Aj dnes pokračujeme v našom nepravidelnom seriáli Spotreba domácnosti, v ktorom meriame a odhaľujeme skutočnú spotrebu elektrickej energie spotrebičov v našich domovoch.
Dnes si posvietime na malý, no mimoriadne obľúbený spotrebič – hriankovač. Zisťovali sme, akú má reálnu spotrebu a koľko nás stojí „vyrobiť“ si dve raňajkové alebo večerné hrianky.
Hriankovač nie je len o pohodlnosti. V mnohých domácnostiach je to hrdina, ktorý bojuje proti plytvaniu potravinami. Aj dvojdňový, už mierne obschnutý chlieb, ktorý by inak možno skončil v koši na kuchynský odpad, dokáže tento prístroj premeniť na chrumkavú, voňavú a hrejivú dobrotu. Stačí ho natrieť maslom, ktoré sa okamžite roztopí v jeho póroch, a parádne raňajky či večera je na svete.
My Slováci tento princíp poznáme dokonale. Klasikou je hrianka potretá cesnakom (ideálne ešte za horúca, aby sa uvoľnila aróma) a maslom, no tým sa jej potenciál ani zďaleka nekončí. Hriankovač nám totiž vyrába základ pre desiatky ďalších jedál. Výborne poslúži ako príloha k sýtym krémovým polievkam, napríklad cesnakovej, paradajkovej či brokolicovej. Stačí hrianku nakrájať na kocky a v okamihu máte domáce krutóny, ktoré sú o triedu lepšie ako tie kupované.
Hrianka je však aj fantastický základ, podstavec pre ďalšie chute. Viete si na ňu naložiť klasický tatarák, kde chrumkavosť tvorí dokonalý kontrast k mäkkej štruktúre mäsa. Môžete na ňu položiť plátky steaku a vytvoriť tak malý steak sendvič. Rovnako poslúži ako základ pre rýchlu bruschettu s paradajkami a bazalkou alebo pre moderné avokádové toasty. Jej využitie je skutočne obmedzené len našou fantáziou. A aj preto je na našom stole pomerne často. Sami sme preto boli zvedaví, koľko nás to vlastne stojí.
Studený štart vs. zohriaty stroj
U nás už roky funguje pomerne bežný hriankovač nemeckého Siemensu, na štítku ktorého sa uvádza príkon 860 W. Znamená to ale, že jeho spotreba je 860 W? Nie tak celkom. Príkon 860 W (alebo 0,86 kW) je maximálny výkon, ktorý spotrebič odoberá, keď sú špirály zapnuté. Keby bežal takto naplno celú hodinu, spotreboval by 860 Wh, teda 0,86 kWh. Hriankovanie však trvá len pár minút.
Náš merač spotreby, smart zásuvku od TP-Linku, ktorú využívame v prakticky každej časti seriálu Spotreba domácnosti, sme nastavili a spustili prvý test. Dve hrianky z úplne studeného, cez noc vychladnutého stroja. Proces opekania trval presne 3 minúty. Za tento čas si hriankovač potiahol zo siete 0,064 kWh elektrickej energie.
Nezaháľali sme a okamžite sme vložili ďalšie dva krajce chleba. Keďže boli špirály aj celá konštrukcia už rozohriate z predchádzajúceho cyklu, očakávali sme nižšiu spotrebu. Tento druhý cyklus, ktorý trval opäť 3 minúty, spotreboval 0,058 kWh.
Je to síce malý, ale merateľný rozdiel. Potvrdzuje to logickú domnienku – ak robíte viac hrianok, je energeticky výhodnejšie robiť ich hneď po sebe. Už rozžhavené špirály sa nemusia opäť dostávať z „nuly“ na prevádzkovú teplotu, takže termostat ich zapína na kratší čas.
