Aj dnes pokračujeme v našom seriáli o spotrebe zariadení v domácnosti. Tentokrát sme sa zamerali na spotrebu televízora a porovnali ju so spotrebou, ktorú udáva výrobca.
Posvietili na obra v obývačke, 75″ televízor LG s 8K rozlíšením, ktorý by mal (minimálne) podľa veľkosti „žrať“ elektrinu ako šialený. Ako to je naozaj a zruinuje obrovský televízor peňaženku?
Tento článok je súčasťou série článkov, v ktorých píšeme o reálnej spotrebe zariadení v domácnosti. Kliknite na sériu Spotreba domácnosti a zistite aké náklady má napríklad práčka, sušička, umývačka či chladnička.
Energetický štítok tohto 75″ monštra hovorí jasnou, aj keď trochu hladnou rečou. Predpovedá mu spotrebu 181 kWh na 1 000 hodín v bežnom SDR režime (to je priemerný príkon 181 wattov) a v HDR režime sa má apetít vyšplhať až na 300 kWh na 1 000 hodín (teda 300 wattov). My sme však pri našom meraní dospeli k zaujímavo odlišným číslam.
Spotrebu sme pritom merali pomocou smart zásuvky, vďaka ktorej presne vieme, akú má televízor aktuálnu spotrebu a akú má za určitý čas. Vyskúšali sme si to na viacerých filmoch, ktoré mali zhruba 2 hodiny, jeden mal 1:54 hod., iný mal zas 2:05 hod., ďalší takmer presne 2 hodiny. Všetky boli v HDR, všetky zo streamu v maximálnej možnej kvalite a teda vo výsledku v plnom 8K rozlíšení (prepočítal doň samotný televízor). Zároveň sme merali čas a spotrebu pri bežnom TV vysielaní, aké máme doma takmer každý z nás. Výsledok? Prekvapujúci.
Počas jednej hodiny sledovania bežného vysielania v SDR režime mal televízor v priemere spotrebu 178 W. To je veľmi blízko tomu, čo tvrdí výrobca, a to 181 W. Rozdiel je zanedbateľný a dá sa pripísať konkrétnemu nastaveniu jasu či scéne.
Zlom nastal pri HDR. Spotreba v prípade filmov bola v priemere 0,412 kWh za celé dve hodiny. Keď to prepočítame, dostaneme priemernú spotrebu 206 W. To je takmer o 100 W menej, než hovorí výrobca na štítku!
Prvá teória, ktorá nám napadla, bola logická. K televízoru máme pripojený soundbar, takže interné reproduktory televízora sú vypnuté a oddychujú. Nemôže byť práve toto tá ušetrená energia? Zisťovali sme a musíme vás sklamať. Odpoveď je takmer určite nie. Výkon reproduktorov v súčasných televízoroch je síce udávaný v desiatkach wattov (napr. 2x 10 W či 2x 20W), ale to je hudobný výkon, nie elektrický príkon.
Reálna spotreba zosilňovača a reproduktorov je v porovnaní s LCD/OLED panelom a procesorom absolútne minimálna, možno pár wattov pri bežnej hlasitosti. Skutočným žrútom energie je podsvietenie a procesor, ktorý musí prepočítavať obraz do 8K, a predovšetkým samotný 75-palcový panel. Rozdiel medzi 196,5 W a 300 W určite nespôsobilo päť ušetrených wattov na zvuku.
Vysvetlenie bude prozaickejšie. Energetický štítok, najmä pri HDR, pravdepodobne meria spotrebu pri nejakom štandardizovanom, extrémne jasnom a náročnom obsahu, aby ukázal maximálny možný odber. Náše skúšobné filmy nepatrili práve medzi tie extrémne jasné a mali možno viac tmavých scén, ktoré (najmä pri moderných technológiách lokálneho stmievania) spotrebujú menej energie ako scéna s bielymi zasneženým vrchmi. Naša nameraná hodnota je teda reálna, ale nemusí platiť pre všetky filmy, resp. presnejšie všetok obsah.
A čo teda ovplyvňuje spotrebu najviac? Je to predovšetkým technológia panela. Zaujímavosťou je, že zhruba rovnako veľký OLED televízor (77″) môže mať v HDR spotrebu ešte vyššiu, napríklad až 326 kWh/1 000 hodín. OLED síce v tmavej scéne nespotrebuje takmer nič (čierna je vypnutý pixel), no pri plošnej bielej scéne si vypýta viac ako LCD.
Ďalším faktorom je rozlíšenie. Rozdiel medzi 4K a 8K je veľký nielen čo sa počtu pixlov týka, ale čo sa týka spotreby. 8K televízor si kvôli štvornásobnému počtu pixelov a oveľa výkonnejšiemu procesoru na upscaling pýta často aj dvojnásobok energie oproti rovnako veľkému 4K modelu. A samozrejme, kľúčový je jas. Ak máte jas vytočený na maximum a vypnutý senzor okolitého svetla, spotreba letí hore.
Pri výbere televízora je to teda model od modelu a nemožno povedať, že 75″ televízor bude mať takú a takú spotrebu. Energetická trieda G, v ktorej sa nachádza väčšina týchto veľkých a jasných televízorov, je jednoducho daň za kvalitu obrazu. Pozreli sme sa však aj na niižšiu sériu 75″ 4K TV od LG a tá má 137 (SDR) a 170 (HDR) kWh/1000 hodín, zatiaľ čo vyššie modely už idú na 172 a 198 kWh za 1 000 hodín. Najnovší top-end LCD model môže mať v SDR fantastických 104 kWh, ale v HDR si stále cucne 202 kWh. Štítok preto treba čítať pozorne a uvedomiť si, že HDR je vždy násobne náročnejšie. Ale má to vôbec význam?
Koľko to stojí?
Poďme teraz k peniazom. Ak sa budeme držať našich nameraných hodnôt a priemernej ceny 0,20 € za 1 kWh na Slovensku, sú prepočty celkom zaujímavé. Jeden dvojhodinový film v HDR režime nás stál presne 0,412 kWh. Vynásobené cenou 0,20 € to robí 0,0824 €. Áno, čítate správne. Za jeden filmový večer v plnej 8K HDR paráde zaplatíte čosi vyše 8 centov. To je takmer zanedbateľná položka.
Oveľa zaujímavejšie je to v inom prípade. Ak u vás televízor beží dajme tomu 8 hodín denne ako zvuková kulisa s bežným TV vysielaním, teda v SDR režime. Náš televízor spotreboval za hodinu SDR 0,178 kWh. Za osem hodín je to 1,42 kWh. Pri cene 0,20 € za kWh nás takýto deň „bežného podmazu“ stojí 0,284 eura, teda takmer 29 centov. To už nie je úplne nič, hlavne ak televízor máte takto zapnutý denne. Za mesiac takejto prevádzky je to zhruba 8,5 € a za rok sa dostávame na sumu 103,7 € (365 x 0,284 €)!
Z nášho merania jasne vyplýva, že ak si chcete užiť večerný film, na spotrebu sa naozaj pozerať nemusíte. Tých 8 centov za HDR zážitok stojí, nech aj by ste to praktizovali deň čo deň (stálo by vás to 30 € ročne). Paradoxne, oveľa drahším špásom je mať televízor pustený len tak „aby niečo hralo“. Nechať tak veľký televízor (ale vlastne aj akýkoľvek iný) bežať osem hodín denne ako rádio vás na konci roka bude stáť viac ako stovku. A to je presne ten typ spotreby, ktorý si neuvedomujeme, ale naše peňaženky ho na účte za elektrinu pocítia. Nielen pri televízore.