Ako vozia autá z Číny? Žiadne kontajnery, tamojšie automobilky sú o krok ďalej

Čína vyváža milióny automobilov ročne, no dostať ich k zákazníkom je čoraz väčší logistický problém. Kapacita špecializovaných lodí nestačí a výrobcovia preto hľadajú ďalšie možnosti, ako vozidlá prepraviť cez oceán.

Jedno z takýchto riešení už pri dodávkach do Brazílie využíva automobilka Leapmotor. Nešlo pritom iba o skúšobnú zásielku. Týmto spôsobom sa do krajiny prepravilo viac než 1 800 áut, a to bez čakania na voľné miesto na špecializovaných automobilových lodiach.

Automobily sa medzi kontinentmi najčastejšie prepravujú na lodiach typu Ro-Ro, teda roll-on/roll-off. Vozidlá sa po vlastných kolesách dostanú do útrob lode, kde ich pracovníci zaparkujú a upevnia na jednej z viacerých palúb. Pri vykládke sa celý postup zopakuje opačným smerom.

Takáto preprava je rýchla a pri veľkých objemoch dobre funguje, vyžaduje si však špecializované plavidlo aj vhodne vybavený prístav. S rastúcim čínskym exportom sa práve nedostatok voľnej kapacity stal jedným z hlavných obmedzení. Podľa správ z čínskeho lodného priemyslu boli napríklad miesta na Ro-Ro lodiach obsluhujúcich terminál Nangang na rok 2026 rezervované už na začiatku roka.

Leapmotor preto pri dodávkach do Brazílie využil systém označovaný ako flat rack. Automobil sa upevní na oceľovú konštrukciu a spolu s ňou sa pomocou prístavného žeriava naloží na bežnú nákladnú loď. Vozidlo tak počas nakládky ani vykládky nemusí samostatne prechádzať po palube.

Brazílske zastúpenie Stellantisu uviedlo, že s rámami možno manipulovať rovnakými žeriavmi, aké prístavy používajú pri kontajneroch. Po vyložení vozidiel preberá ich ďalšiu distribúciu existujúca logistická sieť koncernu.

Ďalšou možnosťou zostáva preprava v klasických kontajneroch. Do 40-stopového kontajnera sa podľa rozmerov vozidiel a spôsobu ich upevnenia zmestia približne dve až štyri osobné autá. Výhodou je hustá sieť kontajnerových liniek a terminálov, nevýhodou zložitejšie nakladanie a horšie využitie priestoru pri väčších SUV alebo úžitkových vozidlách.

COSCO Shipping preto vyvinulo skladacie rámy určené priamo na prevoz áut vo viacúčelových nákladných lodiach. Základom je 48-stopová konštrukcia, na ktorú možno vozidlá priviezť, upevniť ich a následne celý rám zdvihnúť do podpalubia.

Rámy možno ukladať do štyroch úrovní a v kombinácii s usporiadaním nákladného priestoru sa vozidlá dostanú až do ôsmich vrstiev nad sebou. Jedno plavidlo tak dokáže odviezť viac než tisíc áut, čo sa približuje kapacite menšej špecializovanej automobilovej lode.

Po vyložení sa konštrukcie dajú zložiť, takže pri spiatočnej plavbe zaberajú menej miesta. Loď preto môže nákladný priestor využiť aj na iný tovar a nie je natrvalo prestavaná iba na prepravu vozidiel.

Pre dodávky, nákladné vozidlá a pracovné stroje vznikol širší systém V-Rack. Jeho rozmery presahujú bežný kontajner, pri manipulácii však možno naďalej použiť časť štandardného prístavného vybavenia. Dopravca preto nie je odkázaný iba na prístavy so samostatným Ro-Ro terminálom.

COSCO Shipping tieto rámy nasadzuje napríklad vo viacúčelových lodiach s nosnosťou 62 000 alebo 77 000 ton. Plavidlá boli navrhnuté najmä na prepravu celulózy a rozmerného nákladu, no okrem áut dokážu prevážať aj železničné súpravy, diely veterných elektrární či veľké priemyselné zariadenia.

Pri elektromobiloch treba riešiť aj bezpečnosť trakčných batérií. Novšie lode COSCO preto využívajú sledovanie teploty jednotlivých vozidiel a systém včasného varovania. Jeho úlohou je odhaliť neobvyklé zahrievanie skôr, než by v uzavretom nákladnom priestore vznikol požiar.

Oceľové rámy však špecializované Ro-Ro lode úplne nenahradia. Pri pravidelných dodávkach veľkého počtu áut je stále jednoduchšie vojsť s vozidlami priamo na palubu, než každý kus upevňovať na samostatnú konštrukciu a nakladať žeriavom.

Najväčší čínski výrobcovia preto investujú aj do vlastných plavidiel. BYD začalo budovať flotilu Ro-Ro lodí, aby nebolo odkázané iba na kapacitu externých prepravcov. Patrí do nej aj BYD Shenzhen, ktorá odvezie približne 9 200 vozidiel. Výrobca plánoval flotilu ôsmich lodí s celkovou ročnou kapacitou viac než milión áut.

Čínske automobilky tak využívajú niekoľko spôsobov prepravy podľa objemu zásielky a dostupnosti lodí. Najväčšie dodávky smerujú na plavidlá Ro-Ro, menšie možno uložiť do kontajnerov a pri nedostatku kapacity prichádzajú na rad oceľové rámy v bežných nákladných lodiach.

Tie umožňujú zapojiť do prepravy aj plavidlá a prístavy, ktoré neboli pôvodne určené na hromadný prevoz áut. Výrobcovia tak nemusia pri každej zásielke čakať na voľnú Ro-Ro loď a časť exportu môžu presunúť na bežné nákladné linky.