Vesmírny teleskop Jamesa Webba (JWST) si pripísal ďalší fenomenálny úspech, keď sa zameral na jednu z najznámejších a najikonickejších planetárnych hmlovín na našej oblohe – hmlovinu Helix, odborne známu ako NGC 7293.
Vesmírne agentúry NASA a ESA teraz zverejnili dychberúce zábery, ktoré nám umožňujú nahliadnuť hlboko do štruktúry tohto vesmírneho objektu, často prezývaného pre svoj prstencový tvar a vzhľad aj Sauronovo oko.
Hmlovina Helix (Helix Nebula) je od Zeme vzdialená približne 650 svetelných rokov a nachádza sa v súhvezdí Vodnára. Ide o jednu z k Zemi najbližších planetárnych hmlovín. Napriek názvu ale tento objekt nemá nič spoločné s planétami. V skutočnosti ide o záverečné štádium života hviezdy podobnej nášmu Slnku. To, čo vidíme je plyn a prach, ktorý umierajúca hviezda odvrhla do okolitého priestoru. Takto možno bude vyzerať aj osud našej vlastnej slnečnej sústavy.
V minulosti sa o slávu tejto hmloviny postaral Hubblov vesmírny teleskop, ktorý ju zachytil vo viditeľnom svetle. Hmlovina bola pritom pozorovaná mnohými observatóriami počas takmer dvoch storočí od jej objavenia začiatkom 19. storočia. Hubblov obraz bol kľúčový pre rozpoznanie jej prstencového tvaru, no v porovnaní s novými dátami pôsobí výrazne menej ostro.
Neskôr sa na tento objekt pozrel aj teleskop VISTA (Visible and Infrared Telescope for Astronomy). Ide o pozemný teleskop, ktorý poskytol pohľad na hmlovinu v infračervenom spektre. Snímka z teleskopu VISTA ukazuje celú planetárnu hmlovinu v plnej kráse a slúži ako kontext pre pochopenie toho, na akú malú časť sa zameral teraz Webb.
Záber z teleskopu Jamesa Webba je revolučný vďaka jeho schopnosti snímať v blízkom infračervenom spektre s bezprecedentným rozlíšením. Webb sa nezameral na celú hmlovinu, ale na rozlohu zhruba jedného svetelného roka. Vďaka tomu vidíme do vnútra hmloviny s detailmi, ktoré predchádzajúce misie ako Spitzerov vesmírny teleskop len naznačovali.
Čo presne v hmlovine Helix Webbov teleskop odhalil? Pozrite si naše TECH STORIES s množstvom detailných záberov.
Mimochodom, tento výskum má obrovský vedecký význam. Webbove snímky nám ukazujú, ako hviezdy recyklujú svoj materiál späť do kozmu. V chladnejších, tienených vreckách uprostred prachových mračien sa môžu začať formovať zložité molekuly. Tieto procesy sú životne dôležité, pretože práve tento materiál slúži ako surovina, z ktorej môžu v iných hviezdnych systémoch jedného dňa vzniknúť nové hviezdy a planéty. Webbov pohľad nám tak neposkytuje len estetický zážitok, ale aj kľúčové informácie o pôvode planét a o tom, ako sa vesmír neustále obnovuje prostredníctvom zániku starých hviezd.