Práve dnes, 14. mája, ale roku 1973 odštartovala z Kennedyho vesmírneho strediska misia, ktorá navždy prekopala americké ambície v kozme. NASA vypustila Skylab – prvú orbitálnu vesmírnu stanicu USA.
Kým predchádzajúce misie Apollo boli skôr „hit and run“ výlety do vesmíru, Skylab bol pokusom o dlhodobý pobyt, testovanie limitov ľudského tela aj technológií v prostredí, kde vám zubná kefka lieta okolo hlavy a každá kvapka vody je rebel.
Ak ste o Skylabe nikdy nepočuli, nie ste sami. Stanica nemala profil Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) ani bombastickosť SpaceX. Vyzerala ako industriálna nádrž na plyn, ktorú niekto omylom poslal na obežnú dráhu. Ale práve v tejto kovovej konštrukcii sa zrodili základy pre dlhodobý (relatívne) život vo vesmíre. A to všetko v čase, keď počítače ešte chrumkali dierne štítky a diskety začali byť hitom.
Technologický Frankenstein na orbite
Skylab nebol vyrobený nanovo. NASA, ešte stále pod vplyvom lunárnej eufórie z Apolla 11, vzala tretiu stupňovú nádrž rakety Saturn V a prestavila ju na obytný modul. Výsledkom bola 77-tonová stanica s dĺžkou 36 metrov, ktorá obsahovala:
- Apollo Telescope Mount (ATM) – solárne observatórium s UV a röntgenovými kamerami, ktoré prvýkrát ukázalo Slnko inak než ako žltú guľu.
- Docking Adapter – umožnil pripojenie lodí Apollo.
- Airlock Module – zabezpečil výstupy astronautov do otvoreného vesmíru.
- Workshop – obytný a pracovný priestor s objemom cez 350 m³, čo je viac ako interiér Boeingu 747.
Stanica sa však hneď po štarte ocitla v problémoch – stratila ochranný kryt a jeden zo solárnych panelov, druhý bol zaseknutý. Teplota vo vnútri rýchlo presahovala 50 °C. NASA mala 10 dní na riešenie. Astronauti z misie Skylab 2 (Conrad, Weitz, Kerwin) v štýle McGyvera manuálne opravili poškodenia, nainštalovali improvizovaný slnečný štít a odblokovali panel teleskopickou tyčou počas EVA.
Tri misie, pot a zápach vo vzduchoprázdne
Skylab hostil tri posádky – Skylab 2, 3 a 4 – ktoré spolu strávili vo vesmíre 171 dní. Každá misia bola dlhšia a ambicióznejšia než tá predchádzajúca:
- Skylab 2 (máj – jún 1973): 28 dní, oprava stanice a štart vedeckých experimentov.
- Skylab 3 (júl – september 1973): 59 dní, detailné štúdium účinkov mikrogravitácie na kosti, krv a koordináciu.
- Skylab 4 (november 1973 – február 1974): 84 dní, rekordný pobyt, ale aj prvý „orbitálny štrajk“, keď si astronauti vynútili deň oddychu od preplánovanej rutiny.
Astronauti vykonali viac ako 300 experimentov. Skúmali Slnko, zachytili koronálne výrony plazmy, mapovali Zem, testovali rastliny, a najmä – skúmali seba. Čo robí mikrogravitácia s telom? Stratíte svaly, krv sa správa inak, zmyslové vnímanie sa pokazí. Veda, ktorá by sa na Zemi len ťažko dala simulovať.
Navyše museli riešiť každodenné ľudské potreby. Ako sa holiť, keď žiletka levituje? Ako navrhnúť záchod, kde sa gravitácia nehrá fér? Ako spať, keď nemáte posteľ, len spacák pripevnený o stenu? Skylab bol laboratórium na všetky tieto otázky. Astronauti používali suché šampóny, vlhké utierky, špeciálne filtre na moč a zistili, že aj vo vesmíre si treba občas len sadnúť a pozerať z okna.
Čo po Skylabe zostalo?
NASA pôvodne plánovala Skylab udržať na orbite do príchodu raketoplánu Space Shuttle, ktorý by ho „posunul“ na vyššiu dráhu. Ale Shuttle meškal a Skylab pomaly klesal. V roku 1979 sa rozpadol v atmosfére, jeho časti dopadli na Západnú Austráliu a miestna obec Esperance vystavila NASA účet za odpad – ktorý nikdy nezaplatili. Ale to nebolo podstatné. Podstatné je, že Skylab:
- Dokázal, že človek môže prežiť a pracovať vo vesmíre celé mesiace.
- Zistil, že mikrogravitácia mení ľudskú biológiu – poznatky využívame dodnes.
- Naučil NASA, že astronauti nie sú roboty – psychohygiena je rovnako dôležitá ako kyslík.
- Bol predchodcom ISS – čo fungovalo na Skylabe, funguje aj dnes.
A všetko to fungovalo bez umelej inteligencie, bez dotykových displejov a bez Starlinku. Len s vypínačmi, chladničkovými počítačmi a nekonečným zápalom pre objavovanie.
Skylab tak bol paradox. Improvizácia a zároveň high-tech. Neplánovaná výskumná stanica, ktorá ale dodnes formuje to, čo považujeme za normálne na orbite. Takže nabudúce, keď budete čítať o letoch na Mars, pamätajte – to všetko sa začalo v prestavanej raketovej nádrži, ktorá obiehala Zem ako industriálny thermos. A zmenila tým históriu.
