Zas sú tu! Vianoce. Boli tu len nedávno a predsa boli tak ďaleko. Celý december sa vliekol ako nekonečný to-do list. Nekonečný…
A nech si kto chce čo chce nahovárať, december je pre väčšinu ľudí najstresovejší mesiac roka – všade samé „treba“, „musíme“ a „ešte rýchlo“.
Ak ste do dnes niečo nestihli, úprimne: nechajte to tak. O tri dni, ktoré preletia rýchlejšie než bežný víkend, vám dôjde, že polovica toho zhonu bola zbytočná. Lenže keď to zistíme, býva už neskoro – a presne preto má zmysel zastaviť sa ešte teraz.
Nikto si nevšimne, že chýba nejaká drobnosť. Nikto nebude počítať, či bol darček navyše, či bolo všetko dokonalé, či ste niečo zabudli. Väčšina z nás má to šťastie, že môže byť cez sviatky doma a pri ľuďoch, na ktorých nám záleží. A to je ten hlavný dôvod, prečo si tieto dni vôbec zaslúžia taký rešpekt.
Oddych si však nepleťme s tým, že iba vymeníme pracovný stres za celodenné scrollovanie. Bez techniky sa dnes úplne odpojiť nedá – ani nechceme, veď aj tento text vznikol na notebooku a čítate ho cez internet s najväčšou pravdepodobnosťou na smartfóne. No ak sa niekomu podarí aspoň na chvíľu zložiť mobil z ruky, môže zistiť, že ticho je vlastne luxus, ktorý sme si odvykli používať.
Skúsme teda presmerovať pozornosť na najbližších. A ak už na niečo digitálne pozeráme, nech je to ideálne len displej fotoaparátu či mobilu, keď si chceme uložiť pekný alebo vtipný moment na neskôr. Inak nech je hlavným programom prítomnosť, nie obrazovka.
A keď si sadneme k štedrovečernej večeri, pokojne si zanadávajme na kosti v rybe, na chýbajúci sneh alebo na kapustnicu, ktorá je málo slaná či naopak prehnane „poctivá“ klobásou. Na nič podstatné už ale nešomrime. Dnes s tým aj tak nič neurobíme a Vianoce by mali mať inú atmosféru než bežné dni.
Namiesto toho sa tešme z darčekov, ešte viac z radosti obdarovaných a hlavne zo svojich ľudí. Lebo tieto tri dni prejdú rýchlo a potom sa to celé opäť rozbehne do klasického režimu.