A Plague Tale: Requiem – silná adventúra zo stredoveku s tisíckami krýs

Je málo hier, ktoré vás dokážu prekvapiť prostredím a časom. A Plague Tale pred tromi rokmi priniesli pútavý príbeh dvoch súrodencov, ktorí putovali v stredovekom Francúzsku plnom moru a tisícok krýs. A ich príbeh sa neskončil.

Druhý diel nadväzuje na udalosti jednotky pomerne intenzívne už v prvej hodine. Dospievajúce dievča Amicia ostáva hlavnou hrdinkou, počas hrania máte väčšinou pod palcom ju. Spolu s bratom a kamošom Lucasom sa hrajú na skrývačku niekde v rozvalinách starých hradieb. Začína to dobre – nevinná detská hra pri potoku vás však vedie ďalej k veľkému hradu a keď sa prešmyknete dnu, objavíte tam maskovaných ľudí, ktorí plienia čo môžu.

Cesta naspäť je doslova zarúbaná, tak sa musíte nenápadne blížiť poza chrbty sondujúcich strážcov, aby ste sa dostali von a skúsili prežiť. Z ľahkej hry je zrazu drsná stealth akcia, kde ide o krk, snažíte sa odlákať pozornosť cez triky typu hádzanie kameňov do vozov alebo streľba z praku do hláv, aby ste omráčili útočníka.

Amicia sa dokáže neskôr chopiť aj vražedných stealth taktík typu zabitie zozadu či protiútok, ale v zásade sa hra nezvrhne na bezduchú akciu. Vychádza už len z princípu, že Amicia nie je Lara Croft či iná top hrdinka, ale násťročné dievča, ktoré sa snaží chrániť brata v kľúčových situáciách.

Prvú hodinu korunuje vízia chlapca, ktorý sa zobudí na pláži vedľa šumiaceho mora a odtiaľ ho vedie dravec na čudné miesto naprieč tajomnou lúkou. Počas 60 minút si užijete všetko: detské hry, vražedné výpady, stealth i nečakanú sekvenciu. Ale hra vás stále drží v pozore.

Stredoveké mestá i zákutia

Francúzske mestá či vidiek 14. storočia sú vo videohrách relatívne neprebádané územia. A aj druhá časť série s nimi pracuje nádherne, či ide o zákutia Provensálska, kľukaté cestičky s dedinami alebo väčšie mestá, ktoré oplývajú životom a čulým ruchom. Na začiatku kapitoly vás čaká nádherná prehliadka mesta s atmosférou, no netrvá dlho, kým hra nabehne do temných uličiek či ťažkých chvíľ. Toto striedanie nálad je pre hru typické – nikdy neviete, čím vás omráči v ďalšej hodine, za akou postavou vás zavedie, kto vás prepadne počas zdanlivo pokojnej jazdy či kde budete musieť niekoho zachrániť.

Kontrast je výborný, hoci stále čelíte nebezpečenstvu a moru počas storočnej vojny, stále sa môžete tešiť na pekné chvíle na levanduľových poliach či farebných lúkach s kvetmi, kde si možno vydýchnuť si od ťažkých momentov. Ľudia sú zákerní, miesta nevľúdne a ťažko sa dá niekomu veriť. Trojica Amicia, Hugo a ich mama sa dostanú do pascí i podrazov. Často sú na úteku a pritom sa snažia pomôcť Hugovi prekonať vzácnu chorobu. Pomôže rád alchymistov?

Príbeh je to, čo vás v hre drží najpevnejšie – a tak to má byť. Obsah nad formou, hoci autori sa snažia nebyť vľúdni voči hrdinom a posielajú ich na hnusné miesta, kde sa váľajú torzá zvierat alebo ľudské mŕtvoly. V tom smere hra nepotrebuje ani veľa fantastických prvkov a často si vystačí s reáliami.

