7 smrteľných hriechov Elona Muska: Keď genialitu vystrieda chaos

Svet technológií nepozná fascinujúcejšiu a polarizujúcejšiu postavu. Na jednej strane stojí vizionár, ktorý naučil rakety pristávať na autonómnych plošinách v oceáne a pretransformoval automobilový priemysel.

Na druhej strane sa však čoraz jasnejšie ukazuje Elon Musk ako nevyspytateľný korporátny autokrat, ktorého ego a nerealistické sľuby začínajú dobiehať realitu.

Ak by sme jeho najväčšie prešľapy mali zhrnúť do biblického formátu, poľahky nájdeme sedem „hriechov“, ktoré otriasajú dôverou investorov aj verných zákazníkov.

Zrejme najčerstvejší a snáď najodvážnejší prešľap sa odohral len pred pár dňami. Tesla totiž podľa zistení portálu Electrek retroaktívne upravila alebo nahradila niektoré dokumenty súvisiace s balíkom Full Self-Driving tak, že sa v nich objavilo označenie „Supervised“, ktoré v čase kúpy nebolo súčasťou pôvodných materiálov.

Kritici tvrdia, že tým Tesla ešte výraznejšie zdôraznila zodpovednosť vodiča za prevádzku vozidla a zároveň sa vzdialila od pôvodných ambícií plne autonómneho riadenia. Retroaktívne úpravy dokumentov týkajúcich sa produktu za tisíce dolárov sú mimoriadne kontroverzným krokom a pre mnohých verných fanúšikov Tesly predstavovali definitívnu facku do tváre.

Tento právny manéver však dokonale ilustruje Muskovu pýchu, ktorá sa naplno prejavila aj pri jeho najdrahšej hračke – sieti X, niekdajšom Twitteri. Kúpa platformy za prestrelených 44 miliárd dolárov vošla do dejín ako jedna z najhoršie zvládnutých akvizícií v technologickom svete.

Musk napochodoval do centrály a okamžite prepustil kľúčových inžinierov a moderátorov obsahu a následne zlikvidoval celosvetovo uznávanú značku s modrým vtáčikom. Premenovanie na X podľa viacerých marketingových expertov pripravilo firmu o významnú časť hodnoty jednej z najznámejších technologických značiek sveta.

Keď potom veľké korporácie ako Disney či Apple začali pre obavy o imidž sťahovať z platformy X svoje reklamné rozpočty, Musk nepredviedol diplomatickú obranu, ale čistý hnev. V priamom prenose na konferencii odkázal najväčším zadávateľom reklamy, aby išli do prdele.

Pre fanúšikov na internete to bol hrdinský prejav absolútnej slobody slova, pre finančných riaditeľov a akcionárov však išlo o čistú ekonomickú samovraždu. Žiadna sociálna sieť nedokáže dlhodobo prežiť bez peňazí inzerentov, ak sa nechce spoliehať výhradne na predplatné, o ktoré verejnosť nejaví veľký záujem.

Hriech „smilstva“, samozrejme, v prenesenom význame, sa v biznise prejavuje ako absolútna nestálosť, porušovanie sľubov a morálna nevera. Veľmi dobrým príkladom je Muskov schizofrenický vzťah k umelej inteligencii. Ako spoluzakladateľ OpenAI pôvodne tvrdil, že vytvára neziskovú organizáciu na záchranu ľudstva pred dravým korporátnym vývojom. Keď však nad projektom stratil kontrolu, s hnevom odišiel, firmu zažaloval a neskôr spustil masívnu kampaň za to, aby sa vývoj pokročilej AI na pol roka celosvetovo zastavil, pretože ohrozuje našu existenciu.

