V oblasti vývoja dronov sa výskumníci už roky snažia znížiť ich viditeľnosť. Doteraz sa pritom pozornosť sústreďovala najmä na radarovú stopu, hlučnosť alebo využitie špeciálnych materiálov.
Vedci z Northwestern University však prišli s úplne iným riešením. Ich experimentálny dron s názvom Phantom Twist neskrýva svoju prítomnosť pomocou maskovacích farieb či futuristických technológií, ale využíva limity ľudského zraku.
Výsledkom je zariadenie, ktoré je počas letu výrazne ťažšie spozorovať, hoci jeho prítomnosť stále prezrádza charakteristický zvuk vrtule. Na prvý pohľad Phantom Twist pripomína skôr technický experiment než klasický dron. Namiesto štvorice rotorov využíva jedinú vrtuľu, pričom sa počas letu otáča nielen samotná vrtuľa, ale aj celé telo zariadenia – a to opačným smerom.
Takéto riešenie pomáha vyrovnávať reakčný moment, no zároveň prináša zaujímavý vedľajší efekt. Keď sa celý dron roztočí približne 25-krát za sekundu, jednotlivé konštrukčné prvky sa pre ľudské oko rozmazávajú a splývajú s okolím.
Nejde pritom o klasickú optickú kamufláž ani o žiadne „neviditeľné“ materiály. Výskumníci využívajú jav známy ako motion blur, teda rozmazanie spôsobené pohybom. Ľudský zrak totiž nedokáže pri veľmi rýchlo sa pohybujúcich objektoch rozlíšiť jednotlivé detaily. Namiesto jasného obrysu preto človek vníma len neurčitý, polopriehľadný opar, ktorý je na pozadí oblohy alebo stromov podstatne menej nápadný než klasický dron.
Zaujímavé je, že samotný tvar zariadenia nevznikol tradičným návrhom konštruktérov. Vedci využili algoritmy umelej inteligencie, ktoré vytvorili približne 20 000 rôznych návrhov rozloženia batérie, elektroniky, nosných prvkov či protiváhy. AI následne vybrala konfiguráciu, ktorá pri rotácii vytvára čo najmenšiu vizuálnu stopu. Podľa autorov výskumu je Phantom Twist približne desaťkrát menej nápadný než porovnateľný klasický dron.
Ani táto technológia však nie je bez obmedzení. Hoci je Phantom Twist pre ľudské oko výrazne ťažšie rozpoznateľný, stále zostáva dobre počuteľný. Rotujúca vrtuľa vytvára typický bzučivý zvuk, ktorý môže jeho prítomnosť prezradiť skôr než samotný obraz. Navyše niektoré tenké konštrukčné prvky, napríklad vodiče alebo nosné tyčky, zostávajú pri určitých uhloch pohľadu stále viditeľné.
Výskum je zatiaľ vo fáze experimentálneho prototypu a vedci upozorňujú, že nejde o technológiu pripravenú na komerčné nasadenie. Budú musieť vyriešiť napríklad integráciu kamery, keďže pri neustále sa otáčajúcom tele dronu nie je jednoduché zabezpečiť stabilný obraz. Napriek tomu Phantom Twist ukazuje, že budúcnosť nenápadných dronov nemusí stáť na drahých maskovacích materiáloch. Niekedy stačí pochopiť, ako funguje ľudské vnímanie, a využiť jeho prirodzené limity vo svoj prospech.
Výskumníci predpokladajú, že podobné riešenia by mohli v budúcnosti nájsť uplatnenie najmä pri monitorovaní voľne žijúcich zvierat, kontrole infraštruktúry či vedeckom výskume, kde je dôležité minimalizovať vizuálne rušenie okolia. Prirodzene, spomína aj možné obranné využitie, autori štúdie zdôrazňujú predovšetkým civilné aplikácie tejto netradičnej technológie.