V tento deň v roku 1839 v Paríži sa stalo niečo nepredstaviteľné – svet sa dozvedel, že je možné natrvalo zachytiť obraz reality bez štetca a farieb. Vznikla fotografia. Teda jej zárodok.
Francúzska vláda vtedy svetu darovala vynález Louisa Daguerra, proces dagerotypie. Bol to deň, keď ľudstvo dostalo do daru „zrkadlo s pamäťou“.
Chcete sa dozvedieť viac tech noviniek? Vypočujte si náš podcast, ktorý kompletne vytvorila umelá inteligencia:
Ako fungovala dagerotypia?
Predstaviť si dnes proces, ktorý viedol k vzniku prvej fotografie, je ako nahliadnuť do laboratória stredovekého alchymistu. Bol to zložitý, manuálne náročný a nebezpečný postup, ktorý si vyžadoval hlavne zručnosť. Proces tvorby dagerotypie prebiehal v niekoľkých presne daných krokoch, ktoré boli kľúčom k jej úspechu:
- Príprava dosky: Základom bola medená doska potiahnutá tenkou vrstvou čistého striebra. Táto doska sa musela ručne leštiť pomocou rôznych materiálov a práškov až do dosiahnutia dokonalého zrkadlového lesku. Akákoľvek nedokonalosť, škrabanec či smietka prachu by poškodila výsledný obraz.
- Zcitlivenie na svetlo: Vyleštená doska sa v tmavej komore vložila do špeciálnej skrinky, kde bola vystavená výparom jódu. Striebro na povrchu zreagovalo s jódom a vytvorilo svetlocitlivú vrstvu jodidu strieborného, ktorá dala doske žlto-zlatý odtieň.
- Expozícia: Takto pripravená doska sa vložila do kazety a preniesla do fotoaparátu (vtedy nazývaného camera obscura). Po otvorení objektívu na ňu dopadalo svetlo odrazené od snímaného objektu. Expozícia bola extrémne dlhá – v začiatkoch trvala 15 až 30 minút na priamom slnku. To je aj dôvod, prečo sa prvé portréty robili s opierkami hlavy a prečo sa ľudia na nich nikdy neusmievajú.
- Vyvolanie: Po expozícii bol obraz na doske stále neviditeľný (latentný). K jeho zviditeľneniu došlo v ďalšej skrinke, kde bola doska vystavená horúcim výparom ortuti. Ortuť sa prichytila na tie miesta, ktoré boli počas expozície osvetlené, a vytvorila mliečne biely amalgám, ktorý vykreslil obraz. Tento krok bol extrémne toxický.
- Ustálenie: Aby obraz nezmizol pôsobením ďalšieho svetla, musel sa ustáliť. Doska sa ponorila do roztoku tiosulfátu sodného, ktorý zmyl zvyšný nezreagovaný jodid strieborný. Po opláchnutí v destilovanej vode a usušení sa obraz stal permanentným.
- Adjustáž: Výsledná dagerotypia bola extrémne krehká. Obraz sa dal zotrieť aj jemným dotykom. Preto sa finálny produkt vkladal do ochranného puzdra pod sklo, aby sa zabránilo oxidácii a poškodeniu.
Prečo bol tento vynález taký zásadný?
V svete, kde bol každý maľovaný obraz len ľudskou interpretáciou reality, priniesla dagerotypia niečo nevídané – reálny odtlačok skutočnosti. Jej obraz bol na tú dobu neuveriteľne ostrý a plný detailov, ktoré by žiadny maliar nedokázal zachytiť. Po prvýkrát v histórii sa ľudia mohli pozrieť na tváre svojich predkov presne tak, ako vyzerali. To malo obrovský dopad.
Portrétovanie sa stalo dostupné nielen pre šľachtu, ale aj pre rozrastajúcu sa strednú triedu. Veda získala nástroj na presné dokumentovanie objavov a udalostí. Myšlienka, že obraz môže slúžiť ako nespochybniteľný dôkaz, zmenila žurnalistiku aj právo. Deklarácia francúzskej vlády, že ide o dar svetu, spôsobila explóziu fotografických ateliérov po celej Európe a Amerike.
