Sú elektromobily naozaj čisté? Nový rebríček odhalil lídrov, aj veľké nedostatky

Ekológia elektormobilov sa nehodnotí len podľa toho, či jazdia bez lokálnych emisií. Čoraz väčšou témou je, z čoho sú tieto autá vyrobené, odkiaľ pochádzajú kľúčové suroviny a či výrobcovia vedia preukázať, že ich dodávateľské reťazce nezaťažujú klímu, prírodu a ľudí viac, než je nevyhnutné.

Na tieto faktory sa zameral aj tohtoročný Lead the Charge Leaderboard, ktorý hodnotil 18 veľkých automobiliek podľa toho, ako pristupujú k dekarbonizácii výrobných reťazcov, batériám, ťažbe surovín aj ľudským právam.

Report priniesol dva hlavné poznatky. Na jednej strane vidieť, že si väčšina značiek medziročne polepšila a tí najlepší hráči ukazujú, že ekologická výroba elektromobilov nie je len marketingovým nástrojom. Na druhej strane je však celé odvetvie stále len na začiatku. Priemerné celkové skóre 18 automobiliek je 25 percent a už štvrtý rok po sebe sa ani jedna nedostala nad hranicu 50 percent. Samotní autori preto hovoria skôr o nástupe trendu než o hotovej transformácii odvetvia.

Na čele rebríčka zostala Tesla, ktorá dosiahla 49 percent. Druhý Ford má 45 percent a tretie Volvo 44 percent, pričom od Fordu ho delí jediný bod. Mercedes-Benz klesol na štvrté miesto a Volkswagen uzatvára prvú päťku. Report pritom upozorňuje, že lídri sa od zvyšku poľa vzďaľujú čoraz rýchlejšie. Od prvého vydania rebríčka v roku 2023 sa prvá päťka zlepšovala v priemere dvojnásobným tempom oproti ostatným trinástim výrobcom.

Zaujímavé je, že celkové poradie zakrýva rozdielne silné stránky jednotlivých firiem. Tesla vedie v súčte, no Volvo je jasnou jednotkou v časti zameranej na bezfosílne a environmentálne udržateľné dodávateľské reťazce. V tejto oblasti získalo 55 percent, ako prvá automobilka vôbec sa v tejto sekcii dostalo nad 50 percent a zároveň výrazne prevyšuje priemer trhu. Ford má zasa veľmi silnú pozíciu v oblasti ľudských práv a zodpovedného sourcingu, kde spolu s BMW patrí medzi najlepšie hodnotené firmy v všeobecnej časti due diligence.

Jednou z najdôležitejších správ analýzy je, že rozdiel medzi všeobecnými záväzkami a reálnym výkonom zostáva obrovský. Automobilky už často vedia prijať politiky, ciele a rámcové pravidlá, no oveľa horšie je to pri konkrétnych materiáloch a konkrétnych rizikách. V sekcii klímy a životného prostredia dosahuje priemer vo všeobecnej podkategórii 39 percent, no batérie majú len 20 percent, hliník 15 percent a oceľ 12 percent. Inak povedané, odvetvie sa naučilo hovoriť o dekarbonizácii dodávateľského reťazca, ale ešte ju vo veľkom nevie premeniť na presné, materiálovo špecifické kroky.

Práve oceľ, hliník a batérie sú dnes miesto, kde sa začína rozhodovať o tom, kto berie „čisté EV“ vážne. Report otvorene hovorí, že automobilky robia najviditeľnejší pokrok práve v reťazcoch súvisiacich s elektromobilmi. Nízkoemisnú oceľ a hliník častejšie nasadzujú do elektrických modelov než do áut so spaľovacími motormi a zároveň sa pri batériách zlepšuje mapovanie dodávateľov, dohľad nad pôvodom surovín aj prístup k obehovosti. Nie je to náhoda, tlak regulácie, najmä európskych batériových pravidiel, podľa autorov reportu citeľne mení správanie výrobcov.

Veľkým príbehom tohto ročníka sú čínske automobilky, konkrétne BYD a Geely. Obe si medziročne polepšili o deväť percentuálnych bodov a patria medzi najväčších skokanov. Geely sa stalo najlepšie hodnotenou východoázijskou automobilkou, prvýkrát sa dostalo do top 10 a predbehlo GM aj Stellantis. Report pri ňom vyzdvihuje najmä pokrok v dekarbonizácii batérií, obehovosti a zlepšenie v oblasti ľudských práv. BYD zasa urobilo dôležité prvé kroky v oblasti due diligence a transparentnosti, hoci v ľudskoprávnej časti stále zostáva medzi slabšími hráčmi.

Na opačnom konci rebríčka ostávajú Toyota, GAC a SAIC. Tieto automobilky podľa autorov zlyhávajú už pri základoch a stagnujú na dne poradia, pričom ich priemerné skóre je len päť percent. Toyota je navyše medzi veľkými globálnymi značkami azda najnepríjemnejším príkladom zaostávania, pretože v ľudskoprávnej časti patrí do spodnej trojice takmer vo všetkých podkategóriách a medziročne si pohoršila. SAIC je zasa celkovo posledné a v troch zo štyroch podsekcií o ľudských právach získalo nulu.

Osobitnú pozornosť si pýta General Motors, nie kvôli technologickému skóre, ale preto, že výrazne ustúpilo v transparentnosti. Report firme vyčíta, že nepublikovala sustainability report, a tým prakticky znemožnila hodnotenie viacerých ukazovateľov založených na medziročnom zverejňovaní dát. Výsledkom bol prepad v rebríčku aj strata bodov v oblasti ľudských práv.

Dôležitý posun vidno aj pri právach pôvodných obyvateľov a pracovníkov, hoci tu sú výsledky stále slabé. Priemerné skóre v podsekcii Indigenous Peoples’ rights je len 9 percent, čo je najmenej zo všetkých ľudskoprávnych oblastí. Zároveň však polovica hodnotených automobiliek v tejto téme medziročne zlepšila skóre, čo podľa autorov predstavuje najširší posun od vzniku rebríčka v roku 2023.

Azda najvýrečnejší údaj celého reportu je takzvané „best in class“ skóre. Ak by jedna automobilka jednoducho skombinovala najlepšie dnes už existujúce postupy svojich konkurentov naprieč jednotlivými indikátormi, mohla by dosiahnuť 86 percent. To je zásadná informácia, pretože ukazuje, že technické, procesné aj reportingové riešenia už na trhu existujú.

Problémom teda nie je absencia know-how, ale pomalé zavádzanie, nejednotná kvalita a stále slabá ochota mnohých značiek prejsť od všeobecných sľubov ku konkrétnym merateľným zásahom.