Pokým svet tlieskal jeho údajnej morálke a starostlivosti o budúcnosť, Musk v zákulisí predviedol dokonalý podraz: potajomky nakúpil tisíce čipov od Nvidie, odklonil inžinierov z Tesly a založil vlastnú konkurenčnú komerčnú firmu xAI (Grok). Táto honba za vlastným prospechom ukázala, že jeho etické apely boli len divadlom na spomalenie konkurencie, kým si sám nepripraví vlastný biznis

Ešte trpkejšiu pachuť má projekt Hyperloop, ktorý mal od základov zmeniť masovú dopravu. Myšlienka kapsúl uháňajúcich v podtlakových tubusoch rýchlosťou zvuku nadchla mestá po celom svete. Výsledok? Elonova spoločnosť The Boring Company nakoniec v Las Vegas vykopala len pomerne úzky podzemný tunel, v ktorom sa ľudia namiesto futuristického vlaku vozia v klasických autách Tesla, kritici upozorňujú, že systém sa v praxi výrazne odklonil od pôvodnej vízie vysokorýchlostnej dopravy.

Najtemnejším tieňom tohto projektu je však podozrenie, že Hyperloop nikdy nemal reálne vzniknúť. Podľa biografie Elon Musk od Waltera Isaacsona bola celá táto idea primárne namierená proti výstavbe vysokorýchlostnej železnice v Kalifornii.

Elon Musk údajne nechcel, aby štát investoval do ekologickej vlakovej dopravy, pretože by to mohlo odradiť ľudí od nákupu jeho elektromobilov. Ak je to pravda, išlo o cynickú diverziu verejného záujmu v prospech vlastného podnikania.

Zoznam „hriechov“ uzatvára moment, kedy Musk ukázal, že nedokáže zniesť, ak svetová pozornosť nepatrí jemu. Počas dramatickej záchrany thajských chlapcov zo zatopenej jaskyne v roku 2018 tam Musk dopravil svoju narýchlo poskladanú mini-ponorku.

Keď ju skúsení britskí potápači na mieste označili za nepoužiteľný PR nástroj a odmietli ju, Musk nezniesol kritiku a jedného zo skutočných záchranárov na Twitteri bez akýchkoľvek dôkazov urazil a nazval pedofilom. Nasledoval súdny spor, ktorý síce Musk vyhral, no jeho reputácia neomylného hrdinu dostala trvalú ranu.

Elon Musk zostáva mužom, ktorý zásadným spôsobom mení trajektóriu ľudskej civilizácie. To mu nikto neodoprie. Bez neho by sme pravdepodobne stále jazdili v nudných benzínových autách a opätovne použiteľné vesmírne rakety by boli iba sci-fi kapitolou z kníh Arthura C. Clarka. Problémom však nie je jeho nepopierateľný prínos, ale spôsob, akým narába s realitou a dôverou ľudí, ktorí z neho urobili technologického boha.

Týchto sedem prešľapov jasne ukazuje, že Musk už dávno nie je len excentrickým inžinierom, ktorý občas prestrelí termín dodania. Stal sa z neho korporátny autokrat, ktorého nekontrolované ego začína aktívne poškodzovať vlastné impérium. Keď potichu prepisujete staré zmluvy o FSD, aby ste sa vyhli právnej zodpovednosti, neposúvate hranice inovácií – len cynicky podvádzate ľudí, ktorí vám na tie inovácie požičali peniaze. Keď ničíte miliardovú sociálnu sieť pre osobné ideologické vojny a posielate inzerentov do prdele, nespasíte slobodu slova, len demonštrujete vrtochy miliardára utrhnutého z reťaze.

Pre svetových lídrov, investorov a predovšetkým pre zákazníkov je Muskova transformácia varovným prstom. Slepá viera v jedného neomylného génia sa totiž začína bolestivo nevyplácať. Hranica medzi vizionárstvom a obyčajným, chladným zavádzaním verejnosti sa v jeho podaní zúžila na minimum. Otázkou dňa už nie je to, či nás Elon Musk dostane na Mars alebo či vytvorí dokonalú umelú inteligenciu. Otázkou je, či cena za jeho genialitu, zaplatená chaosom, nesplnenými sľubmi a ohýbaním pravidiel, nie je pre modernú spoločnosť už príliš vysoká.