Od jedinečného originálu k nekonečným kópiám
Napriek svojej kráse mala dagerotypia zásadné obmedzenia. Každý obraz bol unikát, z ktorého nebolo možné vytvoriť kópie. Proces bol drahý, pomalý a nebezpečný. Súbežne s Daguerrom v Anglicku pracoval William Henry Fox Talbot, ktorý vyvinul proces kalotypie.
Ten bol založený na úplne inom, no pre budúcnosť kľúčovom princípe – vytvorení papierového negatívu, z ktorého bolo možné vytvoriť ľubovoľný počet kópií. Hoci prvé kalotypie neboli také ostré ako dagerotypie, koncept negatív-pozitív sa stal základom pre celú ďalšiu históriu analógovej fotografie.
Nasledoval rýchly vývoj – kolódiový (mokrý) proces na sklenených doskách spojil ostrosť dagerotypie s reprodukovateľnosťou kalotypie. Neskôr prišiel suchý proces a nakoniec revolučný vynález flexibilného filmu Georgeom Eastmanom, ktorý so svojím fotoaparátom Kodak a sloganom „Vy stlačíte spúšť, my urobíme zvyšok“ priniesol fotografiu masám.
Najdôležitejšie míľniky vo vývoji fotografie
| Rok | Míľnik | Poznámka |
| 1826 | Heliografia (Nicéphore Niépce) | Prvá známa, permanentne zachytená fotografia na svete („Pohľad z okna v Le Gras“). Extrémne dlhá expozícia (hodiny až dni). |
| 1839 | Oficiálne predstavenie dagerotypie | Verejný zrod fotografie. Prvý praktický a komerčne úspešný proces. Obraz bol unikátny originál bez možnosti kópií. |
| 1841 | Patentovanie kalotypie (W. H. F. Talbot) | Zásadný vynález procesu negatív-pozitív. Umožnil vytváranie viacerých kópií z jedného negatívu. |
| 1851 | Kolódiový (mokrý) proces | Spojil výhody predchádzajúcich metód: vysokú ostrosť sklenenej dosky a možnosť reprodukcie. Bol však veľmi nepraktický. |
| 1888 | Fotoaparát Kodak No. 1 a zvitkový film | Revolúcia Georgea Eastmana. Fotografia sa stala dostupnou pre širokú verejnosť a amatérov. |
| 1935 | Film Kodachrome | Začiatok éry modernej farebnej fotografie. Priniesol živé a trvácne farby, ktoré definovali vizuál 20. storočia. |
| 1948 | Fotoaparát Polaroid | Vynález okamžitej fotografie. Zrušil čakanie na vyvolanie filmu a priniesol fotografii sociálny rozmer. |
| 1975 | Prvý digitálny fotoaparát (Steven Sasson) | Inžinier v Kodaku zostrojil prvý prototyp digitálneho fotoaparátu. Trvalo desaťročia, kým sa technológia presadila. |
| 1990 | Adobe Photoshop 1.0 | Zrod digitálnej postprodukcie. Navždy zmenil chápanie autenticity fotografie a otvoril nové kreatívne možnosti. |
| 1999 | Prvý mobil s integrovaným fotoaparátom | Kyocera VP-210 (uvedený v Japonsku) odštartoval éru, v ktorej sa fotoaparát stal bežnou súčasťou mobilného telefónu. |
| 2007 | Uvedenie prvého iPhonu | Spojenie kvalitného fotoaparátu, softvéru a okamžitého pripojenia na internet definovalo modernú mobilnú fotografiu. |
Od zložitého a takmer magického procesu v parížskom ateliéri až po dnešné cvaknutie smartfónom a okamžité zdieľanie so svetom prešla fotografia neuveriteľnú cestu, a to už takmer 2 storočia! Základná fascinácia, zastaviť okamih a uchovať ho naveky, ktorú 19. augusta 1839 Louis Daguerre oficiálne predstavil svetu, zostáva rovnaká.
A práve preto je dnes aj Svetový deň fotografie. Ten sa oficiálne začal oslavovať v roku 2010. Fotografie majú moc informovať, inšpirovať, provokovať a spájať ľudí naprieč kultúrami a jazykovými bariérami. Sú neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného života, formujú naše vnímanie sveta a dokumentujú našu spoločnú históriu.