Slovenská elektrina prekvapila na celej čiare! CO2 má najnižšie v histórii

Keď dnes na Slovensku nabíjate elektromobil, beriete si zo siete elektrinu z krajiny, ktorá ju vyrába s najnižšími emisiami CO2 za posledných päť rokov.

Energetický mix Slovenska za rok 2025 ukazuje zaujímavé čísla – a niektoré z nich prekvapia aj ľudí, ktorí si myslia, že elektromobil jazdí na uhlie. To prakticky vôbec.

Ak sa pri elektromobiloch bavíme o emisiách, nestačí pozrieť iba na výfuk. Ten, našťastie, neexistuje. Treba sa pozrieť na elektrinu, ktorú do auta nabíjate. A práve tu má Slovensko v roku 2025 veľmi dobrú správu. Podľa dát OKTE dosiahol energetický mix výroby elektriny na Slovensku hodnotu len 87,04 g CO2/kWh! V roku 2021 to bolo ešte 165,48 g CO2/kWh. Inak povedané, emisie z vyrobenej elektriny klesli za päť rokov približne o 47 %. 

Keď sa povie energetický mix Slovenska, väčšina ľudí si predstaví jednoduchý koláčový graf, v ktorom vidíte, koľko elektriny pochádza z jadra, vody, slnka, uhlia alebo plynu. Lenže OKTE nepracuje iba s jedným pohľadom. Národný energetický mix ukazuje podiely jednotlivých zdrojov na vyrobenej alebo dodanej elektrine a dodávatelia ho používajú aj pri vykazovaní elektriny, ktorú nepodložili uplatnenými zárukami pôvodu.

Preto sa v údajoch stretávame s výrobným mixom, dodávateľským mixom a zvyškovým mixom. Nie je to akademické slovíčkarčenie, ale rozdiel medzi tým, čo elektrárne fyzicky vyrobili, čo dodávatelia vykázali zákazníkom a čo zostalo po odpočítaní elektriny so zárukami pôvodu. Výrobný mix hovorí, z čoho Slovensko elektrinu reálne vyrobilo. Dodávateľský mix ukazuje, aký pôvod elektriny vykazujú dodávatelia svojim zákazníkom, vrátane elektriny podloženej zárukami pôvodu. Zvyškový mix rieši elektrinu, ktorú dodávatelia nepokryli uplatnenými zárukami pôvodu. 

Najčistejší obraz o tom, ako Slovensko elektrinu reálne vyrába, dáva energetický mix výroby. V roku 2025 slovenské zdroje vyrobili 26,58 TWh elektriny. Jadrové elektrárne sa postarali o 67,39 % výroby, čo je najvyšší podiel za sledovaných päť rokov. Druhé miesto obsadil plyn s podielom 11,83 %, tretie vodné elektrárne s 10,71 %. Solárne zdroje dosiahli 3,05 %, biomasa 4,41 % a uhlie kleslo už len na symbolickejšiu úroveň. Čierne uhlie tvorilo 1,00 %, hnedé uhlie v roku 2025 v mixe výroby OKTE uvádza ako 0,00 %.

Zjednodušene povedané, Slovensko v roku 2025 vyrobilo z jadra a obnoviteľných zdrojov spolu 85,56 % elektriny! Fosílne zdroje tvorili 14,44 %. To sú veľmi silné čísla, hoci nie všetko vyzerá ideálne. Napríklad vodné elektrárne mali slabší podiel ako v rokoch 2023 a 2024. Vietor v slovenskej výrobe prakticky nevidíte a solár síce rastie, ale stále hrá iba doplnkovú úlohu.

Slovenský mix tak nestojí na slnku, vetre a batériách, ale najmä na jadre. Kto čakal severský energetický futurizmus, nech si sadne. Kto čakal stabilný nízkouhlíkový základ, ten môže zostať pokojný.

Ako to vyzerá v posledných 5 rokoch?

Pri pohľade na posledných päť rokov vidíme jasný posun. V roku 2021 tvorili fosílne zdroje vo výrobnom mixe až 24,88 %, v roku 2025 už iba 14,44 %. Jadrové zdroje naopak narástli z 52,88 % na 67,39 %. Obnoviteľné zdroje sa pohybovali väčšinou okolo 22 až 25 %, no v roku 2025 klesli na 18,17 %, najmä pre nižší podiel vodných elektrární. Plyn po poklese v rokoch 2022 a 2023 opäť stúpol, voda v roku 2025 klesla a solár sa pomaly posúva vyššie. Uhlie stráca význam, najmä hnedé uhlie, ktoré v roku 2025 vo výrobnom mixe prakticky zmizlo.

