Štát vás už nemusí sledovať. Dáta o vás si kúpi od technologických firiem

Dlhé roky sme technologickým firmám ustupovali v mene pohodlia, personalizácie a „bezplatných“ služieb a výsledok dnes vidno úplne jasne.

Naše dáta už nie sú len palivom pre reklamu, ale aj obchodným artiklom, ktorý sa môže dostať až k štátu. Čo bola kedysi abstraktná obava o súkromie, má dnes celkom konkrétnu podobu. Údaje o pohybe ľudí sa dajú kúpiť na trhu.

Tento fakt najnovšie otvorene potvrdila aj americká FBI. Jej riaditeľ Kash Patel počas vypočutia v Senáte priznal, že agentúra nakupuje komerčne dostupné informácie, ktoré možno využiť na sledovanie pohybu a histórie polohy osôb. Formálne pritom nejde o klasické získavanie dát od mobilných operátorov, kde je po rozhodnutí Najvyššieho súdu potrebný súdny príkaz. V praxi však ide o tú istú citlivú oblasť, teda kto sa kde pohyboval, s akou pravidelnosťou a aké vzorce správania sa z toho dajú vyčítať.

Patel pred senátormi povedal, že FBI kupuje „komerčne dostupné informácie“ v súlade s ústavou a zákonmi vrátane Electronic Communications Privacy Act a že tieto nákupy viedli k „cenným spravodajským zisteniam“.

Celý problém stojí na diere medzi právom a realitou digitálneho trhu. Americký Najvyšší súd už v roku 2018 v prípade Carpenter v. United States rozhodol, že polícia a ďalšie úrady potrebujú súdny príkaz, ak chcú od mobilných operátorov získať lokalizačné údaje používateľov. Lenže technologický ekosystém sa medzičasom posunul ďalej. Dáta o polohe totiž nezbierajú iba operátori, ale aj aplikácie, reklamné platformy a sprostredkovatelia dát, ktorí ich následne vedia predať ďalej ako komerčný produkt.

Inými slovami, to, čo štát nemôže jednoducho vypýtať, si môže kúpiť. Najostrejšie to počas vypočutia pomenoval senátor Ron Wyden. Podľa neho ide o poburujúci obchvat štvrtého dodatku americkej ústavy, ktorý má chrániť občanov pred neprimeranými zásahmi štátu do súkromia. Zároveň upozornil, že v čase nástupu umelej inteligencie je takýto model ešte nebezpečnejší než kedysi. Nejde totiž len o samotné dáta, ale aj o to, ako rýchlo a presne ich dnes vedia systémy spájať, filtrovať a premeniť na detailný obraz o živote konkrétneho človeka.

Na stole je už aj legislatívna odpoveď. Wyden spolu so senátorom Mikeom Leem predstavil návrh Government Surveillance Reform Act, ktorý by federálnym agentúram nariadil získať súdny príkaz aj vtedy, keď chcú osobné údaje Američanov kúpiť od dátových brokerov. Podobný návrh má podporu aj v Snemovni reprezentantov. Cieľom je zabrániť tomu, aby sa ústavné záruky dali obísť jednoducho cez faktúru.

Z opačnej strany však zaznela tradičná bezpečnostná argumentácia. Predseda výboru Tom Cotton obhajoval možnosť nákupu týchto údajov tým, že ak sú komerčne dostupné, FBI by k nim mala mať prístup rovnako ako ktokoľvek iný, najmä ak to pomôže pri dolapení nebezpečných zločincov. Takýto argument znie na prvé počutie pragmaticky, no zároveň odhaľuje, ako ďaleko sa debata posunula. Už sa totiž nerozhoduje len o tom, čo štát smie robiť, ale o tom, či má mať štát automaticky prístup ku všetkému, čo súkromný trh dokáže speňažiť.

To je v skutočnosti omnoho väčší problém než samotná FBI. Ak dnes existuje trh, na ktorom sa predávajú údaje o pohybe ľudí, potom zlyhanie nezačína až pri ich nákupe štátnou agentúrou. Začína už pri aplikáciách, ktoré zbierajú viac, než potrebujú, pri neprehľadných podmienkach používania, ktoré málokto číta, aj pri regulácii, ktorá nestíhala držať krok s dátovým biznisom.

Kauza okolo FBI je preto len viditeľným dôsledkom oveľa hlbšieho nastavenia digitálneho sveta. Dovolili sme firmám zhromažďovať obrovské množstvá informácií o našom každodennom živote a tvárili sme sa, že ide iba o cenu za pohodlie moderných služieb. Dnes sa ukazuje, že cena bola vyššia. Naše súkromie sa stalo produktom a tento produkt si napokon môže kúpiť aj štát.