Navyše je možné teoreticky skrátiť čas robenia hrianok a tým ešte viac znížiť energetický výdaj hriankovača. Je totiž rozdiel, keď je prvá várka v stroji prvé 3 minúty a potom ďalšia či ešte ďalšia várka 3 minúty. Tie posledné dve by boli už výrazne spečenejšie ako tá prvá várka.
Koľko to stojí?
Poďme sa ale pozrieť na financie. Pre jednoduchosť výpočtu budeme používať cenu 20 centov za 1 kWh (0,20 €/kWh), ktorá sa môže blížiť realite mnohých domácností.
Prvý ranný studený štart a prvé dve hrianky nás teda stoja: 0,064 kWh x 0,20 €/kWh = 0,0128 € (teda približne 1,3 centu).
Ak si robíme večeru pre dvoch a potrebujeme štyri hrianky (prvý studený a druhý teplý cyklus), celková spotreba je 0,064 + 0,058 = 0,122 kWh. Cena za takúto večeru je: 0,122 kWh x 0,20 €/kWh = 0,0244 € (teda necelé 2,5 centu).
A čo ak by sme boli ako náš starý otec, ktorý si robil dve hrianky s cesnakom každý jeden večer v roku? Hoci on ich robil na platni, vôňa bola rovnaká. Ak by sme použili náš hriankovač, ročná spotreba by bola 0,064 kWh x 365 = 23,36 kWh. Celkové ročné náklady na tento každodenný rituál by boli: 23,36 kWh x 0,20 €/kWh = 4,67 € ročne.
Áno, vidíte správne. Každodenné používanie hriankovača vás stojí menej ako päť eur za celý rok!
750 W vs. 1000 W
Na záver sa pozrime na jednu dôležitú otázku. Dnešné hriankovače majú príkon bežne od 750 W do cca 1 000 W, niektoré aj viac. Znamená to, že 750 W hriankovač je úspornejší ako 1 000 W? Je toto tvrdenie pravdivé?
Odpoveď je, že nie nevyhnutne. Fyzika tu funguje veľmi jednoducho. Na opekanie chleba na určitý stupeň zhnednutia, čo je v podstate Maillardova reakcia, potrebujeme chlebu dodať konkrétne množstvo energie. Energia (spotreba v kWh) je pritom súčinom výkonu (v kW) a času (T).
Predstavme si, že na dokonalú hrianku potrebujeme dodať energiu E:
- Slabší hriankovač (0,75 kW): E = 0,75 kW x T1 (dlhší čas)
- Silnejší hriankovač (1,0 kW): E = 1,0 kW x T2 (kratší čas)
Keďže požadovaná energia E je v oboch prípadoch rovnaká (chceme rovnako opečenú hrianku), silnejší 1 000 W hriankovač ju len dodá rýchlejšie. Bude teda opekať kratší čas ako ten 750 W. Vo výsledku bude ale celková spotrebovaná energia (a teda aj cena) takmer identická.
Ak by sme chceli byť úplne presní, slabší hriankovač, ktorý beží dlhšie, má o niečo viac času na strácanie tepla do okolia, takže paradoxne môže v konečnom dôsledku spotrebovať o zanedbateľný zlomok energie viac.
Pri kúpe hriankovača sa teda nerozhodujete medzi úsporným a neúsporným modelom. Rozhodujete sa hlavne medzi tým, ktorý hriankovač sa vám páči, ktorý má funkcie aké požadujete (napríklad aj rozmrazovanie) a ktorý je od značky, ktorá vydrží. Podstatne neekonomickejšie je kupovať hriankovač každý tretí či štvrtý rok ako mať jeden, ktorý vydrží aj 12-15 rokov. Potom tá dvojnásobná suma oproti lacným hriankovačom až tak nemrzí. Navyše ako ukázalo naše meranie, reálna spotreba na jeden cyklus (0,064 kWh) je tak či tak absolútne zanedbateľná položka v domácom rozpočte.
TECHBOX.sk môže za predaj produktu v článku získať províziu formou affiliate programov.