Dnes si pripomíname Svetový deň čistého ovzdušia a modrej oblohy, ktorý má upriamiť pozornosť na dôležitosť kvality vzduchu, ktorý denne dýchame. Smog a znečistenie sa pritom netýkajú len veľkých priemyselných oblastí, dopad pociťujeme aj v mestách a menších obciach.
Vďaka technológiám však môžete presne vedieť, kedy je pobyt vonku bezpečný, kedy naopak radšej zostať vo vnútri a kam sa prípadne vybrať, ak sa chcete ísť nadýchať skutočne čerstvého vzduchu.
Aj keď sú Mapy Google jednou z najpoužívanejších online služieb, mnoho ľudí netuší, že okrem štandardných a satelitných máp či stavu dopravy, dokážu na mapových podkladoch zobrazovať aj kvalitu ovzdušia. Stačí otvoriť Mapy, klepnúť na ikonku vrstiev a vybrať si z ponuky práve túto možnosť. Následne uvidíte index kvality vzduchu pre svoju lokalitu, ktorý sa prehľadne zobrazuje priamo na mape. Google čerpá dáta z oficiálnych zdrojov a dopĺňa ich o lokálne merania, takže informácie sú pomerne presné.
Ak chcete ísť ešte viac do detailu, skvelým zdrojom je Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). Na svojom webe ponúka podrobnú mapu kvality ovzdušia, kde nájdete hodnoty nameraných koncentrácií prachových častíc či oxidu dusíka priamo zo staníc rozmiestnených po Slovensku. Dá sa tak sledovať nielen celkový index, ale aj jednotlivé veličiny, ktoré kvalitu ovzdušia ovplyvňujú a graf ich vývoja.
Praktickou alternatívou je aj platforma dnesdycham.sk, ktorá podobne ako web SHMÚ interpretuje aktuálne merania z rôznych staníc naprieč Slovenskom aj na mape, no v mierne zjednodušenej forme. Web má šikovné rozhranie, farebné rozlíšenie kvality vzduchu a vďaka mobilnej optimalizácii funguje pohodlne aj na smartfóne.
Pri sledovaní kvality ovzdušia sa môžete stretnúť s rôznymi indexmi, ktoré sa môžu líšiť podľa krajiny alebo regiónu. Ich cieľom je prehľadne previesť namerané koncentrácie škodlivín na jednoduchú stupnicu, ktorú ľudia vedia rýchlo pochopiť. Bežne sa sledujú pevné častice PM2,5 a PM10, oxid dusičitý, oxid siričitý, oxid uhoľnatý či ozón. Každá z týchto látok má pritom odlišný pôvod, od dopravy cez vykurovanie až po priemysel alebo prírodné javy, ako sú prachové búrky či požiare.
Index následne určuje, ktorá zo škodlivín je v danom momente dominantná a predstavuje najväčšie riziko pre zdravie. Pri využívaní rôznych zdrojov sa vám preto môže stať, že hodnoty z Google Máp a SHMÚ sa nebudú úplne zhodovať. Google totiž napríklad kombinuje údaje zo štátnych meracích staníc, komerčných senzorov, satelitov či modelov rozptylu, aby vytvoril čo najpresnejší obraz aj pre oblasti, kde nie je stanica priamo v blízkosti.
Chcete sa dozvedieť viac tech noviniek? Vypočujte si náš podcast, ktorý kompletne vytvorila umelá inteligencia:
Podobne ako sa môžu líšiť predpovede počasia v rôznych aplikáciách a ako sa je potrebné ich údaje naučiť správne čítať (napr. % pri indikátore dažďa), je dobré sa trochu zžiť aj s vyššie uvedenými zdrojmi meraní kvality ovzdušia a napokon si vybrať ten, ktorý vám najviac vyhovuje – napríklad aj podľa toho, ako ďaleko bývate od najbližšej oficiálnej meracej stanice. Ak ju máte neďaleko, spoľahnúť sa môžete priamo na ňu. V opačnom prípade sa môžu hodiť dopočítané merania pomocou ďalších zdrojov od Google.
Ako napokon pripomína aj platforma dnesdycham.sk, tak ako je pre nás bežné skontrolovať si pred odchodom von predpoveď počasia, mali by sme si postupne osvojiť aj sledovanie kvality ovzdušia. Dlhodobé vystavovanie sa znečistenému vzduchu totiž môže predstavovať vážne riziko pre naše zdravie. Vďaka technológiám je však jeho kontrola dnes jednoduchšia než kedykoľvek predtým.