Po viac než roku ticha sa európsky navigačný systém Galileo opäť posunul o krok ďalej.
Z kozmodrómu v Francúzskej Guajane v stredu odštartovala raketa Ariane 6, ktorá na obežnú dráhu vyniesla dvojicu nových satelitov.
Ide o udalosť, ktorá má význam nielen pre samotný projekt, ale aj pre širšiu otázku technologickej nezávislosti Európy v čase, keď sa geopolitika čoraz viac dotýka aj vesmíru. Štart zároveň symbolicky otvoril novú kapitolu.
Po prvý raz boli satelity Galileo vynesené práve novou raketou Ariane 6. Kým pre bežných ľudí ide o nenápadnú správu, v pozadí ide o kľúčový krok k tomu, aby Európa nebola odkázaná na cudzie navigačné systémy a mala nad vlastnou infraštruktúrou plnú kontrolu.
Dva nové satelity, označené ako SAT 33 a SAT 34, odštartovali 17. decembra o 6:01 nášho času. Po necelých štyroch hodinách letu boli úspešne oddelené od nosnej rakety a o 10:51 Európska vesmírna agentúra potvrdila, že sú v dobrom technickom stave a majú rozvinuté solárne panely.
Aktuálne prechádzajú fázou počiatočných testov na strednej obežnej dráhe vo výške približne 23 222 kilometrov. Po ich plnom zaradení do prevádzky, ktoré má trvať približne tri mesiace, bude mať Galileo spolu 29 aktívnych satelitov.
Projekt Galileo pritom nemá za sebou bezproblémovú históriu. Od svojich začiatkov čelil posunom harmonogramu, nárastu nákladov aj technickým problémom, vrátane zlyhaní atómových hodín, ktoré sú pre presnú navigáciu kľúčové. Až v apríli minulého roka sa systém po dlhom čase dostal do plnej základnej konfigurácie s 24 aktívnymi satelitmi.
Následné štarty v septembri umožnili po prvý raz vytvoriť aj záložnú kapacitu na každej z troch orbitálnych rovín. Aktuálny štart tak nie je len ďalším v poradí, ale posilňuje odolnosť celého systému voči výpadkom a technickým chybám.
Zároveň ide o prvý štart Galilea na rakete Ariane 6, ktorá má do budúcna zohrávať kľúčovú úlohu pri zabezpečení nezávislého prístupu Európy do vesmíru. V najbližších rokoch sú naplánované ešte dve ďalšie misie s dvojicami satelitov prvej generácie. Od roku 2027 by ich mali začať postupne dopĺňať satelity druhej generácie, ktorých sa pripravuje dvanásť.
Načo vlastne Európa potrebuje Galileo, keď už dnes všetci používame GPS? Odpoveď je menej technická a viac politická, než by sa mohlo zdať. Americký systém GPS je síce globálne dostupný, no patrí armáde Spojených štátov. Civilné použitie je povolené, ale USA si v krízovej situácii ponechávajú možnosť signál obmedziť, degradovať alebo regionálne vypnúť. Pre Európu by takýto scenár znamenal zásadný problém pre dopravu, energetiku, finančné systémy či záchranné služby.
Galileo je preto navrhnutý ako civilný systém pod kontrolou Európskej únie. Európa má nad ním plnú technickú aj politickú kontrolu a nie je závislá od rozhodnutí iných mocností. Okrem základnej otvorenej služby, ktorú dnes využívajú smartfóny a navigácie, ponúka Galileo aj presnejšie a špecializované režimy. Napríklad služba High Accuracy Service, ktorá je v prevádzke od roku 2023, umožňuje dosiahnuť horizontálnu presnosť okolo 20 centimetrov, čo je dôležité pre presné poľnohospodárstvo, železničnú dopravu či autonómne systémy.
Ďalším dôvodom je bezpečnosť a odolnosť. Galileo je navrhnutý tak, aby bol menej náchylný na rušenie signálu a aby ponúkal aj šifrované služby pre štátne inštitúcie a krízové zložky. V praxi to znamená, že aj v čase konfliktov alebo technologických kríz má Európa k dispozícii vlastnú navigačnú infraštruktúru, bez ktorej by moderná spoločnosť fungovala len veľmi ťažko.
Aj keď bežný používateľ rozdiel medzi GPS a Galileom často ani nepostrehne, každý nový satelit zvyšuje presnosť, dostupnosť a spoľahlivosť signálu. Decembrový štart tak nie je len technickou udalosťou pre odborníkov, ale ďalším krokom k tomu, aby Európa mala vo vesmíre pevné a nezávislé miesto, a to práve v čase, keď sa vesmír čoraz viac stáva strategickým priestorom.