Mafia: The Old Country - známa séria sa posúva na Sicíliu na začiatok storočia

Po viac ako 20 rokoch od svojho debutu a takmer dekádu od poslednej časti vychádza nová Mafia.

A je prekvapivo zasadená do miest, kde sa darí klanom najlepšie – do slnečnej Sicílie.

Píše sa rok 1904…

Máloktorá hra býva zasadená do tohto obdobia – ale mafiáni si priamo pýtali prequel do obdobia ďaleko pred prvou svetovou vojnou. Časť Sicílčanov už išla hľadať šťastie za veľkú mláku – ale tí, čo ostali, dreli na farmách pre boháčov alebo ešte horšie, makali v sírnych baniach, na ktorých niektorí parádne zbohatli, zatiaľ čo iní prichádzali o život…

Enzo Favara je 17-ročný mladík, ktorého predali na podobné galeje – maká ostošesť, zároveň živí svoj sen, že sa odtiaľto dostane, vykúpi a začne život. Tam v diaľke zúri sopka Etna, v baniach cítiť nebezpečné otrasy a netrvá dlho, kým sa situácia vyvŕbi inak – preč sú dni s kamošom, čaká ho útek a príchod na panstvo, kde sa ho našťastie ujme bohatá rodina Torisi. Enzo postupne spozná ľudí na panstve, od pána famílie Dona cez rôznych rodinných príslušníkov a pomocníkov – je tu synovec Cesare (lenivý ako voš), mentor Luca i pôvabná Isabelle, do ktorej sa Enzo okamžite zakuká (akurát je to dcéra Dona).

Málokedy sa vidia v hre takto parádne napísané, predstavené i podané postavy. Ale Mafia: Domovina chce pôsobiť ako mafiánsky epos a miestami pripomína pasáže z Krstného otca II. Postavy sú iné v prvej hodine a v rámci deja prejdu vývojom, interakciami i posunom. Majú výborný vizuál, dabing v rozličných jazykoch a je radosť ich sledovať. A pozerať budete aj dlhé minúty, lebo Mafia je postavená ako dejový zážitok s množstvom animácií, kedy sa postavy niekam presúvajú či vysvetľujú.

Napríklad budete chodiť po panstve, cválať na koni alebo si sadnete aj do prvých áut. Postavy sú často ukecané, ale ich nálady vychádzajú z charakterov. Niektoré ostávajú rovnaké, iné sa menia či odkrývajú tajomstvá. Kto už nejaký mafiánsky film, asi vytuší, že dôjde aj na upratovanie mŕtvol, boj s inou famíliou či podobné elementy. Ale krása tejto videohry býva často aj v spôsobe podanie, nielen obsahu.

Sloboda hrdinu? To zabudni…

O novej Mafii sa vopred hovorilo ako o menšom, ale intenzívnom zážitku. Že to bude hra na 12-15 hodín, nedostane otvorený svet, ale bude stáť za to. A tieto očakávania sa naplnili, pretože Mafia: Domovina nasleduje koncept prvých dvoch častí – dejovo bohatá akcia ide rad za radom po kapitolách, kde plníte jasne úlohy. Môžete sa občas zakecať, odbočiť zozbierať pár predmetov, ale nečakajte slobodu v štýle, že po hodine sa utrhnete od dejovej línie a preskúmate pol sveta ako v GTA či Red Dead Redemption.

Má to svoje pozitíva – hra je zhutnená, má výborné tempo a dejové kapitoly vás držia v strehu. Kto piští po slobode, musí si uvedomiť, že ani hrdina slobodu nemá – je rád, že žije, má čo robiť a kde spať. Ale osud ho vedie ďalej a ani náplne sa nemusíte báť. Fakt je, že istý čas sledujete animácie či dialógy. Alebo sa presúvate, nosíte predmety ako poskok či sa niekde zakrádate. Ale nebojte, hra sa rozbehne.

Príde aj na stealth momenty už v prvej kapitole, keď sa musíte zakrádať a veriť, že vás nikto nezbadá (inak reštart a poď ho od začiatku). Využiť možno mince na odlákanie, škrtenie, prepady… Pár hráčov bude namietať, že to je taký prežitok starý 15 rokov, iní sa potešia návratu mechaniky – ortieľ padne asi podľa toho, ako sa vám bude dariť. Ak budete niečo skúšať desať ráz a nepôjde to… no zapamätáte si a so zaťatými zubami prejdete. Ale inak je hra milosrdnejšia ako kedysi jednotka s frustrujúcimi jazdiacimi pasážami – dôjde aj na ne (kone, autá), no dajú sa zvládnuť.

Čo nás vedie k akcii samotnej. Do rúk budete brať pištole (aj brokovnicu), s ktorými budete mieriť a páliť po nepriateľoch z úkrytov. Neskôr sa pridajú granáty či vrhacie nože. Mierenie sa treba naučiť a nie vždy je presné – ale zo začiatku 20. storočia nemožno čakať laserové zameriavanie. Na PS5 verzii však cítiť super zvuky i odozvu.

Najradšej máme nože…

Samotný boj s nožmi funguje ako vlastná minihra – potrebujete sa naučiť výpady, krytia i pohyby, všetko sa dá zvládnuť a uberať oponentovi zdravie. Inak na nože v akcii treba aj priebežne brúsenie – neradno tu podceniť brúsku, ale po nepriateľoch neraz ostáva.

Mŕtvoly či omráčených treba prešacovať, lebo okrem predmetov vám dajú aj peniažky, za ktoré nakúpite nové oblečenie, kone, autá či ich výbavu. V pohybe je cítiť, že hra rešpektuje obdobie – kone sú skvelé oživenie, ale len čo sadnete do auta, je to iný zážitok.

A tak sa v hre striedajú rozličné pasáže: chodiace, pohybové, akčné, stealth i prieskumné. Tá Sicília je nádherne spracovaná, dokonca hra ponúka aj prieskumný mód a neskôr majú pribudnú voľné jazdy, takže si ju užijete naplno. V tomto smere sa blysli aj nové konzoly – už na štandardnej PS5 vyzerá nová Mafia veľmi dobre a PS5 Pro žmýka ešte lepší výkon, vyšší framerate i detaily.

Páči sa mi aj zvuková výbava, lebo striedavo hrám v troch jazykoch – čeština je výborná a patrí odjakživa k Mafii, najviac času som strávil s ňou. Angličtina núka snaživcov s rôznymi talianskymi prízvukmi, ale azda tá najautentickejšia voľba je hrať v sicílčine, vtedy má ten správny punc.

Mafia: The Old Country (či Domovina) plní najmä túžby fanúšikov, ktorí prepadli sérii už v roku 2002. A tí asi ocenia hru najviac, aj keď dnes nič iné nehrajú alebo možno 10 rokov PC nezapli. Odchovanci dnešnej generácie s obrovskými svetmi budú asi mierne prekvapení, že ich hra ženie vpred a robí tak v prospech príbehu, ktorý si ich môže získať. A je to pekný dôkaz, že za hru na 12-15 hodín treba pýtať menej, preto je sympatická jej cena 50 eur, to je v dnešnej dobe už rarita.

Mafia: The Old Country vyšla 8. augusta 2025 na PC, Xbox Series a PS5.