Slovensko vyrába čistejšiu elektrinu ako susedia. Ako je to možné?

Slovensko nemá najviac veterných turbín v regióne, solárne panely nám nepokrývajú pol krajiny a vodné elektrárne síce máme, ale Rakúsko z nás v tomto smere vodácku veľmoc neurobí.

Napriek tomu vyrábame elektrinu s nižšími priamymi emisiami CO2 ako všetci naši susedia. Aspoň vtedy, keď sa pozeráme na to najdôležitejšie číslo pri porovnávaní štátov, teda na výrobný energetický mix.

OKTE nedávno zverejnilo Národný energetický mix za rok 2025 podľa metodiky AIB, teda Association of Issuing Bodies. AIB zároveň zverejnilo európske residual mixy, výrobné mixy a dodávateľské mixy za rovnaký rok. Vďaka tomu môžeme porovnať Slovensko nielen so susedmi, ale aj so zvyškom Európy.

Energetický mix však nie je jedno univerzálne číslo, ktoré odpovie na všetko. Ak si vyberiete nesprávny mix, dostanete síce presnú tabuľku, ale zlý záver. Energetika má na takéto pasce až nepríjemne dobrý talent.

Ak sa ale pýtame, ako čisto alebo špinavo krajina vyrába elektrinu, najlepšie nám poslúži výrobný mix. Ten ukazuje, z čoho krajina elektrinu fyzicky vyrobila počas roka. Presne tento pohľad dáva zmysel pri priamom porovnaní Slovenska, Česka, Poľska, Maďarska či Rakúska. Výrobný mix nám povie, či krajina stojí na jadre, uhlí, plyne, vode, slnku alebo vetre.

Dodávateľský mix zas odpovedá na inú otázku. Ukazuje, aký pôvod elektriny dodávatelia priradili spotrebe zákazníkov po započítaní záruk pôvodu a zvyškového mixu. Záruka pôvodu je elektronický doklad, ktorým dodávateľ preukazuje, že určitý objem elektriny pochádza z konkrétneho zdroja. Môže ísť napríklad o vodnú, veternú alebo solárnu elektráreň. Dodávateľský mix preto neukazuje čistú fyzickú výrobu štátu, ale spotrebiteľský a účtovný pohľad na pôvod elektriny.

Tretí pojem je zvyškový mix, teda residual mix. Ten patrí k elektrine, pri ktorej dodávateľ nepreukázal konkrétny pôvod cez záruku pôvodu alebo iný spoľahlivý systém sledovania. AIB ho používa preto, aby sa tá istá zelená elektrina nezapočítala dvakrát. Ak si jeden zákazník kúpi elektrinu so zárukou pôvodu z obnoviteľného zdroja, rovnaký zelený pôvod už nemôžeme ešte raz rozdať všetkým ostatným zákazníkom v bežnom produkte.

Čo je OZE? Sú to obnoviteľné zdroje energie. Pri elektrine sem patria najmä vodné, veterné, solárne a geotermálne elektrárne, biomasa a v dátach AIB aj nešpecifikované obnoviteľné zdroje. Popri OZE AIB sleduje jadro a fosílne zdroje, teda čierne uhlie, hnedé uhlie, ropu, plyn a nešpecifikované fosílne palivá.

Slovensko vyzerá pri výrobnom mixe veľmi dobre. V roku 2025 sme podľa dát AIB vyrobili 18,17 % elektriny z OZE, 67,39 % z jadra a 14,44 % z fosílnych zdrojov. Priamy emisný faktor výrobného mixu dosiahol 87,04 gCO2/kWh. To je veľmi nízka hodnota, hoci podiel obnoviteľných zdrojov u nás nepatrí medzi vysoké. Slovensko teda nevyrába nízkoemisnú elektrinu najmä vďaka vetru či slnku, ale vďaka jadru. Nie je to také romantické ako fotka turbíny pri západe slnka, ale na CO2 to funguje.

