Podvod, ktorý vyzerá desivo. E-mail z vašej vlastnej adresy

Bezpečnosť na internete sa veľmi rýchlo presunula z technickej témy do úplne bežného života. Dnes už nejde len o ochranu počítača či smartfónu, ale o ochranu účtov, peňazí, identity, súkromia a často aj rodiny.

Zároveň sa zmenil aj spôsob útokov. Už to nie sú len technické pokusy o prelomenie systémov, ale najmä zneužívanie ľudskej dôvery. Podvody na bazároch, falošné správy na sociálnych sieťach, napodobňovanie známych osôb či deepfake hovory robia z každého bežného používateľa cieľ.

Aj preto sa bezpečnosti venujeme v tomto seriáli. Nie ako téme pre odborníkov, ale ako praktickému návodu na situácie, ktoré riešime každý deň. Postupne sme sa venovali heslám, dvojfaktorovej autentifikácii, prístupovým kľúčom, správcom hesiel, podvodom na bazároch, verejnému Wi-Fi, zneužívaniu Wi-Fi routerov, mikroplatbám na Bazoši, nabúraným účtom, psychologickým praktikám útočníkov, deepfake hovorom, deepfake videu, prihlasovanue sa cez Google alebo Facebook, oversharingu, stratenom či ukradnutom smartfóne, zdieľaniu fotografií na internete, falošným SMS, povoleniam aplikácií, histórii polohy, quishingu, AI četbotom a aktualizáciám. Dnes budú hlavnou témou spoofing.

Predstavte si, že otvoríte e-mailovú schránku a medzi novými správami uvidíte odosielateľa, ktorým ste vy sami. Správa tvrdí, že niekto napadol váš počítač, má prístup k vašim fotografiám, heslám alebo webkamere a ak nezaplatíte napríklad v kryptomene, všetko zverejní.

Podvodníci využívajú techniku nazývanú spoofing. Zjednodušene povedané ide o falšovanie údajov odosielateľa. Rovnako ako sa dá sfalšovať číslo pri telefonáte, dá sa za určitých okolností sfalšovať aj adresa odosielateľa e-mailu.

To znamená, že správa môže vyzerať, akoby prišla z vašej adresy, hoci bola odoslaná z úplne iného servera. Ide o podobný trik, aký sme si vysvetľovali pri falošných SMS správach, kde sa podvodná správa zobrazí v rovnakom vlákne ako skutočné správy od banky alebo kuriéra.

Cieľ takýchto e-mailov je vždy rovnaký, a to vyvolať strach a prinútiť vás konať bez rozmýšľania. Aby správa pôsobila dôveryhodnejšie, podvodníci do nej niekedy vložia aj staré heslo, ktoré ste v minulosti skutočne používali. To však ešte neznamená, že majú prístup k vášmu účtu.

Takéto heslá často pochádzajú zo starých únikov databáz rôznych služieb. Ak ste pred rokmi používali rovnaké heslo na viacerých stránkach a niektorá z nich bola napadnutá, heslo sa mohlo dostať na internet. Podvodníci potom tieto údaje využívajú na zastrašovanie.

V prvom rade nepodliehajte panike. Ak e-mail obsahuje výhražný tón, požaduje okamžitú platbu alebo tvrdí, že máte len niekoľko hodín na reakciu, ide o typický znak vydieračského podvodu.

Druhým krokom je kontrola účtu. Prihláste sa do svojho e-mailu cez oficiálnu webovú stránku alebo aplikáciu a skontrolujte históriu prihlásení, ak ju služba ponúka. Vo väčšine prípadov zistíte, že sa do účtu nikto cudzí neprihlásil.

Ak sa v správe nachádza heslo, ktoré ešte stále používate, okamžite ho zmeňte. Ideálne aj na všetkých ďalších službách, kde ste ho mali nastavené. Ak ste tak ešte neurobili, zapnite si dvojfaktorovú autentifikáciu.

Na samotný e-mail neodpovedajte a určite neposielajte peniaze. Podvodníci často rozosielajú tisíce alebo dokonca milióny rovnakých správ naraz. Spoliehajú sa na to, že malá časť ľudí spanikári a zaplatí.

Čo spraviť dnes? Ak vám niekedy príde e-mail z vašej vlastnej adresy, nepanikárte. Neplaťte žiadne výkupné a neodpovedajte na správu. Namiesto toho si zmeňte heslo, ak ho ešte používate, zapnite dvojfaktorovú autentifikáciu a skontrolujte zabezpečenie svojho e-mailového účtu. Vo väčšine prípadov totiž nejde o hacknutý účet, ale o obyčajný spoofing.