Každý z nás sa pravdepodobne už niekedy stretol s menom Perun v rámci histórie alebo literatúry, no dnes toto slovo označuje niečo oveľa hmatateľnejšie.
Názov Perun dnes na Slovensku nepredstavuje iba postavu z dávnych mýtov, ale predovšetkým rozsiahlu výpočtovú infraštruktúru.
Perun bol v slovanskej mytológii bohom búrky, hromu a blesku. V starších predstavách patril k najvýraznejším slovanským božstvám, spájal sa s dubom, sekerou, palicou, bojovníkmi a mocou, ktorá prichádza z oblohy trochu hlučnejšie než obyčajný úradný mail. V slovenskom jazyku po ňom zostali aj výrazy ako „do paroma“ či „Parom ťa trestal“, teda ozveny starého hromovládcu, ktorý sa z náboženskej predstavy presunul do ľudovej reči. Dnes však meno Perun na Slovensku nepatrí iba mytológii.
Perun v modernej podobe nie je jeden počítač pod stolom, ani jeden veľký server, ktorý niekto slávnostne zapol tlačidlom „ON“. Ide o výpočtovú infraštruktúru rozdelenú medzi dve pracoviská. Jedna časť je v Bratislave v areáli Slovenskej akadémie vied, druhá na Technickej univerzite v Košiciach. Spoločne vytvárajú prepojený systém, ktorý má slúžiť vede, univerzitám, výskumným inštitúciám, verejnému sektoru aj firmám. Práve táto dvojica je dôležitá, lebo pri Perunovi sa v podkladoch objavujú dve skupiny parametrov: bratislavská časť PERUN SAV s výkonom až 14,5 PFLOP/s a košická časť PERUN na TUKE s výkonom 10,7 PFLOP/s podľa metriky Rmax. Spolu sa preto hovorí o infraštruktúre s výkonom presahujúcim 24 petaFLOP/s, respektíve približne 25 PFLOP/s podľa zaokrúhlenia a použitej metriky.
Dátumy sú pri tomto projekte dôležité, lebo Perun sa neobjavil z ničoho nič. Dňa 19. novembra 2025 MIRRI informovalo, že superpočítač PERUN sa po prvotných výkonnostných testoch umiestnil na 125. mieste globálneho rebríčka TOP500, čo bol dovtedy najlepší výsledok slovenského superpočítača v tomto hodnotení. Testy pritom prebehli ešte vo výrobnom závode, pred fyzickou inštaláciou systému na Slovensku. Košický superpočítač PERUN na TUKE bol podľa Plánu obnovy spustený už v novembri 2025. Koncom marca 2026 bol projekt ukončený a infraštruktúra spustená do ostrej prevádzky. Slávnostné uvedenie bratislavského PERUN SAV v areáli SAV sa uskutočnilo 27. apríla 2026.
Bratislavská časť PERUN SAV je z pohľadu rebríčka TOP500 zapísaná ako systém BullSequana XH3000 od výrobcu Eviden. TOP500 pri nej uvádza 62 016 jadier, procesory GH Superchip 72C na frekvencii 3 GHz, akceleráciu NVIDIA GH200 Superchip, prepojenie Quad-Rail NVIDIA InfiniBand NDR200, operačný systém Red Hat Enterprise Linux, nameraný výkon Linpack Rmax 14,04 PFLOP/s a teoretický špičkový výkon Rpeak 18,00 PFLOP/s. V rebríčku z novembra 2025 bola táto zostava na 125. mieste. Tu je dobré brzdiť marketingový ohňostroj a vysvetliť rozdiel: Rpeak je teoretické maximum, Rmax je reálne nameraný výkon v teste Linpack. Preto nie je rozpor, keď jeden zdroj hovorí o 14,5 PFLOP/s a TOP500 uvádza 14,04 PFLOP/s. Sú to rozdielne, hoci príbuzné pohľady na výkon.
Košická časť PERUN na Technickej univerzite v Košiciach je postavená inak. Oficiálna stránka HPC TUKE ju opisuje ako systém navrhnutý pre umelú inteligenciu, modelovanie, simulácie, spracovanie veľkých dát a vedecký výskum. Súhrnne uvádza 12 800 procesorových jadier, 208 grafických akcelerátorov NVIDIA H200, 29,3 TB operačnej pamäte GPU a 115,2 TB systémovej pamäte. Vysokorýchlostnú komunikáciu medzi uzlami zabezpečuje InfiniBand s rýchlosťou 400 Gbit/s a celkový výkon tejto časti dosahuje 10,7 PFLOP/s podľa Rmax.
Architektúra košického PERUNa je rozdelená na univerzálnu výpočtovú partíciu a akcelerovanú GPU partíciu. Univerzálna časť PERUN Universal je určená pre klasické HPC úlohy, paralelné vedecké simulácie a dátovo náročné aplikácie. Pozostáva z 32 uzlov HPE Cray XD2000, konkrétne XD225v, pričom každý uzol má dva procesory AMD EPYC 9745, spolu 256 jadier na uzol, 1 536 GB DDR5 ECC pamäte, dve 100 Gb/s ethernetové pripojenia a jedno 200 Gb/s NDR200 InfiniBand pripojenie. Toto je časť, ktorá dáva zmysel pri úlohách, kde treba veľa CPU jadier, veľa pamäte a spoľahlivý paralelný výpočet, ale nie nutne grafické akcelerátory.
