Rakúsko chce zakázať sociálne siete deťom do 14 rokov. Ako je na tom Slovensko?

Rakúsko sa pustilo do jedného z najtvrdších zásahov proti sociálnym sieťam v Európe. Vláda vo Viedni oznámila, že pripraví zákon, ktorý nastaví povinný minimálny vek 14 rokov na používanie platforiem ako Instagram, TikTok či Snapchat.

Návrh má byť hotový do konca júna a vláda ho predáva ako súčasť širšieho balíka na ochranu detí pred závislostným dizajnom, kyberšikanou, radikalizáciou či dezinformáciami.

Debata o škodlivosti sociálnych sietí sa tým definitívne presúva z ambulancií psychológov, zo škôl a rodín priamo do legislatívy. Otázkou už nie je, či majú siete negatívny vplyv na deti a tínedžerov, ale to, aký tvrdý nástroj sú štáty ochotné použiť. Rakúsko pritom nechce zostať len pri zákaze. Súčasťou balíka má byť aj posilnenie mediálnej gramotnosti, nové pravidlá pre platformy a od školského roka 2027/2028 aj nový predmet „Médiá a demokracia“ na vyššom stupni gymnázií.

Rakúska vláda svoj krok zdôvodňuje pomerne priamo. Tvrdí, že deti a tínedžeri sú na sociálnych sieťach vystavení mechanizmom, ktoré podporujú závislostné správanie, zhoršujú sústredenie a posilňujú tlak cez algoritmický obsah či personalizovanú reklamu. Súčasťou oznámenia je aj prísľub jasnejších pravidiel pre platformy, posilnenia mediálnej gramotnosti a školských opatrení, teda nie iba samotná veková hranica. Rakúsko zároveň avizuje, že pri overovaní veku chce ísť cestou riešení, ktoré budú zlučiteľné s ochranou súkromia.

Zatiaľ nejde o hotový a účinný zákon, ale o politicky oznámený legislatívny zámer. To však nič nemení na tom, že Rakúsko sa týmto krokom radí medzi krajiny, ktoré už nechcú čakať na pomalé európske kompromisy. Viedenská vláda sa pritom opiera aj o školské zmeny. Od školského roka 2027/2028 chce na vyšších stupňoch gymnázií zaviesť nový predmet „Médiá a demokracia“ a posilniť aj výučbu informatiky a umelej inteligencie.

Rakúsky plán prichádza v čase, keď sa podobná diskusia zrýchľuje aj inde v Európe. Vo Francúzsku sa zákaz sociálnych sietí pre deti do 15 rokov dostal výrazne bližšie k realite po tom, čo ho odsúhlasila horná komora parlamentu. Senátori chcú, aby boli deťom neprístupné všetky platformy, ktorých obsah alebo algoritmy by mohli poškodiť ich vývoj, pričom ostatné siete by mladiství mohli používať len so súhlasom rodičov. Vláda Emmanuela Macrona chce, aby nové pravidlá začali platiť od začiatku budúceho školského roka, hoci konečná dohoda oboch komôr ešte nie je uzavretá.

Tento európsky pohyb je dôležitý aj pre Slovensko. Donedávna sa u nás hovorilo skôr všeobecne o potrebe chrániť deti online, no v posledných mesiacoch sa debata začala meniť na konkrétnejšie politické návrhy. Prezident Peter Pellegrini vo februári uviedol, že Slovensko by sa malo pridať ku krajinám, ktoré chcú zakázať sociálne siete pre deti do 15 rokov. Svoju pozíciu zdôvodnil ochranou psychického zdravia mladých ľudí a rastúcim počtom psychických problémov v mladej generácii.

Pellegrini pritom nehovoril len o samotnom zákaze, ale aj o jeho vymáhateľnosti. Upozornil, že nestačí prijať zákon na papieri, ak štát nebude vedieť zabezpečiť, aby technologické firmy zákaz reálne dodržiavali. Podľa neho bude potrebná dohoda s prevádzkovateľmi platforiem o tom, ako sa bude vek technicky overovať, a pripustil aj model, v ktorom by sa prístup k sociálnym sieťam viazal na vek 15 rokov, keď mladí ľudia získavajú občiansky preukaz.

Do tej istej debaty vstúpil aj minister školstva Tomáš Drucker, ktorý upozornil, že samotný zákaz by nestačil. Podľa neho musí mať riešenie európsky rámec, pretože len veľký spoločný trh má dostatočnú silu voči globálnym technologickým platformám. Drucker zároveň avizoval, že do júna chce prísť s legislatívou zameranou na deradikalizáciu v online priestore, teda na extrémistický obsah, nenávistné prejavy či mizogýnne komunity, ktoré sa z virtuálneho prostredia prelievajú do reálneho sveta.

To je dôležitý rozdiel oproti zjednodušenému pohľadu, že Slovensko v tejto téme len stojí bokom. V skutočnosti sa u nás momentálne stretávajú hneď tri rôzne úrovne uvažovania. Prvá je politická debata o hranici 15 rokov, ktorú otvoril prezident. Druhá je školská regulácia, keďže ministerstvo školstva pripomína, že rámec obmedzenia mobilov na základných školách upravuje zákon účinný od 1. januára 2025. A tretia je pripravovaný osobitný zákon z dielne MIRRI, ktorý pracuje ešte s prísnejšou hranicou 16 rokov pre prístup na sociálne siete a vybrané AI služby.

Návrh MIRRI ukazuje, že Slovensko dnes nemá jednu jasnú a ustálenú hranicu, ale skôr viacero paralelných predstáv o tom, kde by mala byť. Rezort investícií v januári oznámil, že finalizuje pracovnú verziu osobitného zákona na ochranu detí v online priestore. Návrh počíta s technicky vymáhateľnou vekovou hranicou 16 rokov, úpravou rodičovskej kontroly, obmedzením hazardných mechanizmov v detských hrách, reguláciou detskej práce online aj právom na vymazanie digitálnej stopy detí. Zároveň ministerstvo zdôraznilo, že Slovensko sa cez Jutlandskú deklaráciu zapojilo do európskej snahy presadzovať princíp „safety by design“, teda aby bezpečnosť detí bola prirodzenou súčasťou digitálnych služieb.

Slovensko je teda v paradoxnej situácii. V politickej debate sa hovorí o zákaze do 15 rokov, v pripravovanom pracovnom návrhu zákona sa objavuje hranica 16 rokov, no v praxi zatiaľ plošný zákaz sociálnych sietí pre maloletých neplatí. Na rozdiel od Rakúska preto zatiaľ nemáme jeden jasný vládny plán s konkrétnym termínom a jednou vekovou hranicou, ale skôr viacero prekrývajúcich sa iniciatív, ktoré sa ešte len musia stretnúť v legislatívnom procese.

V politickej debate sa veková hranica kreslí ľahko. Oveľa ťažšie bude vysvetliť, čo presne má znamenať v každodennom živote. Ak má byť zákaz skutočne vymáhateľný, bude si pravdepodobne vyžadovať systémy na overovanie veku, a tie sa v praxi len ťažko zaobídu bez nahrávania dokladov, skenovania tváre alebo iných foriem digitálneho preukazovania identity. V tomto bode sa tak spor o deti na sociálnych sieťach mení na širšiu otázku o internete ako takom a zmene spôsobu jeho fungovania pre všetkých.