EÚ urýchľuje nasadenie alternatívy k Starlinku. Do vesmíru pošle 348 satelitov

Európska únia posúva nasadenie svojho satelitného systému IRIS² do ďalšej fázy. Európska komisia a konzorcium SpaceRISE podpísali implementačnú dohodu, ktorá rozširuje plánovanú konšteláciu o ďalších 66 satelitov

Celkový počet satelitov sa tak zvyšuje na 348. Prvé štarty sú naplánované na rok 2029.

IRIS² má Európe zabezpečiť vlastnú satelitnú komunikačnú infraštruktúru pre štátne úrady, armádu, bezpečnostné zložky, záchranné služby a kritickú infraštruktúru. V porovnaní so Starlinkom bude sieť podstatne menšia a nebude primárne postavená ako masová internetová služba pre domácnosti. Jej hlavnou úlohou bude bezpečná a odolná komunikácia, nad ktorou si EÚ zachová vlastnú kontrolu.

Dohoda uzatvára rokovania medzi Európskou komisiou a SpaceRISE, ktoré prebiehali od januára 2026. Partneri počas nich spresnili technickú architektúru, kapacitu siete, harmonogram, financovanie aj rozsah investícií súkromných prevádzkovateľov. Projekt sa tým posúva od plánovania k príprave výroby satelitov, budovaniu pozemnej infraštruktúry a zabezpečeniu raketových štartov.

Najväčšou zmenou je pridanie 66 satelitov na nízkej obežnej dráhe. Hlavnú konšteláciu tak bude tvoriť 330 satelitov na nízkej obežnej dráhe a ďalších 18 na strednej obežnej dráhe. Európska komisia uvádza, že rozšírenie zvýši kapacitu určenej pre zabezpečenú vládnu komunikáciu približne o 60 % v rámci EÚ a o 54 % globálne.

Nová vrstva satelitov má slúžiť najmä obrane, bezpečnostným zložkám a krízovým službám. EÚ tým reaguje aj na rastúci význam satelitnej komunikácie pri vojenských konfliktoch, rozsiahlych výpadkoch infraštruktúry či prírodných katastrofách, keď môže byť pozemná sieť poškodená alebo nedostupná.

IRIS² sa preto nebude snažiť kopírovať Starlink v počte satelitov ani v obchodnom modeli. Starlink stavia najmä na rozsiahlej flotile na nízkej obežnej dráhe a poskytuje internet miliónom komerčných zákazníkov. Európsky systém kombinuje satelity na viacerých obežných dráhach a väčší dôraz kladie na zabezpečené spojenie pre verejný sektor a strategické služby.

Takáto architektúra má spojiť nízku odozvu satelitov na nižších dráhach s pokrytím a odolnosťou, ktorú prináša kombinácia viacerých vrstiev siete. Popri vládnych službách sa počíta aj s komerčným využitím, napríklad pri poskytovaní pripojenia v odľahlých oblastiach alebo tam, kde kapacita pozemných sietí nestačí.

Za realizáciou stojí konzorcium SpaceRISE, ktoré tvoria SES, Eutelsat a Hispasat. Do priemyselnej časti projektu sú zapojené aj Airbus Defence and Space, Thales Alenia Space, OHB a Aerospacelab spolu s ďalšími európskymi dodávateľmi.

Významnú úlohu bude mať Eutelsat, ktorý už prostredníctvom siete OneWeb prevádzkuje stovky satelitov na nízkej obežnej dráhe. V rámci IRIS² sa má podieľať na návrhu, nasadení a prevádzke nízkoorbitálnej časti systému. Jeho plánované investície dosahujú 3,39 miliardy eur a majú sa rozložiť na obdobie rokov 2027 až 2034.

Technický dohľad nad vývojom bude mať Európska vesmírna agentúra. ESA má zastrešiť vývoj, kvalifikáciu a overovanie satelitov po vypustení na obežnú dráhu. Súčasne sa pripravuje aj zabezpečená pozemná infraštruktúra a používateľské terminály potrebné na prístup do siete.

Financovanie sa opiera o kombináciu rozpočtu EÚ, súkromných investícií a príspevkov členských štátov. Poľsko prisľúbilo 656 miliónov eur, Maďarsko 500 miliónov eur a Španielsko plánuje investovať približne 1,6 až 2 miliardy eur. Ďalšie dohody s členskými krajinami sú ešte vo fáze príprav.

Prvé satelity majú podľa aktuálneho harmonogramu odštartovať v roku 2029. Následne sa majú postupne spúšťať prvé služby, pričom úplná prevádzka bude pribúdať s ďalšími satelitmi a dokončovaním pozemnej infraštruktúry.

Jedným z praktických problémov môže byť samotná dostupnosť európskych rakiet. ESA už upozornila, že v období okolo rokov 2029 až 2031 môže dopyt po štartoch prekročiť dostupné kapacity. V rovnakom období sa totiž počíta s vypúšťaním satelitov pre IRIS² aj ďalšie civilné a obranné programy, čo zvyšuje tlak najmä na program Ariane 6.

IRIS² bude európskou alternatívou Starlinku najmä tam, kde je rozhodujúca kontrola nad infraštruktúrou, bezpečnosť komunikácie a nezávislosť od mimoeurópskych prevádzkovateľov. Podpis novej dohody zároveň znamená, že projekt už má konkrétnejšiu podobu, vyšší počet satelitov a stanovený termín prvých štartov.