Oura Ring patrí medzi najznámejšie zariadenia na sledovanie spánku, no práve spôsob, akým svoje schopnosti prezentuje, dostal výrobcu pred súd.
Nová hromadná žaloba tvrdí, že Oura zavádzala zákazníkov tvrdeniami o presnosti určovania jednotlivých fáz spánku.
Problém spočíva v tom, že prsteň v skutočnosti nemeria aktivitu mozgu a výsledky zobrazované v aplikácii vytvára len nepriamo z údajov dostupných na prste. Spor sa sústreďuje aj na čísla, ktorými Oura svoje zariadenia propagovala.
Žaloba spochybňuje najmä tvrdenia o presnosti porovnateľnej s klinickým spánkovým laboratóriom. Oura na tento účel používa viacero telesných signálov a algoritmus, ktorého výsledky firma porovnávala s polysomnografiou, teda štandardným klinickým vyšetrením spánku.
Žalobu podala 20. augusta 2026 Madison Surber na federálnom súde pre severný okres Kalifornie. Surber si podľa žaloby kúpila Oura Ring 4 Gold v máji 2025 približne za 514 dolárov a tvrdí, že pri rozhodovaní vychádzala aj z marketingových tvrdení výrobcu o presnosti sledovania spánku.
Jadrom sporu je spôsob, akým dokážeme určiť, v ktorej fáze spánku sa človek nachádza. V spánkovom laboratóriu sa na tento účel používa polysomnografia. Počas vyšetrenia sa sleduje napríklad elektrická aktivita mozgu pomocou EEG, pohyb očí či svalová aktivita. Lekári tak dokážu rozlišovať bdenie a jednotlivé fázy spánku na základe signálov, ku ktorým prsteň na vašom prste prístup nemá.
Sledovanie spánku pomocou Oura Ring však funguje odlišne. Zo svojich senzorov získava napríklad údaje o pohybe, srdcovej frekvencii, variabilite srdcovej frekvencie a teplote. Tieto veličiny sa počas noci menia a algoritmus z ich kombinácie odhaduje, či ste boli hore alebo ste sa nachádzali v ľahkom, hlbokom či REM spánku.
Práve slovo „odhaduje“ je pre celý spor podstatné. Žaloba tvrdí, že Oura vytvorila u zákazníkov dojem, že jej prsteň dokáže fázy spánku priamo a veľmi presne merať, hoci v skutočnosti ich klasifikuje pomocou algoritmu na základe nepriamych signálov. V žalobe sa objavuje aj argument, že „spánok sa odohráva v mozgu, nie na prste“.
Samotný fakt, že prsteň nemeria mozgovú aktivitu, však ešte neznamená, že z jeho senzorov nemožno fázy spánku odhadovať. Na podobnom princípe funguje spotrebiteľská nositeľná elektronika všeobecne. Algoritmus hľadá kombinácie merateľných telesných signálov, ktoré korelujú s výsledkami získanými v spánkovom laboratóriu.
Oura navyše svoje algoritmy testovala práve proti polysomnografii. Pri svojom algoritme Sleep Staging Algorithm 2.0 uvádzala 79-percentnú zhodu s polysomnografiou pri klasifikácii štyroch stavov – bdenia, ľahkého, hlbokého a REM spánku. Ďalšia validačná štúdia vykonaná tímom z National University of Singapore dosiahla pri rovnakej štvorstupňovej klasifikácii presnosť 76 až 78 %. Pri jednoduchšom rozlíšení medzi spánkom a bdením dosiahla 92 až 93 %.
Žaloba poukazuje aj na novšie marketingové tvrdenie o 95-percentnej presnosti v porovnaní s klinickým spánkovým laboratóriom. Spôsob prezentovania podobných údajov môže byť pre celý prípad dôležitejší než otázka, či možno fázy spánku odhadovať pomocou prsteňa.
Percentuálna presnosť totiž môže označovať rozdielne úlohy. Rozpoznať, či človek spí alebo je hore, je jednoduchší problém ako správne rozlíšiť bdenie, ľahký spánok, hlboký spánok a REM fázu. Staršie validačné výsledky Oury tento rozdiel ukazujú priamo: pri štyroch stavoch sa výsledok pohyboval okolo 79 %, zatiaľ čo pri rozlišovaní spánku a bdenia presahoval 90 %.
Oura má zároveň k dispozícii ďalšie výskumy podporujúce použitie svojho algoritmu. V štúdii porovnávajúcej Oura Ring s Apple Watch a Fitbit Sense absolvovalo 35 účastníkov polysomnografické vyšetrenie a súčasne používali spotrebiteľské zariadenia. Oura v nej pri klasifikácii štyroch stavov spánku dosiahla spomedzi troch testovaných zariadení najlepšie výsledky.
Celý prípad tak otvára pomerne konkrétnu otázku, či výrobcovia elektroniky zameranej na zdravie dostatočne jasne vysvetľujú, čo jeho čísla znamenajú. Údaj o fáze spánku v aplikácii Oura nie je výsledkom priameho merania mozgovej aktivity, čo však nemusí byť všetkým majiteľom smart prsteňa jasné. O tom, či marketing Oury prekročil hranicu zavádzania zákazníkov, rozhodne až súd.