Vymazať sa z internetu znie extrémne. Niekedy je to však rozumný krok

V počiatkoch online priestoru sme boli varovaní, aby sme na internete zostali anonymní, nikomu neverili a svoje osobné údaje si strážili ako poklad. S príchodom sociálnych sietí však tieto rady rýchlo zapadli prachom.

Zdieľanie súkromia sa stalo normou a pre mnohých aj formou zábavy. Postupne sme si zvykli verejne uvádzať, kde bývame, kde pracujeme, s kým trávime čas a čo práve robíme. Často bez rozmýšľania, niekedy dokonca bez nášho vedomia, keď o nás informácie zverejnil niekto iný.

Éra MySpace, s ktorou to začalo, je samozrejme dávno preč a Facebook, ktorý zmenil naše správanie v tomto smere najvic, postupne stráca význam najmä medzi mladšími používateľmi, no údaje, ktoré sme kedysi zverejnili, nikam nezmizli. Naopak, sú vyhľadateľné, archivované a často verejne dostupné celé roky. Pravidlo, že čo sa raz objaví na internete, z neho už nikdy nezmizne, je v drvivej väčšine prípadov pravdivé.

Ak ste si niekedy zadali svoje meno do vyhľadávača a zostali ste zaskočení tým, čo všetko sa o vás dá nájsť, možno nastal čas zamyslieť sa nad takzvaným právom na zabudnutie. Ide o mechanizmus, ktorý platí v Európskej únii od mája 2014 na základe rozhodnutia Európskeho súdneho dvora. Ten umožňuje jednotlivcom požiadať vyhľadávače, ako je Google, aby odstránili konkrétne výsledky spojené s ich menom.

Žiadosť o odstránenie výsledkov sa podáva prostredníctvom oficiálneho formulára a každá je posudzovaná individuálne. Google pritom nemusí vyhovieť všetkým požiadavkám. Ak vyhodnotí, že určitý obsah je vo verejnom záujme, môže ho vo výsledkoch ponechať. Navyše, aj úspešné odstránenie znamená len toľko, že odkaz zmizne z konkrétneho vyhľadávača, nie zo samotného webu. Obsah zostáva na pôvodnej stránke a iné vyhľadávače ho môžu naďalej zobrazovať.

Pri upratovaní digitálnej minulosti sa preto neoplatí sústrediť len na vlastné meno. Mnohé staršie účty a príspevky sú naviazané na prezývky, používateľské mená alebo nicky, ktoré ste používali na fórach, v hrách či v diskusiách. Práve tie môžu po rokoch nečakane vyplávať na povrch.

Stačí jediný únik databázy a zdanlivo anonymná prezývka sa môže natrvalo prepojiť s vaším menom, e-mailovou adresou alebo inými osobnými údajmi. Overiť, či sa vaše dáta neobjavili v niektorej z kompromitovaných databáz, je možné napríklad prostredníctvom služby haveibeenpwned.com.

Rozumným krokom je aj prejsť si profily, ktoré stále aktívne používate, a prečistiť starý obsah. Príspevky a fotografie si môžete najprv stiahnuť do archívu a následne ich zo siete odstrániť alebo aspoň zmeniť ich viditeľnosť na súkromnú. Väčšina veľkých platforiem, Facebook, Instagram, TikTok či Google, umožňuje požiadať o hromadné stiahnutie všetkých vašich dát. Pre niekoho môže byť riešením aj radikálnejší prístup: zmazanie starého účtu a vytvorenie nového, bez historickej záťaže.

Prečo má vôbec zmysel uvažovať o tom, že sa z internetu aspoň čiastočne vymažete?

Prvým dôvodom je rastúce riziko zneužitia osobných údajov prostredníctvom sociálneho inžinierstva a umelej inteligencie. Útočníci dnes cielene zbierajú verejne dostupné informácie a pomocou AI dokážu presvedčivo napodobniť hlas či identitu konkrétnej osoby. Predstavte si telefonát od niekoho, kto znie presne ako váš blízky príbuzný, pozná detaily z vášho života a tvrdí, že sa ocitol v núdzi a potrebuje okamžitú finančnú pomoc.

V realite môže ísť o deepfake hovor vytvorený na základe verejne dostupných videí a informácií zo sociálnych sietí. Scenár útoku je poskladaný z vašich vlastných príspevkov, fotografií a statusov. Aj keď to znie ako scenár z filmu, podobné prípady sa objavujú čoraz častejšie aj u nás. Paradoxne, ideálnym cieľom nie sú známe osobnosti, ale bežní ľudia, ktorí nemajú špecializovanú ochranu a často o sebe zverejňujú viac, než si uvedomujú. Čím menej informácií o sebe necháte online, tým menšiu šancu dávate útočníkom.

Druhým dôvodom je spôsob, akým veľké technologické firmy trénujú svoje modely umelej inteligencie. Jazykové a obrazové modely, ako sú ChatGPT, Google Gemini či Claude, vznikajú na základe obrovského množstva verejne dostupných dát. Tie pochádzajú z fór, blogov, recenzií, komentárov a v niektorých prípadoch aj zo zle nastavených profilov na sociálnych sieťach.

Ak ste v minulosti publikovali texty alebo názory pod svojím menom či prezývkou, je možné, že sa tieto dáta už použili alebo v budúcnosti použijú na trénovanie AI. Problémom je, že ako bežný používateľ nemáte kontrolu nad tým, kde a ako budú vaše príspevky ďalej využité. Niektoré informácie o vás sa tak môžu nepriamo objaviť aj v odpovediach umelej inteligencie. Znížením množstva verejne dostupného obsahu znižujete aj objem dát, ktoré môže AI bez vášho vedomia absorbovať.

Tretím a možno najpodstatnejším dôvodom je vplyv digitálnej minulosti na vašu budúcnosť. Obsah, ktorý ste kedysi zverejnili, dnes nečítajú len známi, ale aj potenciálni zamestnávatelia, obchodní partneri či automatizované HR systémy. Niektoré firmy už dnes používajú algoritmy, ktoré kandidátov predbežne vyhodnocujú na základe informácií dostupných online, ešte skôr, než sa ich životopis dostane k reálnemu človeku.

Nevinný vtip z diskusného fóra, ostrý komentár, starý blogový príspevok alebo fotografia z večierka, ktorú niekto zverejnil bez vášho súhlasu, môžu po rokoch pôsobiť úplne inak. Digitálna pamäť je totiž trvalá, no nepozná kontext ani osobný vývoj. To, čo ste písali ako tínedžer, dnes môže vyznieť neprofesionálne alebo problematicky.

Možnosť stiahnuť si archív vlastných dát zo služieb ako Facebook, Instagram, Google či TikTok vám dáva príležitosť spätne si zhodnotiť, čo chcete, aby o vás zostalo verejne dostupné. Či už sa rozhodnete pre dôkladné upratovanie, alebo pre nový účet s čistým štítom, ide o spôsob, ako získať aspoň čiastočnú kontrolu nad vlastnou digitálnou minulosťou.