Resident Evil: Requiem - dvaja hrdinovia a dva herné štýly v zombie horore

Resident Evil je späť už v deviatej časti hlavnej série. S podtitulom Requiem má veľké ambície: bude sa snažiť potešiť fanúšikov viacerých táborov.

Prvá skupina ocení najmä intenzívne hororové vložky, druhej sa bude zaliečať najmä séria akčných pasáží. Ale ako to ide dohromady?

Dve postavy na striedačku

Receptom pre intenzívny horor s dvojakou náplňou je nasadenie dvoch postáv. A Capcom zašiel až tak ďaleko, že každej venuje nielen iný herný štýl, ale aj odlišný pohľad na svet – môžete si ho zmeniť, nechať striedať alebo zvoliť iba jeden – ale odporúčam nasledovať priamo autorskú víziu. Funguje to takto: mladá FBI vyšetrovateľka Grace je nováčik v sérii a budete hrať za ňu z pohľadu prvej osoby. Druhou postavou je doslova starý vlk, ostrieľaný Leon Kennedy, za ktorého ste mohli hrať v druhej, štvrtej i šiestej časti.

Hra funguje tak, že hranie za postavy strieda podľa potreby a dejovej náplne. Takže prvá kapitola patrí Grace, aby ste si prešli základy a hneď na to si dostanete k Leonovi, ktorý hneď siaha po top kalibroch. Aj dejovo sú prepojení už v prvých kapitolách – Grace ide na isté miesto, ešte z neho ani nestačí odísť a už tu dorazí Leon. Lenže udalosti sa celkom zvrtnú, na scéne bizarná postava, o ktorú majú obaja záujem a dejový kolotoč môže začať.

Mladučká Grace a jej finty

Grace je krehká blondínka, ktorá však vyšetruje sériu vrážd v meste a mord číslo päť ju vedie na osobitne nepríjemné miesto – do hotela, kde prišla o svoju mamu pred ôsmimi rokmi. Silný flashback vám presne ukáže, ako sa táto tragédia odohrala, ale nenechajte sa uniesť. Ste tu, aby ste našli telo, indície a pohli s veľkým prípadom. Odbočka do minulosti nebude samoúčelná, lebo vám pomôže v pátrani – najprv som si myslel, že je zbytočná, ale scenáristi majú svoju líniu premyslenú – aj zdanlivo okaté stopy ako že vás čaká kľúč do konkrétnej izby prilepený na barovej stene.

Za Grace budete hrať z pohľadu prvej osoby, t.j. ako v doomovke či Call of Duty. Je to intenzívny a ideálny pohľad na hernú náplň tejto postavy. Vyšetrovateľka sa primárne zameriava na stopy, indície, predmety, až to miestami pôsobí ako hororová adventúra. V jednej ruke baterka (tú začnete hneď využívať, lebo už starý rozpadnutý hotel je zachmúrená lokalita, kde si stále treba čosi prisvietiť), v druhej obyčajná pištoľ – ale nečakajte veľké množstvo nábojov. Grace sa snaží šťukať na vypínače, zbierať dokumenty, predmety či kľúče – inventár vám umožní pozrieť na všetko zozbierané; maximálne vás prekvapí, že niektoré pomôcky sú len jednorazové. Napríklad kliešte na drôt použijete raz a už o ne prídete – pritom sa im nič nestalo…

S Grace chodíte pomaly, prehľadávate chodby, predmety a mrknete neraz na mapu, či ste už všade boli. Čaká vás aj spájanie predmetov či riešenie puzzle. A najmä náplň za ňu prejde do stealth režimu: nechcete ju poslať do boja, túžite, aby prežila a to sa bude schovávať, odhazovať fľašky či si inak pomáhať, len aby sa nedostala do hľadáčika monštier. Grace nemá ani veľký inventár, preto odkladá predmety často do truhlice. Ale ako detektívka interaguje s rozličnými predmetmi a miestami: vzorky krvi preženie cez mikroskop a krv je inak aj spoľahlivá surovina na výrobu munície a doplnkov. Okrem toho budete hľadať užitočné rastliny a aj kombinovať predmety.