Keď sa však pozrieme na dodávateľský mix Slovenska, obraz sa zmení. Slovenský dodávateľský mix za rok 2025 tvorilo 34,39 % OZE, 26,87 % jadra a 38,75 % fosílnych zdrojov. Emisný faktor stúpol na 259,19 gCO2/kWh. Zvyškový mix, teda elektrina bez preukázaného pôvodu cez záruky pôvodu, vyzerá ešte tvrdšie. Tvorilo ho 11,93 % OZE, 35,68 % jadra a 52,39 % fosílnych zdrojov, s emisným faktorom 350,70 gCO2/kWh. To neznamená, že by slovenské elektrárne zrazu začali vyrábať špinavšie. Znamená to, že trh so zárukami pôvodu a priraďovaním pôvodu elektriny ku spotrebe funguje inak než jednoduchá predstava, že čo vyrobíme, to všetci rovnakým dielom spotrebujeme.

Ako vyzeráme s v porovaní s okolitými krajinami?

V porovnaní so susedmi Slovensko vyhráva najmä vďaka jadru. Vyrábame síce menší podiel elektriny z OZE než Rakúsko, Maďarsko aj Poľsko, ale fosílne zdroje držíme vo výrobnom mixe pod 15 %. To je hlavný dôvod, prečo máme nižší výrobný emisný faktor ako okolité krajiny.

Rakúsko má úplne iný profil. Vo výrobnom mixe malo 82,03 % OZE, nulové jadro a 17,97 % fosílnych zdrojov. Najväčšiu časť rakúskej výroby tvorila voda s podielom 48,40 %, slnko malo 14,58 %, vietor 12,60 % a biomasa 6,44 %. Rakúsko teda vyrába elektrinu najmä z obnoviteľných zdrojov. Napriek tomu malo výrobný emisný faktor 94,21 gCO2/kWh, teda mierne vyšší než Slovensko. Rozdiel nie je veľký, ale pointa je zaujímavá. Rakúsko tlačí emisie nadol obnoviteľnými zdrojmi, Slovensko jadrom. Výsledok je podobný, cesta k nemu úplne iná.

Česko má k Slovensku bližšie cez jadro, ale veľmi ho ťahá nadol uhlie. Český výrobný mix tvorilo 16,93 % OZE, 43,25 % jadra a až 39,82 % fosílnych zdrojov. Čierne uhlie malo vo výrobnom mixe 34,26 %. Preto český výrobný emisný faktor dosiahol 510,29 gCO2/kWh. To je takmer šesťnásobok slovenskej hodnoty! Česko má silné jadro, ale uhlie mu emisný účet kazí tak poctivo, že by si zaslúžilo vlastnú čiernu pečiatku.

Poľsko má vyšší podiel OZE vo výrobnom mixe než Slovensko, konkrétne 32,82 %. Lenže zároveň má nulový podiel jadra a až neuveriteľných 67,18 % fosílnych zdrojov. Čierne uhlie tvorilo 51,46 % výroby a plyn 14,89 %. Výrobný emisný faktor Poľska dosiahol 605,72 gCO2/kWh. Toto je dobrá pripomienka, že samotný podiel OZE nestačí. Kľúčové je aj to, čím krajina vyrába zvyšok elektriny. Ak polovicu výroby stále nesie uhlie, solárny graf môže vyzerať pekne, ale CO2 účet ostáva vysoký.

Maďarsko je z regiónu najbližšie k Slovensku, hoci aj ono vyrába elektrinu s vyššími emisiami. Vo výrobnom mixe malo 35,51 % OZE, 40,45 % jadra a 24,04 % fosílnych zdrojov. Veľmi silnú úlohu pri OZE zohrala fotovoltika, ktorá tvorila 28,21 % výroby. Fosílne zdroje však tvoril najmä plyn s podielom 20,27 %. Výsledkom bol výrobný emisný faktor 140,86 gCO2/kWh. Maďarsko tak vyrába čistejšie než Česko a Poľsko, ale nie čistejšie než Slovensko.

Slovensko teda vyrába elektrinu s najnižšími priamymi emisiami CO2 spomedzi susedov. Nie preto, že máme najviac OZE. Nemáme. Nie preto, že by sme boli solárny tiger Európy. Nie sme. Dôvodom je vysoký podiel jadra a nízky podiel fosílnych zdrojov vo výrobe.