Internet nemusí slúžiť iba na nekonečné rolovanie videí, hádky v komentároch a sledovanie ľudí, ktorí vám vysvetlia tajomstvá vesmíru po troch minútach strávených na Wikipédii.
V našej sérii Nehlúpnime! preto hľadáme ľudí a projekty, ktoré používajú sociálne siete presne opačne: na popularizáciu vedy, histórie a poznania.
Po Vedátorovi, Kreslím vedu, Dejepise Inak či Baštrngu sme tentoraz zamierili omnoho ďalej. Doslova. Kvantová bublina Ľuboslavy Kubaskovej sa venuje astronómii, astrofyzike a kozmológii. Vysvetľuje Slnečnú sústavu, hviezdy, exoplanéty či čierne diery, ale púšťa sa aj k otázkam, pri ktorých už jednoduché odpovede neexistujú: čo bolo pred Veľkým treskom, aký tvar môže mať vesmír, čo tvorí jeho väčšinu alebo či môže existovať niečo ako multiverzum. A robí to po slovensky.
Ak vás vesmír v škole minul približne rýchlosťou kométy, tu máte veľmi dobrú príležitosť dobehnúť ho.
Z desiatich videí vznikol projekt pre desaťtisíce ľudí
Za Kvantovou bublinou stojí Ľuboslava Kubasková. Na svojom Instagrame má aktuálne približne 42 300 sledovateľov a 237 príspevkov. Profil sama zaraďuje do astronómie, astrofyziky a kozmológie. Funguje ale aj mimo Instagramu.
Jej YouTube kanál Kvantová bublina má približne 5 700 odberateľov a 59 videí. Čísla možno nevyzerajú ako výsledky slovenských influencerov, ktorí riešia „vzťahy“ alebo reality show, lenže tu sa bavíme o slovenskom kanáli, kde desať či trinásť minút počúvate o slapových silách, hviezdnom vývoji alebo bielych trpaslíkoch. To je predsa len o čosi užšia cieľovka.
Samotný projekt pritom pôvodne nemal takéto rozmery. Kubasková pred dvomi rokmi v rozhovore vysvetlila, že po osobnej zmene trávila veľa času v planetáriu a hvezdárni. Silno na ňu zapôsobil 3D film Voyager určený laickej verejnosti a uvedomila si, že na slovenskej a českej scéne nepozná podobne spracovaný projekt venovaný vesmíru. Sadla si preto k počítaču a začala písať scenáre. Pôvodne rátala iba s desiatimi epizódami.
Keď v septembri 2023 zverejnila prvú epizódu – Úvod do astronómie, napísala, že prípravou projektu strávila dva roky a plánuje 52 epizód, ktoré majú postupne prejsť vesmírnu tematiku od základov. Z malého nápadu teda vznikol fakticky internetový seriál o astronómii.
Astronómiu neštudovala, ale…
Tu treba spraviť dôležité rozlíšenie. Ľuboslava Kubasková nie je profesionálna astronómka ani astrofyzikčka a sama sa za ňu neoznačuje. Astronómiu opisuje ako svoj dlhoročný koníček. Vyštudovala medicínsko-fyzikálne zameranie a profesionálne sa podľa svojich slov venuje radiačnej onkológii v Prahe.
Pri príprave textov vraj spolupracovala s astrofyzikom Mgr. Ing. Jakubom Juryškom, PhD., ktorý robil odborné korektúry. Juryšek pritom nie je iba človek s pekným titulom pri mene. Pôsobí v oddelení astročasticovej fyziky Fyzikálneho ústavu Akadémie vied ČR, venuje sa vysokoenergetickému gama žiareniu a experimentom CTAO/LST, SST-1M či SWGO.
Najucelenejšiu časť projektu nájdete na jej YouTube. Epizódy nezačínajú čiernymi dierami iba preto, že dobre vyzerajú na titulnom obrázku. Séria začala úvodom do astronómie a pokračovala pozorovaním oblohy voľným okom, astronomickými cyklami, zatmeniami, teleskopmi či slapovými silami. Nasleduje Slnečná sústava a jednotlivé planéty, Mesiac, mesiace Jupitera, kométy, meteoroity, meteory a meteority. Neskoršie časti prechádzajú k vzdialenostiam vo vesmíre, exoplanétam a hviezdam.
Aktuálnejšia časť série sa už venuje hviezdnemu vývoju. Nájdete tam samostatné videá o hviezdach, hnedých trpaslíkoch, hviezdach s nízkou hmotnosťou či bielych trpaslíkoch. Hlavná séria sa tak dostala minimálne k epizóde číslo 33.
Dĺžka videí sa často pohybuje približne okolo desiatich až štrnástich minút. Nie je to teda päťdesiatsekundová dávka „vedeli ste, že…“, po ktorej vám zostane iba farebná animácia a nulová predstava, prečo daný jav funguje.