Pri Grace funguje veľmi dobre adventúrna časť, ale aj stealth. Schovávanie, snorenie, ale neraz aj útek ku dverám. Boj je možný a núkajú sa nože. Na interakcie zblízka sú fajn, len musíte byť rýchli a nože sa môžu rýchlo opotrebovať a zlomiť. Ak chcete niekoho omráčiť či zahlušiť zozadu ako v iných hrách, ide to len so špeciálnym predmetom na jedno použitie. A potom sú tu jednoduché zbrane, ale Grace hneď v prvej kapitole o svoj kvér príde a v druhej štartuje prakticky s prázdnym inventárom.

Každopádne, hranie za Grace má bližšie k poslednej dvojici dielov Resident Evil 7 a Village. Či pohľadom z prvej osoby, pracou s inventárom i napínavou atmosférou, kedy ste skôr malým človiečikom vo veľkom hrozivom svete, kde kontrolu preberajú monštrá či silní bossovia. Ale ak čakáte podobný zážitok, budete asi prekvapení, lebo Requiem sa v mnohých smeroch snaží odkazovať na prvé diely série, T-Virus aj dianie z Raccoon City a Umbrella Corporation.

Akčné eso Leon a jeho arzenál

Keď sa prepnete do levelov s Leonom, čaká vás úplne iná hrateľnosť. Presvedčí vás o tom nielen prvé nasadenie, ale väčšina pasáží s ním. Leon bol vždy pomerne akčne zameraný, ale dnešná podoba ostrieľaného borca, ktorému tiahne na päťdesiat a s infikovanými z Raccoon City si už čosi zažil, sa vypláca. Jeho prestrelka v meste vás vytrhne z napínavej zraniteľnej sekvencie s Grace a postaví do podoby silného pištoľníka, ktorý páli zo zbraní, brokovníc, samopalov a vrcholom je supersilný kvér Requiem.

Titulná zbraň Requiem má strašne málo nábojov, ale je to megasilná zbraň, ktorá má blízko k legende akčného žánru, BFG z Dooma. Páliť s ňou na ulici alebo do bossa je absolútne úžasné a tým, že na ňu dostanete málinko nábojov, je priamo predurčená pre strety s najsilnejšími príšerami v hre. Radím si ju okamžite vyskúšať, ale potom vhodne používať. Netreba sa báť, aj bez Requiem bude ponuka zbraní pestrá a nábojov bude dosť – veľa získate, nejaké si aj vyberáte.

Leon navyše môže používať aj ikonickú sekeru, ktorá sa síce nezničí, ale treba ju priebežne naostriť. A aby akčných trikov nebolo málo, je aj fyzický zdatný – streľbu často neukončíte finálnym nábojom, ale rýchlym kopancom. Do toho môže využívať Stealth Kill odzadu bez limitov a niekedy šmarí aj ostrý predmeť ako zbraň do oponenta.

Za Leona sa hrá inak – napätie ani tak neklesá ako stúpa pomer akcie. Tomu nahráva aj násobne väčší inventár, takže sa tu zmestí kopa munície i doplnkov. Navyše má Leon širší systém výroby a nákupov. Jeho si teda vyzbrojíte a užijete neúrekom. Ale je to aj potrebné, lebo proti nemu stojí násobne väčšia presila nepriateľov, do ktorých sa musíte pustiť.

Postavy na striedačku a dejové fragmenty

Nasadenie dvoch postáv a dvoch odlišných štýlov hry je azda nečakané, ale zároveň zaujímavé rozšírenie série. Akurát sa musíte pripraviť, že striedanie štýlov majú na svedomí scenáristi a určujú kedy čo budete hrať. Ideálne je zároveň milovať oba žánre – horor i akciu, pričom tempo vám bude dané. Niekedy sú levely za Grace dlhšie a Leon má rýchle prestrelky. Inokedy je to naopak, za Leona strieľate už dlho a dali by ste si pauzu. Prepnutie nie je nikdy úplne jednoduché, ale v kontexte deja funguje dobre.

