V análoch histórie videohier existuje niekoľko kľúčových dátumov, ktoré predstavujú tektonický posun – moment, po ktorom už nič nebolo ako predtým.
Jedným z takýchto dátumov je bezpochyby dnešok, 23. jún, ale roku 1996. V tento deň sa začala predávať konzola s nenápadným názvom, odvodeným od jej 64-bitovej architektúry: Nintendo 64.
Nebolo to len uvedenie nového hardvéru. Bola to explózia kreativity, ktorá ustanovila nový jazyk pre 3D hry a ktorej dizajnové princípy formujú herný svet dodnes. Aby sme pochopili revolúciu, ktorú N64 prinieslo, musíme sa pozrieť na herný svet v polovici 90. rokov.
Hernému svetu v tom čase dominovali 16-bitové konzoly ako Super Nintendo (SNES) a Sega Mega Drive/Genesis. Hry boli nádherné, farebné a nápadité, no takmer výlučne dvojrozmerné (2D). Hrdinovia sa pohybovali doľava, doprava, skákali hore a dole. Dizajnéri sa síce snažili navodiť ilúziu hĺbky, no stále to bol len plochý svet.
Potom (okolo roku 1994) prišla nová generácia konzol, ktorá sľubovala vstup do tretej dimenzie. Na trh vtrhla spoločnosť Sony so svojou prvou PlayStation a Sega uviedla Sega Saturn. Tieto konzoly, postavené na CD médiách, dokázali vykresľovať polygóny a vytvárať skutočné 3D prostredia. Hry ako Ridge Racer alebo Virtua Fighter ukázali silu novej technológie.
Nastolili však aj nový, zásadný problém: ako sa v tom 3D svete vlastne pohybovať? Hráči mali k dispozícii len starý digitálny D-pad (smerový kríž), ktorý poznali z 2D hier. Ten však umožňoval pohyb len v ôsmich smeroch (hore, dole, doľava, doprava a diagonálne). V komplexnom 3D priestore to bolo nemotorné, nepresné a frustrujúce. Priemysel vedel vytvoriť 3D svety, ale nevedel, ako hráčom umožniť, aby sa v nich cítili prirodzene.
Nintendo prišlo na 32-bitovú párty neskoro, no prišlo s riešeniami, ktoré konkurenciu okamžite predbehli o celú generáciu. Uvedenie Nintenda 64 neprinieslo len jednu, ale hneď tri kľúčové inovácie:
1. Revolučný ovládač s analógovou páčkou
Ústredným bodom revolúcie bol dnes už ikonický trojramenný ovládač. Jeho najdôležitejšou súčasťou bola analógová páčka (thumbstick) umiestnená v strede. Na rozdiel od digitálneho kríža, ktorý poznal len stavy zapnutý/vypnutý pre každý smer, analógová páčka snímala plný rozsah 360-stupňového pohybu a jeho intenzitu. Jemné naklonenie znamenalo pomalú chôdzu, silné naklonenie rýchly beh. Zrazu mali hráči v rukách nástroj, ktorý im dal absolútnu a intuitívnu kontrolu nad pohybom v 3D priestore. Problém bol vyriešený.
2. Super Mario 64
Každá revolučná konzola potrebuje revolučnú hru. Super Mario 64, ktorá vyšla spolu s konzolou, nebola len pokračovaním slávnej série. Bol to manifest nového spôsobu hrania. Hrad princeznej Peach nebol sériou levelov, ale otvoreným ihriskom, kde si hráč mohol voľne behať, objavovať tajomstvá a vstupovať do jednotlivých svetov cez obrazy na stenách. Mario vedel plávať, liezť, robiť saltá a jeho pohyb bol vďaka analógovej páčke dokonale plynulý. Táto hra sama o sebe vytvorila manuál pre všetky budúce 3D plošinovky a adventúry.
3. Multiplayer ako štandard
V čase, keď sa multiplayerové adaptéry predávali ako drahé príslušenstvo, Nintendo 64 prišlo so štyrmi portami pre ovládače priamo v tele konzoly. Hry ako Mario Kart 64, GoldenEye 007 a Super Smash Bros. premenili obývačky na bojové arény a spoločenské centrá. Éra hrania na rozdelenej obrazovke dosiahla svoj vrchol práve na N64.
Vplyv Nintenda 64 bol okamžitý a drvivý. Konkurencia si rýchlo uvedomila, že analógová páčka je budúcnosť.
- Sony PlayStation: V roku 1997, rok po vydaní N64, Sony predstavilo nový ovládač Dual Analog a krátko na to ikonický DualShock, ktorý obsahoval hneď dve analógové páčky. Tento dizajn sa stal základom pre všetky nasledujúce generácie PlayStation.
- Sega Dreamcast: Posledná konzola od Segy, uvedená v roku 1998, už mala analógovú páčku ako samozrejmosť.
- Microsoft Xbox a Nintendo GameCube: Keď na trh vstúpila ďalšia generácia konzol, otázka už neznela, či bude mať ovládač analógovú páčku, ale koľko a ako budú umiestnené. Dedičstvo N64 bolo definitívne potvrdené.
Hoci Nintendo 64 predalo menej kusov ako jeho hlavný rival PlayStation (ktorý mal výhodu lacnejších CD médií a obrovskej knižnice hier od tretích strán), jeho vplyv na samotný herný dizajn bol neporovnateľne väčší. Nintendo nevyhralo vojnu v predajoch, ale vyhralo vojnu o nápady.
23. jún 1996 tak neoslavuje len kus plastu so 64-bitovým procesorom. Oslavuje moment, kedy Nintendo vyriešilo najväčšiu hádanku ranného 3D hrania. Dalo hráčom do rúk kľúč od tretej dimenzie – analógovú páčku – a ukázalo im, ako ju používať v majstrovskom diele menom Super Mario 64.