Pred 71 rokmi vznikol prvý masový počítač. Volal sa IBM 650

Dňa 2. júla 1953 sa v technologickom svete udialo niečo, čo navždy zmenilo chod dejín. Spoločnosť IBM oficiálne oznámila uvedenie svojho počítača IBM 650 Magnetic Drum Data-Processing Machine.

Hoci nebol prvým počítačom v histórii, jeho význam spočíva v niečom inom – bol to prvý počítač navrhnutý pre masovú výrobu, ktorý urobil z výpočtovej techniky dostupný nástroj pre firmy a univerzity, nielen pre armádu a vládne inštitúcie.

Chcete sa dozvedieť viac tech noviniek? Vypočujte si náš podcast, ktorý kompletne vytvorila umelá inteligencia:

Pred IBM 650 už existovali komerčné počítače, najmä UNIVAC I, ktorý sa preslávil predpovedaním výsledkov amerických prezidentských volieb v roku 1952. Rozdiel bol však v meradle. Zatiaľ čo UNIVAC I sa vyrobil len v desiatkach kusov, IBM malo oveľa ambicióznejší plán. Pôvodne očakávali, že vyrobia a predajú asi 50 kusov. Dopyt bol však taký obrovský, že nakoniec vyrobili a nainštalovali okolo 2 000 kusov! Práve toto číslo z neho robí prvý masovo vyrábaný a komerčne úspešný počítač v dejinách.

Nebolo to žiadne PC

Zabudnite na predstavu počítača ako krabice na stole. IBM 650 bol skôr sústavou niekoľkých skríň veľkosti chladničky alebo kancelárskeho stola, ktoré spolu vážili niekoľko ton a vyžadovali špeciálnu klimatizovanú miestnosť. Základná zostava pozostávala z troch hlavných jednotiek:

1. Konzola (IBM 650) – Hlavná procesorová jednotka, ktorá obsahovala magnetický bubon, logické obvody a ovládací panel. Panel bol plný svetielok, prepínačov a číselníkov, ktoré slúžili operátorovi na sledovanie a riadenie výpočtov. Nebola tu žiadna obrazovka, klávesnica ani myš.
2. Napájací zdroj (IBM 655)
3. Čítačka a dierovač diernych štítkov (IBM 533 alebo 537) – Zariadenie, ktoré slúžilo ako hlavný vstup a výstup.

Celý systém teda nebol osobným počítačom (PC), ale sálovým počítačom (mainframe), ktorý obsluhoval tím vyškolených operátorov.

Technologickým jadrom IBM 650 boli dve dnes už archaické technológie, a to magnetický bubon a dierne štítky.

Magnetický bubon

Predstavte si rýchlo sa otáčajúci kovový valec (12 500 otáčok za minútu) potiahnutý magnetickým materiálom. Tento bubon slúžil ako hlavná pamäť počítača, niečo ako kombinácia dnešnej RAM a pevného disku. Jeho kapacita bola približne 2000 „slov“, pričom každé slovo malo 10 číslic. V prepočte na dnešné jednotky to bolo len asi 10 až 20 kilobajtov. Hoci je to z dnešného pohľadu smiešne málo, v tej dobe to bol obrovský pokrok oproti starším metódam.

Dierne štítky

Programy a dáta sa do počítača vkladali pomocou papierových diernych štítkov. Programátor najprv napísal svoj program na papier, potom ho tím operátorov „nadierkoval“ do štítkov (kde dierka znamenala hodnotu a prázdne miesto inú). Stoh týchto štítkov sa následne vložil do čítačky, ktorá program načítala do pamäte na magnetickom bubne. Po skončení výpočtu počítač výsledky opäť nadierkoval na nové, prázdne štítky, ktoré sa potom dali prečítať alebo vytlačiť na špeciálnej tlačiarni.

Dopad IBM 650 bol revolučný. Firmy ho začali používať na úlohy, ktoré predtým vyžadovali armádu účtovníkov – spracovanie miezd, riadenie skladových zásob či zložité poistno-matematické výpočty. Univerzity na ňom učili prvú generáciu programátorov a vedci ho využívali na vedecko-technické simulácie, ktoré boli predtým nemysliteľné.

IBM 650 bol pomalý, obrovský a nesmierne zložitý na ovládanie. No práve on dokázal, že pre počítače existuje obrovský komerčný trh. Odštartoval proces miniaturizácie a zrýchľovania, ktorý viedol cez sálové počítače 70. rokov, osobné počítače 80. a 90. rokov až k výkonným zariadeniam, ktoré dnes nosíme vo vrecku. Každý e-mail, ktorý pošleme, a každá fotka, ktorú odfotíme, stojí na pleciach tohto dierkovacieho giganta z roku 1953.

Len pre zaujímavosť, takto vyzerá porovnanie IBM 650 s dnešným celkom bežným smartfónom: