tempe, akým firma generuje hotovosť, by jej na uhradenie všetkých týchto pokút stačili niečo vyše tri dni. Vyplýva to z prehľadu Tech Fines Tracker, ktorý zostavila švajčiarska firma Proton na základe verejných rozhodnutí regulátorov.

Za väčšinou sankcií stoja regulátori v Ázii a Európe, ktorí sa zamerali najmä na fungovanie App Store a nástroj App Tracking Transparency. Prvý prípad prišiel z Južnej Kórey, kde úrady zistili, že Apple používal dáta získané bez súhlasu používateľov na vytváranie takzvaného NSF skóre. To malo pomáhať predpovedať, či bude mať používateľ dostatok prostriedkov na zaplatenie nákupov v App Store. Problémom nebolo len samotné spracovanie dát, ale aj fakt, že informácie sa týkali miliónov ľudí, ktorí s Apple produktmi nemali nič spoločné. Výsledkom bola pokuta vo výške približne 3,2 milióna dolárov a príkaz zničiť celý hodnotiaci model.

Podstatne vyššia sankcia prišla z Francúzska, kde tamojší protimonopolný úrad rozhodol, že App Tracking Transparency síce navonok chráni súkromie, no v praxi vytvára nerovnováhu medzi Apple a vývojármi tretích strán. Regulátori tvrdia, že systém súhlasov je pre používateľov zbytočne komplikovaný a zároveň zvýhodňuje vlastné služby Applu. Pokuta dosiahla 162 miliónov dolárov a rozhodnutie naznačilo, že ochrana súkromia sa nemôže stať zámienkou na deformovanie trhu.

Najtvrdší úder za minulý rok prišiel z Bruselu. Európska komisia udelila Applu sankciu vo výške približne 570 miliónov dolárov za porušenie pravidiel Digital Markets Act. Podľa regulátorov firma bránila vývojárom v tom, aby používateľov smerovali na lacnejšie alternatívy mimo App Store a zároveň nastavila technické a finančné podmienky tak, aby odrádzali od konkurenčných distribučných kanálov. Apple rozhodnutie odmieta a avizoval odvolanie, no prípad jasne ukazuje, že éra benevolentného prístupu k „gatekeeperom“ sa v EÚ skončila.

Sériu uzatvára talianska pokuta z konca roka, opäť súvisiaca s dominantným postavením App Store a pravidlami ATT. Regulátor dospel k záveru, že Apple vnucuje vývojárom neprimerané podmienky, ktoré idú nad rámec legitímnej ochrany súkromia. Výsledkom bola sankcia presahujúca 115 miliónov dolárov.

Apple pritom zďaleka nie je jediný, kto sa v roku 2025 dostal do konfliktu s úradmi. Google zaplatil pokuty za monopolné praktiky a porušovanie súkromia v celkovej výške viac než 4 miliardy dolárov, Amazon čelil 2,5-miliardovej sankcii za klamlivé praktiky okolo služby Prime a Meta dostala pokutu za svoj model „zaplať alebo súhlas“. Zatiaľ čo pri týchto firmách sú podobné správy takmer rutinou, Apple bol dlhé roky vnímaný ako výnimka.

Najväčší paradox celého príbehu spočíva v tom, že ani miliardové pokuty zrejme nemenia správanie technologických gigantov. Podľa prepočtov založených na voľnom cash flow by Apple zvládol zaplatiť všetky svoje minuloročné sankcie za niečo vyše tri dni. Všetky pokuty pre Big Tech dohromady by štyrom najväčším firmám zabrali necelý mesiac. Z pohľadu ich financií ide skôr o nepríjemnosť než o skutočný trest.