Počúvanie hudby so sebou vždy prináša nejakú environmentálnu stopu, rovnako ako všetko, čo v živote robíme. V závislosti od toho, z akého zdroja hudbu počúvate, však môže mať pár minút hudby veľmi odlišnú stopu na životné prostredie.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že streaming hudby cez internet je v tomto smere jasným víťazom. Ak sa ale pozrieme na čísla, výsledný obraz je o niečo zložitejší.
Pri hudobných službách, ako sú Apple Music, Spotify či YouTube Music, nemusíme myslieť na žiadne plasty, dopravu, ani továrne na samotnú výrobu nosiča. Stream je predsa len informácia, ktorá sa posiela cez internet. Naproti tomu, aktuálne najpopulárnejší fyzický nosič – vinylová platňa, vzniká z PVC, energeticky náročného a ťažko recyklovateľného plastu. Každý kus si vyžaduje ropu, chémiu, výrobu, distribúciu. Ako teda môže konkurovať streamingu?
Jedna 12-palcová platňa má uhlíkovú stopu približne 2,2 kg CO2. Stream má síce na jeden posluch stopu len okolo 55 g CO2, ale emisie sa opakujú pri každom prehratí. To znamená, že album, ktorý si pustíte desiatky či stovky krát, môže byť v streamovacej verzii vo výsledku emisne „drahší“ než fyzický nosič, upozorňuje portál What Hi-Fi?.
Vinyl v tomto smere predstavuje jednorazový náklad – raz vyrobený a privezený, potom pri dobrej starostlivosti vydrží aj desaťročia. Stream je náklad opakovaný, každý posluch znova a znova vyžaduje energiu dátových centier, siete a zariadení.
To sa už prejavuje aj v štatistikách. Zatiaľ čo plastová výroba hudobných nosičov v posledných desaťročiach dramaticky klesla, celková uhlíková stopa hudobného priemyslu rástla. V USA sa v roku 2016 odhadovala na 200–350 miliónov kg CO2, hlavne kvôli prudkému rastu streamovania.
Samozrejme, ani vinyl nie je bez viny. Viacnásobné edície jedného albumu, aké vydala v nedávnej dobe napríklad Taylor Swift (36 edícií, 8 z nich vyšlo na vinyle), majú obrovskú materiálovú stopu. Naopak interpreti ako Billie Eilish alebo Coldplay sa snažia tlačiť trh smerom k recyklovaným alebo alternatívnym materiálom. Coldplay pripravuje nové platne vyrobené z PET fliaš, čo zníži emisie o 85 percent. Takzvaný biovinyl či miniatúrne 4-palcové formáty sú zas experimenty, ktoré ukazujú možné cesty do budúcnosti.
Najsilnejším argumentom v prospech vinylu však nie sú materiály, ale spôsob, akým k nemu poslucháč pristupuje. Väčšina vinylov je drahších a s ich kúpou sa dnes spájajú aj návštevy špecializovaných obchodov či búrz. Je tak prirodzené, že ich majitelia inklinujú k ich opakovanému počúvaniu vo vyšších počtoch, než ak by ten istý album streamovali. Zabúdať nesmieme ani na to, že pri vinyle si väčšina ľudí len tak nepustí jednu skladbu, za to pri streame je skákanie z piesne na pieseň aj po pár sekundách celkom bežné. To predstavuje nemalé množstvo vyplytvaných dát.
Keď už sme zmienili burzy, výhodou vinylu je práve aj možnosť poskytnúť im druhý, tretí, štvrtý… život. Second-hand platne a burzy sú bežnou súčasťou scény a znižujú potrebu novej výroby. Aj keď doprava k predajcovi alebo poštové zásielky majú svoju cenu, sociálny prínos (stretávanie sa, komunity, zdieľanie vášne) sa do uhlíkových tabuliek nedá úplne zapísať.
Streamovanie je teda vo výsledku efektívne, ak počúvate hudbu sporadicky. Vinyl má z hľadiska životného prostredia naopak zmysel, ak sa k albumom vraciate znova a znova. Ani jedno riešenie nie je úplne bezchybné, no ak sa pozriete na to, ako ktoré médium mení váš vzťah k hudbe, možno práve platňa ponúka ekologickejší a hlbší spôsob konzumácie hudby.