Dnes, 13. júna, si pripomíname jeden z najtichších, no zároveň najvýznamnejších míľnikov v histórii ľudského objavovania vesmíru.
Presne v tento deň v roku 1983 sa malý stroj z NASA stal prvým objektom vyrobeným človekom, ktorý prekročil hranice našej planetárnej rodiny.
Pred 42 rokmi sonda Pioneer 10 preťala obežnú dráhu Neptúna, v tom čase najvzdialenejšej známej planéty Slnečnej sústavy. Týmto sa oficiálne stala prvým medzihviezdnym pútnikom, tichým vyslancom Zeme na ceste do nekonečnej prázdnoty.
Pioneer 10 pritom odštartoval svoju púť 3. marca 1972. Jeho primárne ciele boli na tú dobu neuveriteľne ambiciózne:
- Ako prvý v histórii úspešne preletieť cez pás asteroidov medzi Marsom a Jupiterom.
- Uskutočniť prvý blízky prelet okolo plynného obra Jupitera a poslať na Zem prvé detailné snímky a dáta o jeho atmosfére, magnetickom poli a mesiacoch.
Sonda nielenže splnila všetky svoje ciele, ale prekonala aj tie najdivokejšie očakávania. Dokázala, že pás asteroidov nie je pre kozmické lode neprekonateľnou bariérou, a otvorila tak cestu pre všetky budúce misie do vonkajšej Slnečnej sústavy, vrátane slávnych sond Voyager. Snímky Jupitera, ktoré poslala, navždy zmenili náš pohľad na túto studenú planétu.
Po úspešnom stretnutí s Jupiterom pokračovala sonda ďalej, poháňaná zotrvačnosťou a slabnúcim gravitačným vplyvom Slnka. A potom to prišlo. 13. júna 1983 Pioneer 10 prekročil obežnú dráhu Neptúna. V tom momente bol od Slnka vzdialený až neuveriteľných 4,3 miliardy kilometrov.
Hoci technicky stále existuje širšia oblasť vplyvu Slnka (tzv. heliosféra), tento moment bol symbolickým prekročením poslednej známej planetárnej hranice. Ľudstvo po prvýkrát poslalo niečo svoje za hranice známeho sveta, do medzihviezdneho priestoru.
Odkaz v fľaši pre mimozemšťanov?
Na palube Pioneer 10 sa nachádza niečo ešte fascinujúcejšie ako jeho prístroje – správa pre akúkoľvek inteligentnú civilizáciu, ktorá by sondu mohla jedného dňa nájsť. Je to pozlátená hliníková doštička, známa ako Zlatá plaketa Pioneer.
Tento nápad, za ktorým stáli astronómovia Carl Sagan a Frank Drake, obsahuje jednoduchú, ale hlbokú správu:
- Grafické znázornenie muža a ženy pred siluetou sondy, aby bol zrejmý náš vzhľad a mierka.
- Schému tzv. hyperjemného prechodu atómu vodíka, ktorá slúži ako univerzálna jednotka času a dĺžky.
- Mapu pulzarov, ktorá ukazuje polohu nášho Slnka v galaxii vzhľadom na 14 známych pulzarov, čo by teoreticky umožnilo lokalizovať náš pôvod.
- Schému Slnečnej sústavy, ktorá ukazuje, z ktorej planéty sonda pochádza.
Je to naša vizitka, poslaná do kozmického oceánu s nádejou, že niekedy, o milióny rokov, nájde svojho adresáta. Alebo možno už našla?
Kde je Pioneer 10 dnes?
Posledný, no veľmi slabý signál zo sondy Pioneer 10 bol zachytený 23. januára 2003. Odvtedy jej rádioizotopový termoelektrický generátor zoslabol natoľko, že už nedokáže napájať jej vysielač.
Dnes sa táto sonda, prvý posol ľudstva do medzihviezdneho priestoru, pohybuje v tichosti ďalej od domova. Smeruje ku hviezde Aldebaran v súhvezdí Býka. Cesta jej však potrvá viac ako dva milióny rokov. A aj keď je už navždy ticho, jeho odkaz a jeho cesta pokračujú ďalej, ako večná pripomienka toho, že sme sa odvážili siahnuť ku hviezdam.