Emisie CO2 utešene klesajú

Najlepšie to vidieť na emisiách. Energetický mix zdrojov mal v roku 2025 hodnotu 87,04 g CO2/kWh. V roku 2021 to bolo 165,48 g CO2/kWh. Slovensko sa teda za päť rokov dostalo približne o 47 % nižšie. Nie vďaka jednému solárnemu panelu na každej garáži, ale najmä vďaka vyššiemu podielu jadra a nižšiemu podielu fosílnych zdrojov.

Rádioaktívny odpad na kWh zároveň stúpol, čo logicky súvisí s vyšším jadrovým podielom. To nie je chyba v tabuľke, ale logický dôsledok zdrojovej skladby. Energetika nefunguje ako rozprávka, kde má každý zdroj iba plusy alebo iba mínusy. Fosílne zdroje prinášajú vyššie emisie CO2, jadro prináša rádioaktívny odpad, voda závisí od hydrologických podmienok a solár potrebuje čas, priestor a sieť, ktorá ho zvládne.

Rôzny mix, rôzne výsledky

Dôležitý rozdiel prichádza pri porovnaní výrobného, dodávateľského a zvyškového mixu. Výrobný mix za rok 2025 ukazuje 67,39 % jadra, 18,17 % obnoviteľných zdrojov a 14,44 % fosílnych zdrojov.

Dodávateľský mix však vyzerá inak: jadro má 26,87 %, obnoviteľné zdroje spolu 34,40 % a fosílne zdroje 38,73 %. Zvyškový mix pôsobí ešte špinavšie, pretože fosílne zdroje v ňom tvoria 52,39 %. Dôvodom sú záruky pôvodu. Ak dodávateľ preukáže elektrinu z konkrétneho zdroja zárukami pôvodu, môže ju tak vykázať pre koncového zákazníka.

Zaujímavý detail nájdete aj pri vetre. V energetickom mixe výroby za rok 2025 má vietor 0,00 %, no v dodávateľskom mixe má 5,51 %. Nie je to chyba, ale pekná ukážka rozdielu medzi fyzickou výrobou elektriny na Slovensku a vykazovaním elektriny cez záruky pôvodu. Preto treba pri podobných číslach vždy čítať aj názov tabuľky, nielen percentá.

Ak si z toho máte odniesť jednu vec, tak túto: Slovensko má vo výrobe elektriny veľmi silný nízkouhlíkový základ, ktorý ťahá najmä jadro. Obnoviteľné zdroje pomáhajú, no ich podiel silno ovplyvňuje voda a v roku 2025 práve slabší vodný podiel stiahol celé OZE nižšie. Fosílne zdroje sa za päť rokov citeľne zmenšili, ale plyn zostáva dôležitou poistkou systému. Uhlie už v samotnej výrobe hrá podstatne menšiu úlohu než v minulosti.

Pre elektromobilitu z toho vyplýva jednoduchý záver. Čím čistejšiu elektrinu krajina vyrába, tým lepšie vyzerá prevádzková bilancia elektromobilu. Slovensko v roku 2025 nevyrábalo elektrinu najmä zo slnka ani z vetra, ale z jadra. To síce neznie tak efektne na plagáte, no pre nízke emisie CO2 to funguje veľmi dobre. Elektromobil nabíjaný na Slovensku tak jazdí v krajine, ktorá má vo výrobe elektriny výrazne nižšiu uhlíkovú stopu než pred piatimi rokmi.

Pre zaujímavosť. Každý liter benzínu po spálení vypustí približne 2,35 kg CO2, liter nafty približne 2,69 kg CO2. A to ešte nerátame ťažbu, rafináciu a dopravu paliva na čerpaciu stanicu. Pri celkovej uhlíkovej stope sa benzín dostáva približne k 3 kg CO2e na liter a nafta ešte o niečo vyššie.

Na rýchle porovnanie: auto so spotrebou 6 l benzínu/100 km vypustí len zo spaľovania asi 14,1 kg CO2 na 100 km, teda 141 g CO2/km. Diesel so spotrebou 5 l/100 km vypustí asi 13,5 kg CO2 na 100 km, teda 135 g CO2/km. Elektromobil pri spotrebe 18 kWh/100 km a slovenskom výrobnom mixe 87,04 g CO2/kWh vychádza približne na 1,57 kg CO2/100 km. Tu už spaľovákom dochádza dych, aj keby mali na kufri najväčšiu „eco“ nálepku na svete.