Ešte pred pár rokmi bol Svetový deň bez mobilu skôr symbolickou pripomienkou. Dnes, keď máme smartfón neustále na očiach, na zápästí a čoraz častejšie aj „v hlave“, znie táto výzva takmer provokatívne.
Napriek tomu, alebo práve preto, si ho aj tento rok pripomíname už tradične 6. februára.
Svetový deň bez mobilu vznikol v roku 2001 z iniciatívy francúzskeho spisovateľa Phila Marsoa. Impulzom nebola štúdia ani technologická konferencia, ale literárna fikcia. Marso krátko predtým vydal detektívny román Tueur de portable sans mobile apparent o vrahovi bez mobilu. Práve táto myšlienka ho priviedla k otázke, ktorú si kladieme dodnes: v ktorom momente sa z praktického nástroja stáva zdroj závislosti?
Treba pritom zdôrazniť, že Marso nikdy nepatril medzi odporcov technológií. Jeho cieľom nebolo mobily zakazovať ani démonizovať. Chcel len upozorniť na potrebu odstupu. V čase, keď boli mobilné telefóny určené najmä na volanie a posielanie SMS správ, išlo skôr o filozofickú úvahu. V roku 2026 však znie oveľa konkrétnejšie.
Dnešný smartfón je v podstate všetko len nie obyčajný „telefón“. Je pracovným nástrojom, osobným asistentom, navigáciou, peňaženkou, trénerom aj sociálnym priestorom. Mnohí z nás v ňom trávia niekoľko hodín denne, často rozkúskovaných na desiatky krátkych pohľadov. Po tomto zariadení siahame už len zriedka, keď ho potrebujeme, ale skôr preto, že sme si na túto formu neustáleho prílevu informácií a zábavy proste zvykli.
Závislosť od mobilu pritom nemusí spočívať iba v závislosti na sociálnych sieťach. Silným faktorom sú notifikácie, pracovné správy, skupinové chaty a pocit neustálej dostupnosti. Telefón máme pri sebe nielen cez deň, ale aj večer, v posteli a často hneď po prebudení. Odborníci tento stav označujú pojmami ako nomofóbia či FOMO, teda strach z toho, že bez telefónu niečo zmeškáme.
Svetový deň bez mobilu preto nemusí znamenať radikálne odpojenie sa od sveta na 24 hodín. Pre mnohých to ani nie je možné. Zmyslom tohto dňa je skôr experiment – skúsiť si nastaviť hranice, vypnúť zbytočné upozornenia, odložiť telefón aspoň na čas a všímať si, čo sa zmení. Či máme viac pokoja, lepšiu koncentráciu alebo viac priestoru na rozhovor, ktorý by inak prerušilo pípnutie obrazovky.
Zaujímavé je, že v čase vzniku tohto svetového dňa bol mobil vnímaný ako symbol modernosti. Dnes sa čoraz viac hovorí o digitálnej hygiene, duševnom zdraví a potrebe rovnováhy. To, čo bolo kedysi preventívnym varovaním, sa stalo každodennou realitou.
Ak si dnes myslíte, že bez mobilu dokážete fungovať bez problémov, Svetový deň bez mobilu je ideálna príležitosť si to overiť. Ak zistíte, že to ide ťažšie, než ste čakali, netreba to brať ako zlyhanie. Ide skôr o signál, že si je potrebné nájsť metódy, ako čas strávený pred obrazovkou postupne a nenásilne znížiť – nájdením nových záľub, vytvorením nových zvykov a vedomým nastavením hraníc medzi tým, kedy nám technológie slúšia a kedy nás len zbytočne rozptyľujú.