Akcelerovaná časť PERUN AI je postavená pre umelú inteligenciu, strojové učenie, neurónové siete, spracovanie veľkých modelov a numerické simulácie, pri ktorých grafické akcelerátory dávajú obrovský zmysel. Táto partícia má 26 uzlov HPE ProLiant Compute XD685. Každý uzol obsahuje dva procesory AMD EPYC 9535, spolu 128 CPU jadier na uzol, osem GPU NVIDIA H200 so 141 GB HBM3e pamäte na jednu kartu, 2 304 GB DDR5 ECC systémovej pamäte, dve 100 Gb/s ethernetové pripojenia a štyri 400 Gb/s NDR InfiniBand pripojenia.
GPU v uzle sú prepojené technológiou NVIDIA NVLink, pričom stránka TUKE uvádza 900 GB/s prepojenie GPU-GPU a 128 GB/s prepojenie GPU-CPU. Práve tu je Perun zaujímavý pre tréning veľkých AI modelov, spracovanie rozsiahlych datasetov a úlohy, pri ktorých treba naraz nakŕmiť obrovské množstvo výpočtových jednotiek dátami.
Pri košickej časti objavujú súhrnné čísla 12 800 procesorových jadier a 115,2 TB systémovej pamäte, zatiaľ čo detailný rozpis verejne uvedených 32 univerzálnych a 26 GPU uzlov dáva pri uvedených procesoroch inú čiastkovú matematiku. To nemusí automaticky znamenať chybu v projekte; pri HPC systémoch sa často líšia produkčné, testovacie, rozšírené a čiastkovo publikované konfigurácie. Znamená to však, že korektné je uvádzať čísla presne podľa zdrojov a nemiešať ich bez vysvetlenia. Lebo fyzika odpustí veľa, Excel menej.
Dôležitou časťou PERUNa je dátové úložisko. Superpočítač nie je len o tom, ako rýchlo vie počítať, ale aj o tom, ako rýchlo vie dostať dáta k výpočtu a ako bezpečne vie uložiť výsledky. Košické diskové úložisko HPC PERUN je rozdelené na tri vrstvy. Prvou je scratch storage, teda vysokorýchlostná pracovná oblasť pre dočasné dáta počas výpočtov, postavená na zostave HPE E2000 so súborovým systémom Lustre a technológiou gridRAID, s kapacitou približne 730 TB bez započítania gridRAID a s 400 Gbit InfiniBand prepojením.
Druhou je výkonová časť s dvoma poľami NetApp AFF C60, kapacitou 189 TB bez RAID, ochranou RAID-DP a prepojením 8 × 100 Gbit. Treťou je kapacitná používateľská a archivačná časť so šiestimi NetApp AFF A90 a jedným NetApp FAS 70, kapacitou približne 5 PB, ochranou RAID-DP a RAID-TEC a prepojením 14 × 4 × 200 Gbit. V praxi to znamená, že Perun nemá iba rýchle „mozgy“, ale aj poriadne dátové svaly.
Komunikačná sieť je ďalší diel skladačky, ktorý pri superpočítači rozhoduje o tom, či systém funguje ako jeden celok, alebo ako partia silných serverov, ktoré si medzi sebou posielajú dáta tempom poštového holuba. PERUN používa výpočtovú InfiniBand sieť s non-blocking Fat Tree architektúrou, postavenú na NVIDIA InfiniBand NDR 64-portových OSFP NVIDIA Quantum-2 400Gb/s prvkoch. Zmyslom tejto topológie je minimalizovať latenciu, odstrániť úzke miesta a umožniť, aby paralelné úlohy škálovali naprieč uzlami čo najefektívnejšie. Popri tom existuje dátová univerzálna sieť pre používateľské služby, manažment a prístup k úložiskám, postavená na zariadeniach Cisco Nexus 9364D-GX2A a Cisco Nexus 9348GC-FX3.
Perun má aj kvantový rozmer. Súčasťou košickej infraštruktúry je Qaptiva 808, prvý inštalovaný kvantový simulátor na Slovensku. Nie je to kvantový počítač v zmysle fyzického QPU, ale systém, ktorý na výkonnom klasickom hardvéri simuluje správanie kvantového procesora. Umožňuje vývoj a testovanie kvantových algoritmov, prácu s qubitmi, kvantovými bránami a rôznymi modelmi kvantového výpočtu.
Podľa TUKE podporuje plnostavovú vektorovú simuláciu do 40 qubitov, simuláciu kvantového žíhania až do 50 000 spinov, emuláciu kvantového šumu, rôzne simulačné režimy vrátane Linalg, Feynman, Matrix Product State, Advanced MPS, Quantum Multivalued Decision Diagrams, QPU Noise Emulation, Quantum Annealing Simulation a Analog QPU. Hardvérovo ide o platformu 8U zloženú zo štyroch 2U častí, s ôsmimi procesormi Intel Xeon Platinum 8450H, 8 192 GB DDR5 ECC pamäte, šifrovaným NVMe SSD úložiskom v RAID 1 a konektivitou 2 × 100 Gbit plus 400 Gbit InfiniBand.