Autori po častiach RE7 a Village túžili po návrate k dejovej línii s Raccoon City i starým známym, no nechceli úplne vypustiť drásavý hororový zážitok z predchádzajúcich hier. Preto pôsobí Requiem ako istý kompromis, ale zároveň aj v posun vpred sérii. Čvachtanie sa v nostalgii nie je také ťaživé ako napríklad aktuálne v kinách, kde beží Vreskot 7. Nespomínam ho náhodou – obe série majú tento rok 30 rokov, chcú sa otočiť k začiatkom, miestam i postavám. Lenže zatiaľ čo taký Vreskot sa utápa v nostalgii, tu nie je úplne na škodu, resp. pôsobí inak. Premyslene, postupne servíruje odkazy a ste zvedaví čo bude.

Nostalgia je ošemetná v jednom aspekte. Nováčikovia pri pohľade na niektoré lokality nebudú mať plný kontext ako fanúšikovia, čo sériu hrajú 20-25 rokov. Užijú si ďalší level, prestrelku či moment a idú ďalej. Znalcom sa neraz rozžiaria oči, lebo kombinácia Leon v známom prostredí je parádne úderná.

Náramne pomáhajú monštrá či záhadné postavy – obete, zločinci, protivníci. Sú pekne vykreslení a hroziví. Dej sa postupne odvíja a nenechá vám vydýchnuť, kým sa neposuniete ďalej. Autori sa skvelo hrajú s tmou a svetlom – často chodíte s baterkou, nájdete pokazené vypínače, užijete si desiatky momentov, kedy dobrovoľne idete do tmy a čakáte, či na vás niečo vybafne – najmä pri Grace.

U Leona zase nikdy neviete, kedy na vás čosi vybehne – zozadu, zboku, aj spredu. A práve pri ňom si užijete náročné súboje s bossmi, ktorí skúšajú rozličné taktiky a vy zase triky so zbraňami. Niekedy si hra dokonca šetrí prepínanie postáv na to, aby sa bossovi postavil Leon – lebo Grace nemá skrátka šancu.

Ale v oboch porciách si užijete široké spektrum nepriateľov – napríklad zmutované sestričky, kuchári či speváci ako vystrihnutí z retro hotela. Alebo nebezpečné hordy, ktoré medzi sebou interagujú – niekedy sa oplatí počkať, či sa jeden naštvaný zombie nevrhne na druhého a vy dorazíte iba jedného. Je fascinujúce vidieť, že infikovaní majú zrazu tiež zbrane a dokážu vás potrápiť – a ešte lepšie bude, keď si zbrane od nich zoberiete a využijete pre seba, najmä Leon.

Vrcholom pre fanúšikov bude návrat s Leonom do Raccoon City a pôvodných miest, ktoré však vyzerajú po exterminácii mesta inak. Ale slza nostalgie sa objaví, ak ste hrali aj nedávno Resident Evil 2 Remake.

Kombo pre fajnšmejkrov

Určite sa bude Resident Evil: Requiem hrať lepšie tým, ktorí paralelne hrajú viaceré hry súčasne, lebo takto vypáli nový diel – tu v jednom svete máte strieľačku, horor, dobré postavy i odkazy na čosi známe. Ťažko povedať či sa ani samotní autori nevedeli rozhodnúť, či dať prednosť línii zo sedmičky a Village alebo sa chceli opäť vrátiť k akčnejšiemu štýlu. Toto spojenie je však funkčné, pôsobí ako best of série za 30 rokov, umožní vám veľa nastavení (ak chcete hrať celú hru z jedného pohľadu, dá sa) a je audiovizuálne skvelé.

Platí to najmä v prvých hodinách, kedy sledujete dlhé animácie ako z filmu, užívate si detaily ako padajúce kvapky na tvár hrdinky či neskoršie nájazdy mnohých zombies, pričom na pozadí sa deje veľká autonehoda. Capcom vycepol Resident Evil do svojej vlajkovej lode a bude radosť hrať ho na PS5 Pro, Xbox Series X či novom PC so všetkými možnosťami. Po prvý raz si však premiéru užijú aj majitelia Switch 2. Bez ohľadu na platformu – tento duálny zážitok je výborný pre nováčikov i veteránov.

Resident Evil: Requiem vyšiel 27. februára 2026 na PS5, Xbox Series, Switch 2 a PC.