Pozrite si
Dnes si už len ťažko vieme predstaviť život bez smartfónu či tabletu. V rukách držíme výkonné zariadenia, ktoré nám nahrádzajú počítač, poznámkový blok, e-mailového klienta aj kalendár.
No boli časy, keď o takýchto možnostiach ľudia len snívali a dotyková obrazovka či rozpoznávanie rukopisu zneli ako sci-fi. V tejto retro sérii sa preto vraciame aj k technologickým priekopníkom, ktoré predbehli svoju dobu.
Najskôr sme sa pozreli na legendárnu Nokiu 3310, ktorá doteraz ohuruje svet a ďalej to zase bola Nokia N95, ktorej kľúčovým prvkom bola výsuvná konštrukcia, a to dokonca dvoma smermi. Následne sme si priblížili model Nokia E71, ktorý bol viac než len pracovným nástrojom, pretože kombinoval eleganciu, spoľahlivosť a výbavu. Neskôr to bol Ericsson T28, ktorý patril k najštýlovejším mobilom svojej doby a zároveň k najľahším a najtenším, aké boli vtedy na trhu. Ďalej to bolo BlackBerry 7290, ktorý nosili šéfovia, politici aj tajné služby. Neskôr sme sa zamerali na Sony Ericsson W800i bol telefón, ktorý navždy zmenil mobilnú hudbu, štýlové véčko Motorola RAZR V3, nesmrteľná legenda biznisu Nokia 6310, nezvyčajný model Nokia 7280, Sony Ericsson T68i s farebným displejom a naposledy to bol prvý MacBook Air, prvý iPad a prvé smart hodinky Pebble.
Obsah pokračuje pod reklamou
V roku 1993 sa Apple rozhodol ukázať svetu, že osobné počítače nemusia mať len podobu veľkých škatúľ na stole. Apple Newton mal čiernobiely dotykový LCD displej s uhlopriečkou 6 palcov a stylus, ktorým ste mohli písať priamo na displej.
Rozpoznávanie rukopisu bolo kľúčovou funkciou, ktorá mala Newton odlíšiť od všetkého ostatného na trhu. Problém však nastal práve tu. Aj keď Apple sľuboval pokročilý systém rozpoznávania textu, v praxi bol pomerne nepresný, čo si vyslúžilo kritiku používateľov aj médií.
Pod kapotou pracoval Newton OS, teda nový operačný systém vyvinutý špeciálne pre túto platformu. Bežal na procesore ARM610 s frekvenciou 20 MHz a mal 640 kB RAM. To dnes znie zanedbateľne, ale vtedy šlo o solídny základ.
Používateľské rozhranie bolo navrhnuté tak, aby sa čo najviac podobalo na skutočný zápisník. Navyše obsahoval aj infračervený port, slot na pamäťové karty a možnosť posielať údaje cez káblové pripojenie alebo dokonca fax.
Napriek svojim technologickým nedostatkom Newton vo svojej dobe pôsobil ako niečo z budúcnosti. Pre mnohých bol Newton prvým dotykovým zariadením, s ktorým prišli do kontaktu. Jeho minimalistický dizajn, veľký displej a absencia fyzickej klávesnice pôsobili vizionársky.
A aj keď sa dnes Newton skloňuje najmä ako neúspešný projekt, jeho vplyv na ďalší vývoj v Apple je nepopierateľný. Práve skúsenosti z vývoja Newtonu sa neskôr premietli do filozofie produktov, ako je iPad, iPhone alebo Apple Pencil.
Dôraz na intuitívne ovládanie, dotykové rozhranie, písanie priamo na displej a mobilitu má svoj pôvod práve v tejto platforme. Aj samotná architektúra ARM, ktorú dnes Apple využíva vo svojich čipoch série M, bola v mobilnom svete prvýkrát použitá práve pri Newtonoch.