Prevádzka superpočítača si vyžaduje samostatne navrhnuté napájanie, chladenie a riadenie prostredia. V Košiciach je infraštruktúra napájaná z dvoch nezávislých transformátorov, zálohovanie zabezpečuje UPS systém Vertiv s batériovým poľom a pri dlhšom výpadku nastupuje motorgenerátor CGM s výkonom 900 kVA. Chladenie je vodné, redundantné a automatizované, s primárnou zmesou vody a glykolu.
Vo vonkajších priestoroch sú tri chladiace jednotky STULZ, pričom systém pracuje s okruhom studenej vody pre medzirackové jednotky HPE ARC a s okruhom teplej vody pre výmenníky, zmiešavače a rozvody do univerzálnej aj GPU partície. Dátová sála má aj vzduchotechniku na udržiavanie teploty a vlhkosti, lebo pri takomto výkone sa romantika končí tam, kde začína termodynamika.
Z pohľadu používateľa je Perun nástroj na úlohy, ktoré sa na bežných pracovných staniciach riešia veľmi dlho, veľmi draho alebo vôbec. Môže slúžiť na modelovanie materiálov, vývoj liekov, klimatológiu, chemické simulácie, multifyzikálne modelovanie, analýzu veľkých dát, predikcie budúceho vývoja, simulácie dopravy, energetiky a infraštruktúry, modelovanie krízových scenárov, optimalizáciu výroby, logistiky a sietí, genetické analýzy, simulácie počasia, povodní a extrémnych javov, ale aj vývoj a testovanie modelov umelej inteligencie. V praxi môže nahradiť časť fyzického testovania virtuálnym modelovaním, čo šetrí čas, peniaze aj materiál. Samozrejme, nie všade. Superpočítač nevyrieši zlé zadanie, slabé dáta ani politické rozhodovanie podľa pocitu. Na to ešte NVIDIA H200 nestačí.
Výpočtové kapacity Peruna nemajú byť uzavretou hračkou pre úzky okruh zasvätených. Podľa dostupných informácií majú byť dostupné cez otvorené výzvy pre výskumné projekty a cez zmluvnú spoluprácu pre súkromné podniky. To je podstatné, lebo superpočítač dáva zmysel až vtedy, keď na ňom bežia reálne úlohy. Nie keď sa naň chodíme pozerať ako na drahý technologický oltár. Perun má byť národný výpočtový nástroj, nie exponát za sklom.
Finančne nejde o drobný nákup. Projekt bol financovaný z prostriedkov EÚ, konkrétne z Plánu obnovy a odolnosti SR. Pre Technickú univerzitu v Košiciach bolo alokovaných 20,9 milióna eur a pre Slovenskú akadémiu vied 36,3 milióna eur, spolu teda približne 57 miliónov eur. To je veľa peňazí, ale pri HPC infraštruktúre treba počítať nielen samotný hardvér, ale aj modulárne dátové centrum, prípravu miesta, integráciu systémov, používateľské prostredie, servis, prevádzku, energiu, chladenie, sieť, úložiská a odbornú podporu. Superpočítač nie je notebook, ku ktorému dostaneme nabíjačku a nálepku. Je to ekosystém.
Perun nadväzuje na existujúci slovenský HPC systém Devana, ktorý bol doteraz hlavným pilierom výpočtovej infraštruktúry na Slovensku. Rozdiel je v rozsahu, výkone, akcelerácii a v tom, že nový systém je od začiatku stavaný aj na éru veľkých dát a AI. Dôležitý je aj európsky kontext. Perun má slúžiť ako národný vstupný bod do európskych HPC iniciatív a podporovať programy ako EuroHPC AI Factory Antenna a EuroCC 3. Inak povedané, nejde iba o slovenský server na slovenské úlohy, ale o infraštruktúru, ktorá má Slovensko lepšie zapojiť do európskeho výskumného a výpočtového priestoru.
Najlepšie na Perunovi je, že nejde o technológiu, ktorú treba obdivovať iba pre čísla. Tie čísla sú pôsobivé, ale zmysel majú až vtedy, keď sa premenia na rýchlejší výskum, presnejšie simulácie, lepšie modely, bezpečnejšie rozhodovanie a projekty, ktoré by inak Slovensko muselo robiť v zahraničí alebo by ich nerobilo vôbec. Perun môže pomôcť vedcom počítať zložité chemické reakcie, firmám optimalizovať výrobu, klimatológom modelovať extrémne javy, štátu skúšať krízové scenáre vo virtuálnom priestore a AI tímom trénovať modely na hardvéri, ktorý už nie je z kategórie „nejako to pustíme cez víkend“. To je tá praktická stránka veci.
Tento článok napísala umelá inteligencia ChatGPT od OpenAI. Článok bol skontrolovaný redakciou TECHBOX.