Najúspešnejšie témy zároveň ukazujú, že publikum nemusí automaticky utekať od vedy. Epizóda o Slnečnej sústave mala v zaznamenanom prehľade približne 14-tisíc zhliadnutí, Urán 8,5-tisíca, meteoroidy, meteory a meteority 5,5-tisíca a Neptún 5,3-tisíca.
A prečo tvrdíme, že sa tu môžete o vesmíre naučiť viac než v škole? Berte to, samozrejme, ako porovnanie rozsahu astronomických tém, nie ako výzvu zahodiť učebnice. Aktuálny slovenský vzdelávací štandard pre základné vzdelávaniepri téme vesmíru pracuje najmä s pojmami planéta, hviezda, prirodzená družica, Slnečná sústava, zatmenia, deň a rok. Deti majú poznať planéty, pohyby Zeme a Mesiaca či princíp zatmení. Kvantová bublina pokračuje cez exoplanéty a hviezdny vývoj až k objektom a kozmologickým otázkam, ktoré základné školské učivo prirodzene nerieši.
Instagram vám nasype vesmír medzi fotografie z dovolenky
Úplne inak funguje Instagram Kvantová bublina. Tam Kubasková prispôsobila astronómiu formátu sociálnej siete a publikuje krátke videá či vizuálne vysvetlenia jednotlivých javov. V profile nájdete napríklad príspevky o Lagrangeových bodoch, Bekensteinovej-Hawkingovej entropii, možnosti plochého vesmíru bez „okraja“, veľkých číslach, extrémnych rozmeroch kozmických objektov, rozdiele medzi blazarom a kvazarom či projektoch spojených s výskumom Marsu.
Objavuje sa aj téma bielych trpaslíkov alebo otázka, či mohol kedysi existovať omnoho väčší pozorovateľný vesmír. A tu sa dostávame k zmyslu celej série Nehlúpnime. Rovnaký algoritmus, ktorý vám dokáže hodinu servírovať konšpirácie, pseudozdravotné rady alebo človeka vysvetľujúceho, že gravitácia vlastne neexistuje, vám môže servírovať astrofyziku. Sociálna sieť nemá morálny kompas. Sleduje najmä to, pri čom zostanete.
Kubasková sama už v roku 2024 opisovala veľký rozdiel medzi publikom jednotlivých platforiem. O TikToku hovorila ako o toxickejšom prostredí plnom dezinformácií a priznala, že tam komentáre radšej nečíta. Stretáva sa aj s reakciami plochozemcov či s ľuďmi, ktorí ju obviňujú z klamstva, keď vedecké poznatky odporujú ich predstavám.
Na Herohero ide podstatne hlbšie
Kvantová bublina už nie je iba Instagram a YouTube. Kubasková vytvorila aj platený profil na Herohero, kde stojí prístup 5 eur mesačne. Tu si môže dovoliť podstatne voľnejšie formáty. Jedno z videí ponúka 100 menej známych faktov o vesmíre a trvá takmer 34 minút. Séria Vesmírne paradoxy rieši otázku, čo mohlo predchádzať Veľkému tresku, či má vesmír hranicu alebo tvar, prečo približne 95 % jeho energeticko-hmotnostného obsahu pripisujeme temnej hmote a temnej energii, prečo existuje niečo namiesto ničoho či hypotézu, že náš vesmír môže súvisieť s vnútrom čiernej diery.
Pri takýchto témach je veľmi dôležité slovíčko hypotéza. Kozmológia pozná hranicu medzi tým, čo vedci meraniami pomerne pevne podopreli, a tým, čo zatiaľ skúšajú vysvetľovať rôznymi modelmi. Otázka „čo bolo pred Veľkým treskom“ preto nemá jednu overenú odpoveď. Podobné videá dávajú zmysel vtedy, keď ukazujú viac možností a priznávajú, kde sa končia dáta.
Kvantová bublina nemá nahradiť fyziku, kvalitnú učebnicu, univerzitnú prednášku ani odbornú literatúru. To by ani nebolo fér voči projektu. Sociálne siete musia komplikované témy skracovať, zjednodušovať a vizualizovať a pri niektorých kozmologických otázkach navyše vedci samotní stále nepoznajú odpoveď.
Silná stránka projektu leží inde. Dokáže vo vás vyvolať ďalšiu otázku. Pozriete si desať minút o bielom trpaslíkovi a možno prvýkrát začnete zisťovať, čo sa stane so Slnkom. Video o exoplanétach vás môže doviesť k metódam ich detekcie. Pri temnej hmote zistíte, že ľudstvo stále nevie, čo tvorí veľkú časť vesmíru. A zrazu nepoužívate internet iba na konzumovanie ďalšieho obsahu, ale na učenie.
A to je celkom dobrá bodka. Internet nás nemusí robiť hlúpejšími. Musíme mu však trochu pomôcť tým, čo na ňom sledujeme. Lebo veď Nehlúpnime! Kvantová bublina je určite jeden z profilov, ktorým ten follow pokojne dajte.