Skrývať sa, brániť, prežiť

To je hlavná náplň hry. Popri milých scénach v meste hra nasadzuje nervydrásajúce momenty. Stavila najmä na stealth, kde sa ukrývate a prechádzate v húštine rastlín poza budovy, horiace vozy či prostredia, ktoré vám dávajú šancu na únik. Čím ste ďalej, tým viac nepriateľov na vás číha. Na napätie a šance má vplyv obtiažnosť – už stredný stupeň vás dokáže celkom potrápiť, neraz sa hra stáva už frustrujúca, lebo nepriatelia vás ľahko odhalia, skolia na dve rany, nestačíte sa zbaviť všetkých a nie vždy sa dá ujsť: na konci je zábrana či dvere, cez ktoré neprejdete. Hra má akože otvorené prostredia, ale pritom kontroluje vaše možnosti.

To, aký spôsob prechodu zvolíte, je už na vás. Môžete ísť cestou najväčšej nenápadnosti alebo skúsiť zahlušiť takmer každého strážcu. Lenže hoci má postava viaceré možnosti (škrtiť, po praku príde luk či vražedné nože), nikdy nie je munície tak veľa, aby sa hra zmenila na akciu. Rozdiel je aj v oponentoch: kto nemá prilbu, skolí ho aj šuter z praku, na obrnencov však musíte vyraziť inak alebo ich nechať tak. A Plague Tale má zaujímavú voľbu pri nožoch: môžete ich využiť ako zbraň alebo ako nástroj, no iba jednorazovo. Inak treba nájsť ďalší.

Podľa štýlu hrania si môžete aj hýčkať vlastnosti postavy. Ak ste expert na zakrádanie, venujte sa stealth línii, kde sa vylepšuje rýchlosť či znižuje hluk. Na druhej strane sú fyzické vlastnosti ako sácanie nepriateľov alebo rýchlosť škrtenia. Môžete skúsiť univerzálnu cestu (aj, aj), no skôr by ste mali ísť podľa svojho štýlu.

Občas na ceste stretnete užitočných pomocníkov a dokonca môžete využiť aj Huga, aby sa prepchal do malých pasáží či otvoril dvere z inej strany.

Krysy, krysy, krysyyyyy!

Sú v logu hry a je nimi známa celá séria. Krysy patria k moru i tejto hre úplne presne. Na jednej strane sa autori chvália, že ich môžu mať na obrazovke celé státisíce (minule pár tisícok), čo dáva nové vyznenie. Zároveň sú to takmer neporaziteľné postavičky, ktoré porazí či vás od nich zbaví… len svetlo. Takže pri stretoch s nimi sa môžete často tešiť na hru tmy, tieňov a svetla – a sú to impozantné zábery.

Na druhej strane aj Hugova choroba je s nimi prepojená – dokáže ich totiž nasmerovať na nepriateľa, aby ho zožrali. Je to limitovaná ponuka – nabíja sa vám totiž ukazovateľ na použitie tejto špeciálnej vlastnosti, ale určite ju treba využívať v kľúčových momentoch.

Krysy sú dobrý element – prepojený s témou moru, ale zároveň aj pre vás miestami mimoriadne nebezpečné a vytvárajú impozantný pohľad. Práve pri nich sa nové konzoly a PC najviac zapotia, lebo sa snažia renderovať každú samostatne alebo keď na nich padá nejaký objekt, rozutekajú sa do všetkých strán. Atmosféra s krysami je neopakovateľná a ich efekt sa ani v druhej časti neprejedol.

Napätie od začiatku do konca

A Plague Tale: Requiem je výborná hra v tom, že vás dokáže držať sústavne v pozore vďaka silnému príbehu či momentom. Akoby každá hodina (z cca 20) mala v sebe niečo nečakané, dobre poskladané. Máte z nej pocit, že autori vysekali všetky hluché miesta, aby vám ostali len tie dobré a nenudili. Jedine niektoré súboje sú dosť frustrujúce, ste v nich bezmocní a treba ich opakovať.

Pre lokálnych hráčov prináša hra cennú výhodu: výborne spracované české titulky. Ocenia ich mnohí hráči, lebo ukecané postavy neraz prednášajú dialógy aj počas aktivít v teréne – hráte sa na schovávačku či snažíte prežiť a do toho niekto šepká alebo čosi spomína. Vďaka tomu je hra prístupná, sú k dispozícii aj na konzolách.

A Plague Tale: Requiem vyšiel 18. októbra 2022 na PS5, Xbox Series a PC. Je zahrnutý aj v predplatnom Xbox Game Pass.